S veľkou radosťou vítam pri príležitosti plenárneho zasadania Kongregácie pre klérus. Srdečne pozdravujem kardinála Daría Castrillóna Hoyosa, prefekta tohto dikastéria, a ďakujem mu za vľúdne slová, ktoré mi v mene všetkých prítomných adresoval. Pozdravujem pánov kardinálov, ctihodných bratov v biskupskej službe a všetkých účastníkov vášho plenárneho zasadania, ktoré sa venovalo téme takej dôležitej pre život Cirkvi: Kňaz, pastier a vodca farského spoločenstva.
Pre farnosť má preto základný význam, aby mala kňaza ako vlastného pastiera. Tento titul je vyhradený len kňazom. Posvätný stav presbyterátu predstavuje nevyhnutnú podmienku na to, aby vymenovanie za farára bolo platné (porov. CIC, kánon 521, § 1). Uvedenú osobitnú cirkevnú fyziognómiu kňaza určuje základný vzťah medzi ním a Kristom, hlavou a pastierom, ktorého sviatostne sprítomňuje.
Kňaz - služobník spásy
Ježiš si „zavolal učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich“ (Lk 6, 13-16). Vďaka služobnému kňazstvu sú si veriaci vedomí svojho všeobecného kňazstva a uskutočňujú ho (porov. Ef 4, 11-12); kňaz im v skutočnosti pripomína, že sú Boží ľud, a uschopňuje ich, aby „prinášali duchovné obety“ (1 Pt 2, 5), prostredníctvom ktorých sám Kristus robí z nás večnú obetu pre Otca (porov. 1 Pt 3, 18).
O identite kňaza treba uvažovať v kontexte Božej vôle spasiť všetkých ľudí, lebo ako plod sviatostného pôsobenia Ducha Svätého je účasťou na Kristovom spásnom diele a je plne zameraná na službu tomuto dielu v Cirkvi, v jej stálom vývoji v priebehu dejín. Ide tu o trojrozmernú identitu: pneumatologickú, kristologickú a ekleziologickú. Nesmieme však stratiť zo zreteľa prvotnú teologickú štruktúru tajomstva kňaza, ktorý je povolaný byť služobníkom spásy, aby sme potom dokázali primerane vysvetliť význam jeho konkrétnej pastoračnej služby vo farnosti.
Úplná oddanosť Kristovi, tak vhodne umocnená a navonok prejavená posvätným celibátom, spôsobuje, že kňaz je v službe všetkým. Život a služba kňaza - jeho posvätená osoba a jeho úrad - sú teologicky neoddeliteľné skutočnosti a ich cieľom je slúžiť napĺňaniu poslania Cirkvi: večnej spáse všetkých ľudí. V tajomstve Cirkvi - zjavenej ako Kristovo tajomné telo a Boží ľud kráčajúci dejinami a ustanovenej ako univerzálna sviatosť spásy - nachádzame a objavujeme najhlbšiu príčinu služobného kňazstva.
Rozdiel medzi všeobecným a služobným kňazstvom
Všeobecné alebo krstné kňazstvo kresťanov ako skutočná účasť na Kristovom kňazstve je podstatnou vlastnosťou nového Božieho ľudu. Uprostred tohto kňazského ľudu ustanovil teda Pán služobné kňazstvo, ku ktorému sú povolaní niektorí veriaci, aby slúžili všetkým ostatným s pastoračnou láskou a prostredníctvom posvätnej moci. Všeobecné kňazstvo a služobné kňazstvo sa odlišujú svojou podstatou a nie iba v stupni: nejde tu teda o viac či menej intenzívnu účasť na jedinom Kristovom kňazstve, ale o úplne odlišnú účasť.
Služobné kňazstvo je tiež založené na charaktere vtlačenom sviatosťou posvätného stavu, ktorý pripodobňuje Kristovi kňazovi, a to tak, že keď prináša obetu a odpúšťa hriechy, môže konať s posvätnou mocou v osobe Krista, hlavy. Pokrsteným, ktorí prijali aj dar služobného kňazstva, bolo sviatostne udelené nové a osobitné poslanie: zosobňovať v lone Božieho ľudu trojitý úrad - prorocký, kňazský a kráľovský - , úrad samého Krista, hlavy a pastiera Cirkvi.
Kňaz je teda muž, ktorý prijal druhý stupeň tejto sviatosti. No dobre, ale aký je rozdiel medzi kňazom a biskupom? biskup nevládze všetko robiť sám. čele diecézy. Ale taká diecéza má aj viac ako 100 farností... farnostiach naraz? svojich pomocníkov - kňazov. biskupa. Môže iba toľko, koľko mu biskup povolí. úcty. A je náš pán farár kňazom? A čo pán kaplán? Aj on je kňazom? Áno, obaja sú kňazmi, ale vo farnosti konajú inú úlohu. je viesť vo všetkom farnosť tak, ako to chce biskup. farnosti v jednotlivých potrebách, na ktoré napr. preto potrebuje pomocníka. Ale pozor! rovnakými kňazmi, ale majú odlišnú úlohu vo farnosti. Jasnejšie? Kňaz vo farnosti je naším najbližším "šéfom". sme nápomocní práve kňazovi farnosti v liturgických službách.
Aj funkcia viesť spoločenstvo ako pastier, funkcia vlastná farárovi, vyplýva z jeho osobitného vzťahu ku Kristovi, hlave a pastierovi. Je to funkcia, ktorá má sviatostný charakter. Nie je zverená kňazovi spoločenstvom, ale prostredníctvom biskupa pochádza od Pána. Jasne potvrdzovať túto skutočnosť a pokorne, no s plnou mocou vykonávať túto funkciu predstavuje nenahraditeľnú službu pravde a cirkevnému spoločenstvu.
Povinnosti a úlohy farára
V kresťanských cirkvách osoba, ktorá vedie farnosť a farské bohoslužby. V katolíckej a pravoslávnej cirkvi má byť farár kňazom, v evanjelických cirkvách je farár ordinovaným teológom. Katolícka cirkev a protestantské cirkvi majú presne určené práva a povinnosti farára zakotvené vo vlastnom cirkevnom práve. Medzi ne patrí prijímanie nových členov do spoločenstva veriacich, konať a riadiť bohoslužby, vyučovať náboženstvo, udeľovať sviatosti (okrem birmovania a svätenia na kňazstvo). Farárovi sú vyhradené i niektoré ďalšie obrady: sobáše, pohreby, vádzky rodičiek, svätenie vody, ratolestí a popola a pod. Farár eviduje príslušníkov farnosti (farníkov) v matrikách.
Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium učí, že kňaz in persona Christi slávi obetu svätej omše a vysluhuje sviatosti (porov. č. 10). Okrem toho - ako to vhodne vystihol môj ctihodný predchodca Pavol VI. v encyklike Mysterium fidei na základe konštitúcie Sacrosanctum concilium (porov. č. 2. Kristova prítomnosť, ktorá sa takto riadne a denne uskutočňuje, tvorí z farnosti opravdivé spoločenstvo veriacich.
Farnosť je tiež privilegovaným miestom na ohlasovanie Božieho slova. Toto ohlasovanie zahŕňa rozličné formy a každý veriaci je povolaný, aby sa na ňom aktívne zúčastňoval najmä svedectvom kresťanského života a priamym hlásaním evanjelia - neveriacim, aby ich priviedol k viere, a veriacim, aby ich poučil, utvrdil a priviedol k horlivejšiemu životu viery. Pokiaľ ide o kňaza, tento „hlása slovo ako ‚služobník’, ktorý má účasť na prorockej autorite Krista a Cirkvi“ (Pastores dabo vobis, 26). „Kňaz má ako prvý pestovať hlbokú dôvernú znalosť Božieho slova“ (tamže), aby mohol verne vykonávať túto službu vzhľadom na prijatý dar. Ak by aj bol vo výrečnosti prekonaný niektorými nevysvätenými veriacimi, neruší to jeho postavenie sviatostného reprezentanta Krista, hlavy a pastiera, a práve z toho plynie účinnosť jeho kázania.
Vo vidieckom tradičnom spoločenstve bol spolu s učiteľom a notárom autoritou reprezentujúcou miestnu inteligenciu. Významnú úlohy zohrali farári v oblasti podpory rozvoja roľníctva tým, že propagovali napr. nové spôsoby obrábania pôdy, ovocinárstva, včelárstva ap. Zakladali a pomáhali viesť miestne spolky. Vlastníctvom pôdy farára (farské role, farské lúky ap.) sa vytvárali ekonomické väzby medzi ním a lokálnym spoločenstvom.
Hospodárska rada farnosti
V každej farnosti existuje „hospodárska rada farnosti“. Vo farnosti, ktorá má filiálku, môže existovať aj „hospodárska rada filiálky“. Ustanovenie hospodárskej rady vo farnosti je povinné z nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. 537). Ak sa v týchto stanovách spomína farár, myslí sa tým nielen farár, ale aj správca farnosti.
Hospodársku radu tvoria farár, volení členovia a menovaní členovia. Farár je zo svojho úradu predsedom hospodárskej rady. Počet členov hospodárskej rady určuje farár, berúc do úvahy početnosť cirkevnej obce; nemôže však stanoviť nižší počet, než sú traja členovia. Farár musí určiť vždy nepárny počet členov hospodárskej rady. Volených členov, ktorých musí byť aspoň o jedného viac, než menovaných členov, slobodne volia veriaci cirkevnej obce. Aktívne volebné právo i pasívne volebné právo má každý plnoletý člen cirkevnej obce. Volebnú komisiu menuje farár. Spomínaná komisia v nedeľu rozdá čisté volebné lístky opatrené pečaťou farského úradu a na nasledujúcu nedeľu ich pozbiera a spočíta hlasy. Za zvolených sa považujú tí, ktorí získali najviac hlasov. Po tom, ako zvolený kandidát prijme svoju voľbu, považuje sa za zvoleného.
Členmi hospodárskej rady sa nemôžu stať príbuzní farára až do štvrtého stupňa pokrvenstva alebo švagrovstva (vrátane), a tak isto tí, ktorí majú s farnosťou nejaké stabilné ekonomické vzťahy. Všetci členovia hospodárskej rady, menovaní aj zvolení, verejným spôsobom zložia sľub pred svojim farárom a cirkevnou obcou, že zverenú úlohu budú vykonávať svedomite, čestne a zodpovedne. Hospodárska rada volí spomedzi svojich členov tajomníka, ktorý pomáha farárovi pri organizovaní činnosti hospodárskej rady.
Hospodárska rada rozhoduje na zasadaniach. Zasadanie rady vedie farár a vypočuť si stanovisko každého z prítomných členov (porov. kán. 127 KKP). Hospodárska rada pomáhať farárovi v hospodárskych záležitostiach. Tajomník hospodárskej rady nikdy nerozhoduje o majetku sama, ale vždy so súhlasom dekana.
Financovanie cirkvi a plat farára
Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona. V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej budovy, v ktorej je farský úrad. Za ostatné stavby a pozemky však dane platí. Mestá a obce môžu a nemusia oslobodiť ktorúkoľvek cirkev z platenia ostatných daní záväzných zo zákona, no zväčša o to jednak Katolícka cirkev nežiada a jednak mestá a obce túto úľavu neposkytujú. Cirkev rovnako platí dane za príjem z prenájmu nehnuteľností, daň z príjmov právnických osôb a biskupstvá zo zákona platia aj DPH. Osobitnou kapitolou sú milodary veriacich, za tie sa dane neplatia, keďže sú to peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli.
Všetci kňazi majú za sebou náročné vysokoškolské vzdelanie, rovnako dlhé ako štúdium medicíny - teda šesť rokov. Musia prejsť formáciou, zaoberať sa štúdiom netradičných, no nie jednoduchých jazykov. Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.
Vyberanie do „zvončeka“ vzniklo počas 11. storočia, keď sa v rámci prinášania obetných darov vyberali aj prostriedky na podporu chudobných a chorých a prinášali sa rovnako ako dar k oltáru. Dnes sa tieto financie používajú na potreby kostola: teda na jeho údržbu, čistiace prostriedky, výzdobu, opravy. Kostol je predsa domom stretnutia sa s Bohom. Ak tam prichádzame všetci, bez ohľadu na to, koľkokrát za týždeň či rok, mali by sme mať účasť aj na spravovaní tohto miesta. Výška súm z tejto zbierky do „zvončeka“ sa však líši naprieč farnosťami. Veľmi závisí nielen od toho, či je kostol v meste a či na dedine, ale aj od ekonomickej situácie farníkov.
Neexistuje žiadny „cenník výkonov“ Katolíckej cirkvi za poskytnutie sviatostí. Teda nie je možné a je neetické, ak sa to niekde deje, pýtať za vyslúženie sviatosti krstu, birmovania, sviatosti manželstva či pohrebu nejakú presnú finančnú sumu. Čo je možné a vítané, ale na báze dobrovoľnosti, je milodar pre kňaza alebo farnosť.
| Položka | Popis |
|---|---|
| Priemerný plat kňaza (2022) | 756 eur (v hrubom) |
| Odporúčaný omšový milodar | 5 eur |
Na predaj niektorých predmetov v Cirkvi, hoci historického významu a značnej hodnoty, sú stanovené presné liturgické aj cirkevnoprávne pravidlá.Rehoľné sestry neživí štát. Väčšina z tých, čo sú v produktívnom veku, má bežné zamestnanie, zväčša sú to učiteľky či zdravotníčky, ktoré štandardne dostávajú plat za svoju prácu. V kláštoroch, samozrejme, žijú aj rehoľné sestry - dôchodkyne, ktoré dostávajú už dôchodok.
Aj napriek ťažkostiam a „ochladnutiu“ sa veriaci kresťania - ako aj mnohí neveriaci, i keď iným spôsobom - veľmi spoliehajú na aktívnu pastoračnú disponibilitu kňazov. Ľudia chcú v kňazovi stretnúť Božieho muža, ktorý spolu so svätým Augustínom hovorí: „Našou vedou je Kristus a našou múdrosťou je tiež Kristus.