História a tradície Pravoslávnej cirkvi na Slovensku s dôrazom na oblasť Piešťan

Vianočné sviatky slávi väčšina pravoslávnych veriacich vo svojich chrámoch, na rozdiel od ľudí rímsko či gréckokatolíckeho vierovyznania, až v januári. Riadia sa totiž starobylejším juliánskym kalendárom. O rozdielnych kalendároch, zvykoch či tradíciách nadväzujúcich na vianočné sviatky východného obradu, ale aj o hodnote viery pre pravoslávneho kresťana, hovorí Peter Soroka, duchovný správca Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice, ktoré ležia na severovýchode Slovenska v okrese Snina.

Prečo je to tak? V 16. storočí upravil pápež Gregor XIII. pôvodný kalendár, ktorý zostavil ešte rímsky politik Julius Caesar (žil v rokoch 100 až 44 pred n. l., pozn. TASR), a to tak, že ho posunul o 10 dní ďalej. Rozdiel medzi oboma kalendármi je v súčasnosti už 13 dní. Každý rok, ktorý je deliteľný sedmičkou, totiž nabehne ďalší deň rozdielu medzi oboma kalendármi, v roku 2100 to bude už 14 dní. Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom naďalej, preto si niekto myslí, že máme Vianoce neskôr. Z historického hľadiska ale môžeme konštatovať, že pravoslávni nemajú sviatky neskôr ako katolíci, ale katolíci ich majú skôr ako pravoslávni. Aj keď je podľa oficiálneho kalendára 6. januára, podľa nášho kalendára je 24. decembra, keď máme Štedrý večer.

Ak sa podarí túto myšlienku zrealizovať, pri výstavbe by sa mali riadiť byzantskými pravidlami sakrálnej architektúry, ktorá sa vyznačuje aj bohatými vnútornými freskami. Pravoslávna cirkev sa na Slovensku spája najmä s misijným pôsobením Cyrila a Metoda v období Veľkej Moravy. „Kostolec je nám blízky práve kvôli jeho veľkomoravskému pôvodu,“ uvádza Marek Kundis, „ako dokazujú cyrilometodské pamiatky, na 90 percent máme dnes rovnaké bohoslužby, aké sa konali aj v Ducovom na Kostolci.“

Čo sa týka výstavby nového kostola sú v štádiu hľadania vhodného pozemku. Pravoslávne chrámy sa riadia prísnymi pravidlami byzantskej sakrálnej architektúry, ktorej kostoly vydržali stáročia. „Aby sme mali predstavu, ako vyzeral Kostolec, Devín a iné veľkomoravské pamiatky, musíme sa pozrieť do Byzancie, odkiaľ prišla misia svätých bratov Cyrila a Metoda. Pre byzantské chrámy platia prísne pravidlá pre architektúru, usporiadanie priestoru a maľby interiéru,“ vysvetľuje Marek Kundis.

Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev. Samotné mesto Užhorod bolo známe už v 9. storočí. Tu boli monastiere podobné mukačevskému, v ktorom žil a svoju eparchiu spravoval biskup. Konkrétne prvá doložená správa o existencii mukačevského monastiera svätého Nikolaja je z roku 1360, kde knieža Feodor Korjatovič daruje monastieru nehnuteľnosti. Ide tu o dar, nie o založenie monastiera.

Oblasť východného Slovenska a Zakarpatska mohla byť spravovaná aj biskupom z neďalekého poľského mesta Przemysla. Vieme, že v roku 1219 tam žil biskup Antonij. Teritórium dnešného Rumunska z veľkej časti bolo súčasťou Bulharskej ríše, kde žilo mnoho Slovanov, preto sa tam dlho používala slovanská bohoslužba. Čiže z teriória Zakarpatska a Potisia alebo južného Poľska v tomto kritickom období pravoslávni biskupi mohli duchovne spravovať pravoslávnych veriacich na území dnešného Slovenska.

V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu. Podľa dohody uhorského kráľa Žigmunda východnú časť Uhorska, kde žilo slovanské obyvateľstvo, spravoval srbský vojvoda Štefan Lazarevič v rokoch 1426 - 1427 a po ňom jeho synovec despot - vojvoda Georgij Brankovič v rokoch 1427 - 1439. Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci.

Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. V súvislosti s tým valachov nachádzame na území Zakarpatska, Zemplína, Šariša, Spiša, Liptova, Oravy, Gemeru, Horehronia, Hontu a Novohradu. Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.

Termín Rusín sa užíval nielen na označenie národnosti, ale aj pravoslávneho greko-východného vyznania. Napríklad na Muránskom hrade chrám svätého Nikolaja, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, Beňuš, Rejdová, Dobšiná, Vernár. V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.

Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska. Z toho je vidno, že pravoslávni veriaci v Uhorsku, teda vrátane Slovenska, cirkevno-právne boli súčasťou Srbskej pravoslávnej cirkvi. Podľa schematizmu karlovackej metropolie vydanom v roku 1910, kde sa uvádza stav Cirkvi z roku 1905 na teritóriu dnešného Slovenska, pravoslávni veriaci žili takmer vo všetkých väčších mestách západného a stredného Slovenska. Napríklad v Komárne a Trnave mali aj svoj chrám. V Komárne prvý drevený chrám bol už v roku 1511.

Humenská grófka Anna Drugetová v snahe zlikvidovať Pravoslávie na území východného Slovenska a Zakarpatska zvolala na deň 24. apríla 1646 do svojho zámku v Užhorode vybraných duchovných zo svojho panstva. J. M. Korabinský vo svojom lexikóne vydanom v roku 1786 uvádza zoznam chrámov v jednotlivých obciach Uhorska. Hoci Pravoslávie administratívne bolo potláčané, v národe stále žilo. Taktiež v bohoslužobných textoch bol vždy nazývaný pravoslávnym. Spomedzi slovenských buditeľov s Pravoslávím bol blízko spätý Pavol Jozef Šafárik, Ján Čaplovič, Ľudovít Štúr, ktorý mal čulé styky najmä so Srbmi, ale i s ruským pravoslávnym duchovným prot. Michailom Rajevským pôsobiacim pri ruskom veľvyslanectve vo Viedni, ktorý s ním rozoberal otázky Slovákov, uhorských Rusínov a pravoslávnych Srbov.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia na území najmä východného Slovenska a Zakarpatska nastáva náboženská a národná obroda.

Smelé plány vybudovať v Piešťanoch presnú kópiu cirkevnej pamiatky z čias Veľkej Moravy - kostolíka z areálu veľmožského dvorca na Ducovom, potvrdil pre PNky piešťanský pop, jerej Marek Kundis.

Mestskej rade 10. Pravoslávna cirkev mala doteraz najbližšie sídlo až v Brezovej pod Bradlom. Podľa M. Kundisa o nedostatok veriacich sa neboja a počítajú s bohoslužbami i pre ruských návštevníkov kúpeľného mesta. Priestory na Kukučínovej ulici pravoslávnym veriacim poslúžia na vykonávania bohoslužieb, vyučovanie katechéz pred sobášmi, krstmi, vyučovanie náboženstva, ale aj poskytovanie duchovných rozhovorov. A ak sa s uznesením mestskej rady stotožní i zastupiteľstvo, pravoslávna cirkev dostane priestory do prenájmu za symbolické jedno euro.

Aké obrady či bohoslužby sú s nimi spojené? Štedrý večer máme 6. januára. V tento deň sa zvyknú od rána konať v našom chráme Vzniesenia Hospodinovho v Osadnom špeciálne bohoslužby. Jednou z nich sú takzvané Cárske časy, ktoré sa slúžia v dopoludňajších hodinách. Cárske preto, lebo sú doplnené o rôzne obrady súvisiace s Narodením Isusa Christa, ako aj v súvislosti s tým, že sa na nich v minulosti zúčastňovali aj cári či králi. Popoludní sa v chráme koná liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou - večernou bohoslužbou, ktorá sa ale v tento deň zvykne slúžiť poobede. Po liturgii s večerňou odchádzajú veriaci domov, kde si sadajú za štedrovečerný stôl. Večera je v našich podmienkach ešte stále pôstna. Po nej prichádzajú opäť do chrámu na Veľké povečerie. Je to jedna z bohoslužieb, ktorá sa v roku slúži bežne, ale v tento večer je doplnená o ďalšie piesne, žalmy, má teda slávnostnejší charakter. Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom - Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá - Slavite Jeho. V preklade to znamená Christos sa rodí, oslavujte ho. Na druhý deň (7.1.) predpoludním sa následne slúži slávnostná liturgia na dlho očakávaný Sviatok Narodenia Isusa Christa. Keďže tento rok vyšiel Štedrý večer na nedeľu, Cárske časy sa slúžili už v piatok, nedeľná liturgia je dopoludnia a na samotný sviatok Narodenia Spasiteľa sa bude slúžiť liturgia sv. Vasilija Veľkého.

Pravoslávna cirkev slávi v deň po Narodení Isusa Christa Zbor Presvätej Bohorodičky, pretože stále po dni veľkého sviatku si zvykneme uctiť toho, kto s ním má najväčšiu súvislosť. V tomto prípade je to teda Bohorodička, ktorá porodila Isusa Christa. V tretí deň Narodenia Christa následne oslavujeme svätého Štefana, prvého mučeníka.

Príchod troch mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť Spasiteľovi a priniesli mu dary, považujeme za normálnu súčasť obdobia viažucemu sa k narodeniu Isusa Christa. Nemáme pre nich vyhradený špeciálny sviatočný deň. Pravoslávni veriaci ale oslavujú 19. januára (podľa starého kalendára 6.1.) sviatok Bohozjavenia a Krstu Spasiteľa Isusa Christa. V predvečer tohto sviatku, 18.1., je medzi rusínskym obyvateľstvom zvykom pripravovať rovnakú sviatočnú večeru, takzvaný Druhý štedrý večer ako pred sviatkom Narodenia Isusa Christa. Táto tradícia však pomaly mizne. Pravoslávna cirkevná obec Osadné aj preto organizuje Druhý štedrý večer pre všetkých obyvateľov obce, keďže si uvedomuje, že mnohí ľudia žijú sami a sviatočnú večeru si nepripravujú. Takto sa pri jednom stole na obecnom úrade v Osadnom stretnú aj v tomto roku všetci bohatí i chudobní, mladí i starí, zdraví i chorí. Všetci, ktorí chcú udržať tradíciu a osláviť, a to chcem zdôrazniť, druhý najväčší sviatok v našej Cirkvi - Bohozjavenie, prvý je Vzkriesenie Christa - Veľká noc. Tento sviatok je podľa bohoslužobných textov Pravoslávnej cirkvi väčší ako Vianoce. Jeden z dôvodov je napríklad to, že pri Narodení Christa sa na Zemi ukazuje druhá Božia osoba, teda Boží Syn Isus Christos, ale pri ďBohojavleníď sú to všetky tri Božie osoby naraz, a to Boh Otec v podobe hlasu z neba, Boh Syn ako krstiaci sa Christos a Boh Duch Svätý v podobe zostupujúcej holubice.

Narodeniu Isusa Christa ako jednému z najväčších sviatkov Pravoslávnej cirkvi predchádzal 40-dňový pôst. V našej cirkvi máme štyri veľké pôsty. Najväčší pôst je pred Vzkriesením Christa, ďalšie máme pred sviatkom Narodenia Christa, sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky a jeden pred Sviatkom apoštolov Petra a Pavla. Pôst pred Vianocami je druhý najdlhší, má 40 dní, ten pred Vzkriesením je trocha dlhší. V každom zo spomínaných pôstov by sme sa mali zdržiavať od začiatku do konca pokrmov živočíšneho pôvodu, teda mäsa, mlieka, masla, vajec, či syra. V niektorých pôstoch, ako napríklad počas toho pred Vianocami, sa ale môže konzumovať v sobotu a v nedeľu ryba. Vo Veľkom pôste je ale ryba dovolená iba dva razy. Strava s obsahom oleja sa počas pôstneho obdobia pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok. V týchto dňoch by sa mali teda pripravovať jedlá "na vode".

Štedrá večera je pôstna. Sú to napríklad pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok - mačanka, chlieb s medom či cesnak. Je síce štedrá, možno čo sa týka počtu jedál, ale pôstna v súvislosti s našimi cirkevnými tradíciami. Celý deň sa teda postíme, nejeme nič, až počas večere. Tento deň je najmä o prípravách na Narodenia Christa. Veriaci si sadajú za štedrovečerný stôl po popoludňajšej bohoslužbe, počas ktorej je spojená liturgia s večerňou. Tento rok sa však bude slúžiť kvôli nedeli dopoludnia.

Tradície kedysi vznikali, aby štedrovečernej večeri dali možno väčší význam. Všetko, čo sa robilo, niečo symbolizovalo. Umývanie v potoku malo zabezpečiť zdravie ľudí počas roka, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich bolo počas roka dostatok, slama pod stôl sa kedysi dávala, keďže sa Christos narodil na slame, nohy stola sa opásali reťazou, aby rodina držala po kope, pomazávalo sa medom čelo domácich, aby mali počas roka sladký život a podobne. Na stôl sa ukladali v minulosti aj taniere či príbory navyše, aby aj tí naši zosnulí ako keby boli pri tom štedrovečernom stole. Kedysi sa kŕmili s jedlami z večere zároveň hospodárske zvieratá. My sa chodíme stále umývať do potoka pred večerou. V niektorých mestách, kde nie je blízko potok, sa umývajú pravoslávni v snehu. Vkladáme aj peniaze pod stôl, slamu podeň už však nedávame. Príbory navyše sú na stole stále. Na konci večere máme zvyk sfúknutia horiacej sviečky. Hovorí sa, že keď následne ide dym hore, tak je všetko v poriadku. Keď sa však presunie na niektorého z členov rodiny, tak sa môže stať, že onedlho zomrie. V roku 2000 po sfúknutí sviečky smeroval dym na môjho starého otca. O niekoľko týždňov na to zomrel. Sú to možno len akési symboly, keď v nich však človek verí, môže sa podľa nich následne niečo stať. Asi na tom niečo bude, aspoň my sme mali v rodine takúto skúsenosť.

K tradíciám v Osadnom by som ešte uviedol, že na sviatok Narodenia Isusa Christa chodia po obci betlehemci. Sú to starší muži, ktorí chodia hrať betlehemskú hru a tešia ňou miestnych obyvateľov. Viacerí starší betlehemci navštevujú počas tohto veľkého sviatku miestne domácnosti už niekoľko desiatok rokov.

Treba vychádzať z toho, že Christos sa narodil raz. Jeho narodeniny by sa teba mali oslavovať iba raz. Pre nás narodenie Christa nie je len oslava niečoho, ale je to skutočné prežívanie tejto udalosti. Všetky sviatky v cirkvi oslavujeme nie iba pre ich výročie, ale najmä preto, že ich chceme skutočne prežívať. V jednej bohoslužobnej piesni o narodení Christa je veta: Panna dnes rodí Christa, toho, ktorý prijal ľudskú podobu, čiže rodí dnes, aby sme ten sviatok naplno dnes prežívali. Nejde len o nejakú vlažnú spomienku na túto udalosť. Oslavovanie dvakrát však vnímam ako nejakú rozpoltenosť. Drvivá väčšina pravoslávnych veriacich v Osadnom oslavuje Narodenie Christa podľa starého kalendára. Aj keď k mnohým domácim prichádzajú ich deti, ktoré oslavujú doma v iných regiónoch podľa nového a tu podľa starého, čo nepovažujem za úplne šťastné alebo úplne dobré... Narodenie Christa oslavovať na dvakrát vnímam ako akúsi pretvárku. Malo by sa to sláviť podľa môjho názoru tak, ako to slávili naši predkovia.

Je veľmi silný tlak zo sveta, nie tak z iných cirkví, aby sme aj my prechádzali na gregoriánsky kalendár. Vnímam to však tak, že sa musíme držať a aj naše deti vychovávať v tom, že je potrebné dodržiavať starý kalendár, lebo ten náš pôvodný je správny, ale nie v zmysle, že je presnejší vedecky, ale predovšetkým v tom, že nám zachováva kontinuitu s našimi otcami, dedami a pradedami. Keď sa napríklad človek vzdá svojho tradičného kalendára, je riziko, že sa časom vzdá aj svojej viery. Svoje tradície teda musíme dodržiavať, aby sme vedeli, kto sme a čo nás charakterizuje. Je ale dôležité zároveň napríklad to, aby sme s našimi deťmi naďalej rozprávali po rusínsky, nevzdávali sa tohto jazyka, ale ani jazyka cirkevnoslovanského, ktorý používame pri bohoslužbách v našich chrámoch. To nás spája s našimi predkami.

Východné obrady dodržiavali v minulosti na Slovensku väčšinou Rusíni. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej viere asi 50.000 ľudí. Najviac z nich žije z pohľadu miest vo Svidníku, potom je to Snina či Prešov. Vznikajú však aj nové centrá našej cirkvi v západnejších regiónoch Slovenska, čo súvisí s prirodzenou migráciou obyvateľstva.

Budú sa sláviť napríklad v Poľsku, Ukrajine, Rusku, Srbsku, ale aj v Česku, Amerike či Jeruzaleme. Chcem však podotknúť, že Veľkú noc, respektíve Vzkriesenie Christa, by mali mať všetci pravoslávni veriaci podľa starého kalendára, aj keď Vianoce slávia niektorí už podľa gregoriánskeho. Väčšina veriacich pravoslávnej cirkvi slávi Vianoce vo svete stále podľa juliánskeho kalendára.

My pravoslávni sa snažíme oslavovať Narodenia Christa a nie Vianoce. Pod pojmom Vianoce si skôr predstavujem sviatky pokoja, keď človek oddychuje, nič nerobí. Sviatok Narodenia Christa je však pre pravoslávnych oslavou príchodu Syna Božieho na Zem a že na seba prijal ľudskú podobu. O tejto podstate Vianoc sa dnes dosť málo hovorí, v popredí sú darčeky, jedlička, zvyky, slávnosti či rodinné stretnutia. Je dôležité prísť do chrámu počas sviatkov, pretože tam sa naplno oslavuje to, čo je ich podstatou - Narodenie Christa. Zvyky, tradície, či stretnutia ľudí by mali byť len sprievodným, nie prvoradým symbolom Vianoc.

Dnes je veľmi ťažké byť kresťanom či veriacim človekom. Veriaci ľudia sú mnohokrát považovaní za bláznov, staromódnych, za tých ktorí nekráčajú s dobou. Ale Christos sám povedal, ak budete vo mňa veriť, tak budete považovaní za bláznov, nenormálnych, svet vás nepochopí. Deje sa to v tomto duchu trocha aj dnes. Ale my veríme v to, že pre pozemské trápenie či nepochopenie budeme neskôr odmenení v nebeskom kráľovstve.

Mnohí boli počas totality vychovávaní komunizmom a odklonili sa od viery, prestali chodiť do chrámu. Svoje deti už teda vo viere nevychovávali. Po zmene režimu sa ale mnohí ľudia v strednom veku či ich rodičia do chrámu vrátili, pretože v nich ešte zostali duchovné základy. To však neplatilo pre ich deti vychovávané podľa ateistických zákonov. Pre nich už cirkev proste neznamená nič. Je teda veľmi ťažké nadchnúť ich pre Christa, čo je prípad aj niektorých obyvateľov Osadného...

Byť kresťanom, pravoslávnym kresťanom, je veľmi ťažké. Človek sa musí veľa vecí zriecť, musí sa postiť, chodiť pravidelne do chrámu, musí byť dobrý, tých "musím" je dosť veľa. Ak sa mu však podarí žiť podľa pravidiel cirkvi, tak za to bude odmenený vo večnom živote. Netreba pri týchto snahách zabúdať na dve základné Božie prikázania, a to aby sme milovali svojho Boha a svojho blížneho. V cirkvi vôbec nie je dobre, v cirkvi je ťažko a zložito, no veriaci zažívajú veľa momentov, ktoré nám Boh dáva, aby nás potešil už tu na zemi. Boh nám môže dať pocítiť blaho už teraz, počas života na zemi, oceňuje človeka, ak mu záleží na tom, čo s ním bude ďalej.

Tabuľka pôstnych období v Pravoslávnej cirkvi:

Schéma vetiev východného kresťanstva.

Rozšírenie pravoslávia vo svete.

Etnické rozdelenie Uhorska v roku 1910.

Katedrála sv. Jána Predchodcu v Prešove.

tags: #piestany #pravoslavna #cirkev