Americká episkopálna cirkev je súčasťou širšieho spektra protestantskej vetvy kresťanstva a má približne 2,3 milióna vyznávačov v Spojených štátoch. Vznikla ako anglikánska cirkev v Amerike, ale z dôvodov historického vývoja nemohla toto meno používať.
Pre pochopenie jej teologických základov a vývoja je dôležité poznať historické kontexty, ktoré formovali anglikanizmus ako taký.
Anglikanizmus: Korene a princípy
Anglikanizmus je termín používaný na označenie náboženského presvedčenia a postavenia členov oficiálnej Anglikánskej cirkvi, ako aj spriatelených cirkví súčasných a bývalých v britských kolóniách, v Spojených štátoch a inde. Anglikáni sú tí, ktorí uskutočnili a prijali výsledky anglickej reformácie a ktorí sa - aspoň v podstatných veciach - pridržiavajú náuky, organizácie a liturgie Anglikánskej cirkvi.
Medzi základné princípy anglikanizmu patria:
- Viera v Písmo sväté ako Božie slovo.
- Prijímanie Knihy spoločných modlitieb (Book of Common Prayer).
- Uznávanie troch vierovyznaní - Apoštolské, Nicejské a Atanáziovo.
- Dve sviatosti - Krst a Večera Pánova.
- Apoštolská postupnosť a platne vysvätení kňazi.
Anglikánska cirkev tvrdí, že je pravou a reformovanou časťou katolíckej Cirkvi Kristovej a nepodlieha žiadnej inej jurisdikcii.
Prvým bodom rozchodu bol jasný príklon k erastianizmu (názor švajčiarskeho teológa Thomasa Erasta že svetská moc má autoritu nad cirkvou a cirkevnými záležitosťami).
Hlavným znakom reformy Henricha VIII., ktorá dala formu anglikanizmu je prijatie kráľovskej a odmietnutie pápežskej zvrchovanosti.
Alžbeta I. obnovila zákon o kráľovskej supremácii (ktorý medzičasom jej sestra Mária zrušila) s malou zmenou: panovník bol označený ako Najvyšší správca (Supreme Governor) namiesto Najvyššej hlavy.
Henrich VIII. na portréte Hansa Hohlbeina Mladšieho
Vlna náboženských búrok
Vlna náboženských búrok v XVI. storočí neblaho zasiahla i do anglických náboženských dejín. Roku 1509 nastúpil na trón Henrich VIII., energický panovník, ktorý za svoj spis Assertio septem sacramentorum dostal (od pápeža) čestný titul „defensor fidei“ (obranca viery). Ako nikde inde, ani v Anglicku neboli náboženské pomery utešené. Ani panovník sa neudržal na dobrej ceste, ukázal sa slabochom vo veciach mravných. Keď Rím nevyhovel (lebo vyhovieť nemohol) jeho žiadosti o zrušenie manželstva s Katarínou Aragónskou, rozhodol sa odtrhnúť Anglicko od katolíckej Cirkvi.
Neviedli ho k tomu dôvody vieroučné, ale jeho náruživosti, jeho mravný nedostatok. K tomu túžba po cirkevných majetkoch urýchlila jeho rozhodnutie. Parlament, ktorý sa skladal z ľudí rázu Henrichovho, nekládol prekážky kráľovým plánom. Boli odhlasované zákony, ktoré boli priamo alebo nepriamo namierené proti Cirkvi. Vplyv kráľa a jeho rady vo veciach náboženských stále vzrastal, lebo nebolo toho, kto by sa mu bol rázne postavil do cesty. Nakoniec kráľ vyhlásil sa za protektora cirkvi, za jej najvyššiu hlavu, a žiadal od kňazstva prísahu v tomto zmysle.
Henrich VIII. odohnal svoju zákonitú manželku Katarínu Aragónsku a dal sa zosobášiť s Annou Boleynovou. Zákon z roku 1534, tzv. Zákon postupnosti, ustanovuje, že jeho nástupcom na tróne bude Alžbeta z druhého manželstva kráľovho. Beda kňazovi, ktorý by sa bol odvážil kázať proti tomuto manželstvu kráľovmu, alebo neuznávať, že kráľ je najvyššou hlavou cirkvi v Anglicku. Bola to velezrada, trestaná smrťou.
Svetskí kňazi zväčša podľahli kráľovmu teroru, rehoľníci, ktorí sa vzpierali, boli vypovedaní alebo uväznení. Preto dal kráľ odhlasovať zákon o zrušení kláštorov. Kartuziánsky prior z Londýna, Houghton, biskup Fischer či Tomáš Morus, umučený 6. júla 1535, otvárajú rad anglických mučeníkov. Kláštory boli zatvárané a kráľovskí vizitátori brázdia krajinu, hrozne pritom vyčíňajúc. V roku 1536 bolo zavretých 300 kláštorov a vyhnaných okolo 2000 rehoľníkov i rehoľníc. Množstvo z nich umiera vo väzení alebo na popravisku.
Luteráni, ktorí prichádzajú do Anglicka, sa snažia získať kráľa pre svoje učenie, ale ich neprijal. Ba zdá sa, že mal niekedy i chvíle ľútosti, ako tomu nasvedčuje 6 artikulov, odhlasovaných na sneme roku 1539, v ktorých sám hájil pravú vieru. Dal uväzniť tých, ktorí neverili v transsubstanciáciu alebo v niektorý iný článok viery. Kráľ síce rozkol zasial, ale nechcel nijakú zmenu v článkoch viery.
Po jeho smrti sa zdalo, že dôjde k zmiereniu Anglicka s Rímom. Ale nestalo sa tak. Nástupca Henrichov, Eduard mal ešte len 10 rokov a rada, ktorá za neho vládla, zmýšľala už protestantsky. Roku 1549 bola vydaná nová liturgická kniha Book of Common Prayer, ktorá obsahuje už zjavné vplyvy západných reformátorov. Katolícke liturgické knihy miznú, nižšie svätenia sa potlačujú a vyššie odlišujú sa od katolíckych. Roku 1552 bolo zo svätej omše odstránené všetko, čo pripomínalo jej obetný charakter a oltár bol nahradený stolom, postaveným uprostred presbytéria. 47 článkov viery je v duchu úplne bludnom a protikatolíckom. Prenasledovanie katolíkov trvá.
Keď roku 1558 nastúpila kráľovná Alžbeta, padli všetky nádeje na možný zmier. Schizma bola dokonaná, hoci väčšia časť krajiny zmýšľala katolícky. Na žiadosť kňazov, aby nebolo nič menené vo viere, bolo odpovedané pripravovaním novej liturgickej knihy, na ktorej pracovali len ľudia, zmýšľajúci luteránsky alebo kalvínsky.
Pred Veľkou nocou bolo vydané vyhlásenie, odporúčajúce prijímanie po oboma spôsobmi. Proti katolíkom písali sa potupné spisy, zosmiešňujúce pápeža, biskupov, kňazov i katolícku náuku. Nastalo silné prenasledovanie katolíkov. Zákony, vydané za kráľovnej Márie, boli zrušené.
Aká bola táto nová viera? Učenie anglikánske obsahuje 39 artikulov z roku 1563, ktoré podobajú sa vyznaniu viery 42 artikulov Eduarda VI. z roku 1552. Ich duch je luteránsky a neboli s nimi spokojní tí, ktorí boli prívržencami učenia kalvínskeho. Začínajú sa takto: „Súc z vôle Božej obhajcom viery a najvyššou hlavou cirkvi v našich štátoch, považujeme za patričné Našej kráľovskej povinnosti a Našej náboženskej horlivosti udržať a zachovať cirkev nám zverenú v jednote pravého náboženstva… Vyhlasujeme, že články viery cirkvi v Anglicku obsahujú pravú náuku cirkvi, odpovedajúcu slovu Božiemu.“
39 článkov viery
Tento stručný obsah 39 artikulov ukazuje, ako protestantizmus a kalvinizmus pôsobil na utvorení „kréda“ Anglikánskej cirkvi. Už za Alžbety, ale hlavne za jej nástupcov, Jakuba I. Stuarta (1603-25) a jeho syna Karola I. (1625-49) bol vedený tuhý boj medzi luteránstvom a kalvinizmom. Kalvíni zavrhovali všetky bohoslužobné rúcha, všetky obrazy v kostoloch, sochy, oltáre, organy atď., jedine uznávali biskupov, iní nie. Tak došlo k tuhým bojom vo vnútri samej Anglikánskej cirkvi. Raz bolo víťazstvo na jednej, iný raz na druhej strane.
Po poprave biskupa Lauda i kráľa Karola I. zvíťazilo kalvínske puritánstvo. Prvým činom zvíťazivšieho puritánstva bolo zrušenie episkopátu zákonom z roku 1643. Book of Common Prayer bola nahradená tzv. „directory“ v duchu kalvínskom. Víťazstvo puritánov trvalo len asi do 1660, keď sa ujal vlády Karol II. Za neho nastáva ustálenie a začína sa tvoriť určitá tradícia, ktorá s neveľkými zmenami trvá až dodnes. Od Karola II. datuje sa ustálenie anglikanizmu, ale zároveň ukazujú sa čoraz zreteľnejšie následky odpadu a zrady, ktorých sa dopustili Angličania odpadom od katolíckej Cirkvi.
Od štátnej Anglikánskej cirkvi sa časom mnohí odlúčili a tvoria menšie alebo väčšie skupiny. Sú to presbyteriáni, kongregacionalisti, baptisti, metodisti a ďalší. Nazývajú sa „dissenters“. Roku 1875 bolo v Anglicku 137 týchto náboženských spoločností, pričom medzi ktoré ne boli i katolíci a prívrženci lorda Halifaxa.
Ako už bolo spomenuté, podliehal vnútorný vývoj Anglikánskej cirkvi mnohým zmenám, ktoré sa prejavili v troch hlavných smeroch: vo „Vysokej“, „Nízkej“ a „Širokej“ cirkvi.
- Vysoká cirkev (High Church) je konzervatívny smer Anglikánskej cirkvi.
- Široká cirkev (Broad Church) tvorí liberálny, racionalistický smer v Anglikánskej cirkvi.
- Nízka cirkev (Low Church) predstavuje vlastný evanjelický smer Anglikánskej cirkvi.
Od začiatku schizmy možno pozorovať v Anglicku a v anglikanizme nemohúcnosť a neschopnosť nájsť jedinú cestu a uberať sa po nej. Čo bolo dnes vyhlásené, to zajtra bude zrušené. Za nástupcov Karola II., Jakuba II., Viliama III. Oranžského a kráľovnej Anny, stáva sa síce anglikanizmus oficiálnou cirkvou, ale duchovní sa stávajú zároveň štátnymi úradníkmi. Nemajúc sily a oporu v náuke, nemajú ani oduševnenia, ani opravdivosti. Celá doba oddávala sa ľahkomyseľnosti a bezstarostnosti. Prestávalo sa veriť. V tomto náboženskom spánku vznikajú sekty, ktoré chcú zachrániť vieru v Anglicku.
Americká episkopálna cirkev v súčasnosti
V posledných desaťročiach sa Episkopálna cirkev prejavuje ako najliberálnejšia súčasť Anglikánskeho spoločenstva. V roku 1989 sa práve tu prvýkrát v histórii anglikánov stala biskupkou žena - hlavou Massachusettskej diecézy sa stala rozvedená Afroameričanka Barbara C. Harrisová. Ďalšie tabu prelomila Episkopálna cirkev v roku 2003, keď bol za biskupa New Hampshire vysvätený praktizujúci homosexuál Gene Robinson.
Tento vývoj sa stretol s búrlivým nesúhlasom nielen v afrických provinciách, kde žije viac ako polovica všetkých anglikánov. V roku 2008 opustila časť nespokojných veriacich Episkopálnu cirkev a založila novú Anglikánsku cirkev Severnej Ameriky (Anglican Church of North America). V tom istom roku sa štvrtina pozvaných biskupov odmietla zúčastniť na Lambethskej konferencii, ktorá sa koná každých desať rokov a určuje smerovanie Anglikánskeho spoločenstva. Usporiadali protestný „koncil“ v Jeruzaleme, kde založili konzervatívne spoločenstvo GAFCON (Global Anglican Future Conference).
Zhromaždenie prímasov v Canterbury napokon nevypočulo požiadavku Afričanov a Episkopálnu cirkev zo svojich radov nevylúčilo, iba na tri roky potrestalo. Zároveň však prijali vyhlásenie, že „vo svetle Svätého písma tradičné učenie cirkvi považuje manželstvo za záväzné a trvalé spojenie medzi jedným mužom a jednou ženou“.
Episkopálna cirkev si však zo sankcií ťažkú hlavu nerobí.
Na žiadosť arcibiskupa Welbyho Vatikán podporil zasadanie anglikánskych prímasov aj zapožičaním vzácnej relikvie - pastorálu pápeža Gregora Veľkého zo 6. storočia.
Episkopálna cirkev v USA v sobotu vysvätila za biskupku Jennifer Baskerville-Burrows, čím naraz pokorila dva historické medzníky: Baskerville-Burrows sa stala prvou episkopálnou biskupkou čiernej pleti a súčasne po prvýkrát žena vystriedala v biskupskom úrade inú ženu.
Výstižný obraz zo života tejto cirkvi však v našom prostredí ponúka Martin C. Putna vo svojej knihe Obrazy z kulturních dějin americké religiozity. Podľa jeho reflexie od okamihu, keď sa „katolicizovali“ episkopálne farnosti, ich liturgia a chápanie toho, čo je cirkev „nabyl episkopalismus na americké scéně nového významu, nové dynamiky: Přestal být jen církví stavovskou a regionální. Stal se průchodištěm, „meziprostorem“ mezi katolicismem a protestantismem. Stala se útočištěm pro ty protestanty, kteří jsou vábení estetickou bohatostí a duchovní hloubkou a tradicí katolicismu, ale nechtějí se ztotožnit s římskokatolickou mocenskou strukturou.
Episkopálna cirkev sa tak aktívne usiluje byť historickou cirkvou pre súčasnosť. Charakterizuje ju moderná katolícka liturgia na jednej strane a otvorená teológia na strane druhej.
Ako opäť píše Martin C. Putna: „Kauza Robinson“ tedy episkopální církev nezničila - ale znovu a jinak zdynamizovala, znovu a jinak potvrdila její charakter „průchodiště“: Konzervativně ladění věřící ji opouštějí směrem k některé z církví podle jejich názoru „bibličtějších“, místo nich ale zase přicházejí jiní, nespokojení především v konzervativním prostředí římského katolicismu. Mnoho anglokatolicky orientovaných episkopálních farností se skládá právě z bývalých římských katolíků. Ženy s voláním po kněžství; kněží odmítající povinný celibát; rozvedení v novém manželství; rodiny obětí pedofilních skandálů římskokatolického kléru; věřící gayové a lesby - to jsou nejtypičtější nové posily episkopální církve. Anglokatolicismus je pro ně „alternativním katolicismem“, který drží (téměř) všechny přednosti katolicismu římského - ale díky své svobodné, zdola vycházející organizaci nemusí trpět tím, co se jim jeví jako nedostatky a nespravedlnosti katolicismu římského.
Na jej príklade sa dá veľmi konkrétne ukázať, aké mnohé tváre, formy a farby môže v súčasnosti nadobudnúť kresťanstvo. Ukazuje nám totiž obraz otvorenej, slobodnej a demokratickej cirkvi, v ktorej sa dá voľne dýchať, a ktorá sa snaží posunúť k väčšej otvorenosti a akceptácii celú spoločnosť - a to dokonca bez akejkoľvek finančnej podpory zo strany štátu!
tags: #americka #episkopalna #cirkev