Dóm svätej Alžbety v Košiciach: História a Architektúra

Dóm svätej Alžbety patrí medzi najznámejšie architektonické pamiatky mesta Košice. Niet Košičana, ktorý by ho nepoznal.

Na druhej strane, len časť obyvateľov mesta vie niečo o žene, ktorej meno chrám nesie, svätej Alžbete Uhorskej.

Ide o najvýchodnejší gotický chrám v Európe. V praxi to znamená, že Košice možno pokladať za geografickú hranicu, na ktorej sa v stredoveku stretávala západná a východná eurokultúra.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Začiatky a Výstavba

Začiatok dnešnej stavby sa datuje do poslednej štvrtiny 13. storočia a stojí na mieste predošlého jednoloďového kostola, ktorý sa svojím pôdorysom prekrýval s hlavnou loďou terajšieho chrámu, avšak bol o niečo menší.

Monumentálna stavba, na ktorej sa pracovalo viac ako jedno storočie, bola v počiatkoch svojho budovania štedro podporovaná i samotným kráľom. Tým sa začiatkom 14. storočia stal Karol Róbert z rodu Anjou, ktorý bol podporovaný i pápežom.

Do dejín sa zapísal ako panovník bojujúci za zjednotenie Uhorska. Kde nepomáhala diplomacia, prišlo na reč zbraní. Karol Róbert bol viackrát korunovaný, ale za najprávoplatnejšiu sa ráta korunovácia z roku 1308 a odvtedy možno i oficiálne hovoriť o jeho uhorskom kraľovaní.

História ho spomína ako rozumného a k svojim priateľom i štedrého feudála. Nečudo, že sa Košičania pridali na jeho stranu už na prelome rokov 1311-1312.

Panovník takto rýchlo zabudol na staré spory i nepriateľstvo a sústredil sa na boj s Matúšom Čákom Trenčianskym. Nadišiel čas, keď mohli spojenecké mestá právom očakávať vďaku od svojho vladára.

Tej sa im dostalo, podľa zachovaných listín, minimálne dva razy. Prvý raz v roku 1319 a to za verné služby v prospech kráľovstva oslobodil Košice od platenia mýta. Potom ešte v roku 1321 oslobodil Košice od platenia štátnej dane.

Košický richtár Arnold v roku 1323 požiadal kráľa o opätovné potvrdenie tejto listiny, čo i kráľ 2. Práve v čase tejto mimoriadnej priazne kráľa vyrastala katedrála a mesto bohatlo.

Karol Róbert mal štyri manželky. Alžbetu, Máriu, Beatrix Luxemburskú a Alžbetu Piastovú. Manželky vladárov často vystupujú ako nenápadné šedé eminencie, ktoré však majú prostredníctvom svojich mužov veľký vplyv na krajinu.

Práve posledne menovaná manželka, Alžbeta Piastová, sa mimoriadne zaujímala o výstavbu košického dómu. Navyše, bola príbuzná svätej Alžbety! Svedčí o tom historický zápis kronikára Jozefa Tutkóa: "Mesto Košice vzala pod svoju veľkú ochranu. Často cestujúc do svojej poľskej vlasti, prechádzala aj Košicami. Nakoľko významnú úlohu zohrával príbuzenský pomer so sväticou, či náboženské cítenie kráľovnej a sympatia k nášmu mestu, dnes už asi nezistíme. Dôležité je, že to dopomohlo k podpore stavby gotickej katedrály.

Život svätej Alžbety Uhorskej

Narodila sa v roku 1207 a bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II., postavením krajinskou grófkou durínskou, vojvodkyňou saskou, kňažnou hesenskou. Jej matkou bola Gertrúda z rodu Andechs-Merano.

Historické zdroje sa rozchádzajú v určení miesta jej počatia. Ako štvorročné dieťa sa stala snúbenicou najstaršieho syna durínskeho krajinského grófa Hermana.

Jej snúbenec sa volal Ľudovít a v tom čase nemal ešte ani 11 rokov. Jej ďalšia výchova bola zverená do rúk rodiny jej manžela. Oddelenie malej kráľovskej dcéry od rodiny bolo na túto dobu normálnym zvykom, takže ťažko hovoriť o nezáujme rodičov s "modrou krvou" o svoje dieťa.

Žila najskôr v Eisenachu, neskôr na hrade Wartburg a keď dovŕšila 14 rokov, stala sa, podľa vtedajších kritérií, plnoletá. Ľudovíta si po desaťročnom zasnúbení vzala za manžela a ako pätnásťročná už porodila syna - Hermana.

Po smrti jej svokra sa stal krajinným grófom jej manžel, avšak toho povolal cisár Fridrich II. na krížovú výpravu do Svätej zeme.

Keď Alžbetin manžel zomrel, vrhli sa na majetok jej švagrovia a Alžbeta prišla o hrad Wartburg, takže zimu 1227/1228 prežila so svojimi deťmi v úplnej chudobe v meste Eisanach.

Z peňazí, ktoré Alžbeta získala ako vdovské, postavila v Marburgu nemocnicu. Majetok, ktorý jej ostal, rovnako darovala pre potreby tohto zdravotníckeho zariadenia. Odmietla sa vrátiť do kráľovskej rodiny, i keď jej otec po ňu poslal veľkolepý sprievod.

Zvyšok života strávila v chudobe ako askét, slúžiaci chorým a chudobným.

Dňa 27. mája 1235 pápež Gregor IX. prečítal záznamy o zázrakoch ňou vykonaných a nariadil, že cirkev má na ňu spomínať vždy 19. novembra, čo sa deje doposiaľ. Jej rodina to vzala na vedomie, ale neprispela na jej kanonizáciu.

Životopisné pramene a kontroverzie

Už začiatkom 13. Existuje veľa historických prameňov, približujúcich Alžbetin život. Aj z čias jej života sa zachovali výpovede rehoľných sestier a jej kanonizácia sa taktiež udiala na základe opisu 59 zázračných uzdravení, ktoré spísal jej spovedník Konrád z Marburgu.

Za najkompletnejší zdroj informácií sa pokladá Kniha o živote a smrti aj o zázrakoch svätej Alžbety. Jej autorom je kňaz Teodorik, patriaci k dominikánom, pôvodom z Durínska.

Je všeobecne známe, že kronikári i spisovatelia životopisov mali tendenciu veci v prospech tej-ktorej osobnosti zveličovať, glorifikovať a mystifikovať tak, aby dielo splnilo aj iný, než dokumentárny účel. To sa asi týka najmä zázračných uzdravení, pričom je pozoruhodné, že väčšina z nich sa neudiala za čias jej života, ale až po jej smrti na mieste jej posledného odpočinku.

Od vyliečenia duševne chorých, chromých, slepých až po vzkriesenie mŕtvych. V tejto súvislosti sa u pochybujúcich rodí paralela pripisovaná Alexandrovi Dumasovi. I keď nikto nepopiera úžasné humánne cítenie, pre ktoré sa vzdala postavenia i majetku, hodnovernosť opisovaných udalostí ostáva ponechať na samotnom čitateľovi.

Napríklad, keď sa istý Ortleb z Grünenbergu zranil sekerou na kolene a vyše pol roka nevedel vstať z postele. Rana mu hnisala, keď v duchu prisľúbil, že príde navštíviť Alžbetin hrob. Bolesť poľavila, takže sa tam naozaj vybral a keď pokľakol, aby sa poranenou nohou dotkol zeme, mohol už údajne na spiatočnej ceste odhodiť palice.

Rovnako fascinujúco znie prípad, keď akýsi Luchard z Fronhufenu pod prísahou vypovedal, že mu umrel sedemročný syn. Do rána sa modlili k svätej Alžbete a prisľúbili, že bude slúžiť v jej nemocnici.

Čítajúc tieto príbehy sa človek nemôže zbaviť otázky - prečo sa podobné zázraky nedejú i v súčasnosti, keď je ich dôveryhodnosť ľahšie zdokumentovateľná?

Listujúc v knihe Ivana Horvaia Zázraky očami psychiatrie stojí za to spomenúť jednu myšlienku: "Ak chce cirkev aspoň sčasti udržať svoj vplyv, musí kolísajúcich veriacich aspoň občas udržiavať vo viere v nadprirodzeno. Množstvo zázrakov, ktoré sa udiali v dávnych dobách, si už cirkev nemôže dovoliť. Ostáva položiť si otázku. Sú v prípade svätej Alžbety zázraky také dôležité? Nie je to, čo ju robilo svätou, práve jej ľudskosť? Schopnosť zrieknuť sa všetkého pohodlia a majetku, slúžiť najbiednejším?

Architektúra Dómu sv. Alžbety

Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne.

V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory.

V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa.

V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.

V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii.

Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby.

V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Interiér Dómu sv. Alžbety

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

Kaplnka sv. Michala

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.

Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.

Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.

Urbanova veža

Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner.

Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.

V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.

Urbanova veža

V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

tags: #alzbetin #kostol #ciernobiely #v #kosiciach