Legendárny zabávač Ján Pisančin, známy ako Ander z Košíc, už 50 rokov baví publikum svojím jedinečným humorom. V rozhovore pre Aktuality.sk prezradil, ako vníma svet, kde čerpá inšpiráciu a ako sa mu hralo vo filme Kavej. Dokonca priznáva, že mu bola vo svete východniarov šitá na mieru.
„Keď žije človek, žije aj hlúposť. A ona je nádherná, lebo je základom humoru,“ tvrdí Ján Pisančin.
Ander herec
Po 50 rokoch dostal ponuku na niečo nové. Ander prijal ponuku zahrať si vo filme Kavej a diváci ho môžu vidieť v úplne inej úlohe. Teraz prišla ponuka, aby som si vo filme zahral farára.
Scenáristka mi ponúkla, aby som si text zložil sám a faktom je, že takto si to píšem sám celý život. Súhlasil som a môžem vám povedať, že som bol spokojný. Hralo sa mi veľmi dobre. Zrejme chceli, aby mali vo filme v mojej osobe trošku z farárika, trošku z Andera a urobil som to tak, ako som najlepšie vedel.
Rešpekt pred mladými
Mal som spočiatku obavy pri nakrúcaní z mladých ľudí. Mladí ľudia sa mi zdali čudní - majú svoje názory myšlienky. Čakal som, že sa budú na mňa pozerať, že čo tu ten starý chce. Ale prijali ma vynikajúco a zistil som, že tí mladí boli moji fanúšikovia. Dokonca niektorí moje kazety počúvali prakticky od mala. Bral som ich ako kolegov, pritom niektorí z nich mi môžu byť vnúčatá.
Ukázalo sa, že som im napokon rozumel. Aj ako humorista im musím rozumieť. Stále sa hovorí o výchove a podobne. Ale to sú podľa mňa také hlúposti. Ľudí treba viesť, lebo genetické záležitosti sa prejavia skôr či neskôr.
Cesta k humoru
Otec vám prorokoval, že z vás bude komediant. Kedy ste dospeli k tomu, že vás táto profesia bude živiť? Ja som športoval a za rodné Michalovce som hrával futbal, hokej i hádzanú. Ale už vtedy som bavil kolektív. Keď sme vyhrali či prehrali, v šatni som bol zabávač. Keď som sa oženil na Gemer - na dedinku k manželke, tak čo tam budete robiť? Hrávali tam divadlo, ktoré som od detstva hrával aj ja. Dokonca som sa tam vypracoval na veľkého režiséra (smiech)...
Potom sme prišli do Košíc. Postavil som tam dom a všimli si ma herci. Bol som v Divadielku pod kupolou a zobrali ma medzi seba. V tom momente som získal úžasnú vec. Radili mi, kedy veľa kričím, kedy si počkať na diváka, čo by som z dialógov vyhodil a podobne. Bola to úžasná devíza, ktorú som zažil s profíkmi. Dnes radím ja mladým, ale nie všetci ma počúvajú. Ich chyba (smiech…).
Potom som zistil, že je to aj ekonomicky zaujímavé. Tak som začal robiť Andera. Prešiel som s ním svet, má svojich divákov. A ako Ander som známy v republike.
Anderovčina
Tak som si vymyslel moju anderovčinu - slovensko-zemplínsky dialekt. Ander je vraj zakladateľ standing comedy. Iste, lebo kedysi prišiel ľudový rozprávač na javisko - kým sa súbor prezliekal - a robil čas. Rozprával príbeh a vyvrcholilo to tak, že mu ľudia zatlieskali. Mne sa to akosi videlo málo. Chcel som prísť na javisko tak, aby mi ľudia tlieskali celý večer.
Takto to mám rád. Keď prídem oddychovať na chatu, som tam 3-4 dní a musím ísť späť do Košíc. Potrebujem ľudí, divákov. Úsmevy, pozdravy: Serus, Jani! Niekto oddychuje takto, čo mnohí nevedia pochopiť. Ja mám rád ľudí a ruch.
Humor a urážky
Kedysi ste povedali, že pokiaľ humor nelieči, tak nič nepokazí. Napriek tomu sú ľudia, ktorým sa daný humor nepáči. Viete, ktosi hovoril, že humor bez smiechu je ako chodenie po tme. Veď každý doktor vám povie, že dobrá nálada a humor lieči. A ani nič nestojí, lebo to nejde cez naše zdravotníctvo.
Ja sa na to spýtam: keď si ľudia kúpia lístok, akým právom majú počúvať, ako ich urážam? Vedia, že ich zabavím. To, že ma skritizujú? Divák má na to právo. No a tie hranice urážok sú v situáciách, aby sa humorista nemusel zohýnať a zbierať vtipy z podlahy. Žiaľ, niektorí naši - najmä mladí - idú touto cestou. Nemám to rád.
Základom každého humoristu je, aby diváka neurážal a aby sa divák smial. Po čase som si v mojom prípade uvedomil, že ľudia nejdu na program, ľudia idú na Andera. Takže vedia, že čo a aký humor ich čaká.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Chodím medzi ľudí, počúvam ich. Stále hovorím, že keď žije človek, žije aj hlúposť. A ona je nádherná, lebo je základom humoru. Všímam si ľudí na ceste, debaty na ulici, v parku a veľa čítam a tak si vymýšľam.
