Andrej Kmeť, známy aj ako Kmet Andreas, Chutnay, Rašina, Vidnooký, Vidomý, Chobieňov, Jarný a pod skratkami A. K., A., bol významnou osobnosťou slovenskej histórie a kultúry. Narodil sa 19. novembra 1841 v Bzenici, okr. 16 a zomrel 16. februára 1908 v Martine. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, vedec, botanik, archeológ a národný buditeľ.
Životná cesta a vzdelanie
Pochádzal z rodiny kováča. Ľudovú školu vychodil v Bzenici (1847-1849), Žarnovici (1849-1851) a Banskej Štiavnici (1851-1852), gymnázium v Banskej Štiavnici (1852-1859), Trnave (1859-1861). Ako kaplán pôsobil v Senohrade (1865-1866), ako farár v Krnišove (1867-1878) a v Prenčove (1878-1906). Od r. 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pastoračná a ľudovýchovná činnosť
Popri pastoračnej práci mal množstvo ľudovýchovných a osvetových prednášok. Nabádal slovenský ľud k vytrvalosti, vzdelaniu a k náboženskému prehlbovaniu. Vo svojom okolí zakladal vzdelávacie spolky a knižnice. Vzal na seba úmornú prácu redigovať a zostavovať rozličné cirkevné publikácie. Niektoré z nich aj sám preložil. Tak v r. Bol veľkým mariánskym ctiteľom, tlačou vyšiel celý rad jeho teologických, najmä mariologických prác. V r. 1873 vyšla v Budapešti brožúrka Spolok sv. Vojtecha, v r. 1888 vydal v Skalici dielo Ježiš, prvorodený syn Panny Márie. Veľkú popularitu získal jeho Svätý škapulár, alebo Poučná modlitebná a príručná knižočka pre údy slávneho bratstva prebl. Panny Márie Karmelskej (Viedeň 1897), ktorý sa r. 1946 dočkal v Trnave trinásteho vydania.
Život a dielo Andreja Sládkoviča
Vedecká práca a záujem o archeológiu
Vo vedeckej práci bol samoukom, uvedomoval si hranice medzi profesionálnou a amatérskou vedou. Vo svojej najvýznamnejšej monografii Veleba Sitna. Historicko-etnografická štúdia (Ružomberok 1893) sa usiloval komplexne vedecky spracovať slovenskú prírodu, históriu a ľudovú kultúru tejto oblasti. Bol jedným z prvých slovenských vzdelancov, ktorý sa systematicky venoval archeológii. Pri výskumoch v Honte získal cenný archeologický materiál z predhistorických období, najmä z doby bronzovej. Vo svojej historickej interpretácii zastával názor o autochtónnosti Slovanov na našom území už pred kresťanskou érou. Tieto názory korigoval len čiastočne pod vplyvom českého bádateľa L. Niederleho.
Etnografický a folkloristický výskum
Trvalo sa zaujímal o etnografiu a folkloristiku. Už ako študent vydal zbierku ľudových vianočných piesní. Počas pastorácie zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma aj v zahraničí. Zorganizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni (1873), na českej jubilejnej výstave (1891), na Národopisnej výstave československej v Prahe (1895), na svetovej výstave ženských prác v Paríži (1893) a na slovanskej výstave v USA (1904).
Prírodovedné záujmy
V oblasti geológie, mineralógie a paleontológie spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, so správcom jej mineralogických zbierok Ľ. Hrnčiarom a s maďarským geológom J. Szabóom. Bol aj významným botanikom. Skúmal flóru Hontu, najmä Štiavnických vrchov. Vymieňal si rastliny a konzultoval pri ich určovaní s poprednými slovenskými a uhorskými odborníkmi J. Ľ. Holubym, V. Grešíkom, V. Vraným, I. Textorisovou, V. Borbásom, J. A. Bäumlerom a inými, ako aj s poprednými vedcami a inštitúciami v Európe i Argentíne. Objavil viacero nových rastlinných druhov a podľa neho pomenovali okolo 40 rastlín, najmä ruží a húb.
Výsledkom jeho neúnavnej botanickej práce je rozsiahly herbár (72 000 položiek, z toho 39 000 vyšších a 33 000 nižších rastlín) a zbierka semien (1 733 vzoriek patriacich k 516 rodom), ktoré sú uložené v Slovenskom národnom múzeu.
Organizátor vedeckého života
Bol popredným organizátorom slovenského vedeckého života a výskumu, najmä prírodovedného. Koncom 60tych rokov 19. storočia navrhol riaditeľovi gymnázia v Kláštore pod Znievom Martinovi Čulenovi vydávať prírodovedný časopis. V r.1872 v Národných novinách vyzval slovenských vzdelancov v jednotlivých krajoch, aby si vymieňali zoznamy odborných kníh a vzájomne si ich vypožičiavali. V r. 1877 sa pokúsil založiť Prírodoskúmateľský spolok. V 80tych rokoch znovu rozvinul túto myšlienku v Slovenských pohľadoch a navrhol vydávanie slovenského prírodovedného časopisu Živa. V r. 1892 dal podnet na založenie Slovenskej učenej spoločnosti so sídlom v Martine a s filiálkami vo všetkých význačnejších slovenských mestách.
Na porade národno-kultúrnych dejateľov v auguste 1892 v Martine bol jeho návrh prijatý a sám vypracoval návrh stanov spolku. Podľa nich mal mať spolok názov Slovenský vedecký spolok a jeho cieľom malo byť pestovanie všetkých odborov vedy a umenia. Mal vydávať vedecký časopis, organizovať a podporovať rozvoj národnej vedy na Slovensku. Na zakladajúcom zhromaždení v Martine 24. apríla 1893 táto koncepcia vedeckého spolku nebola prijatá, namiesto neho sa založila Muzeálna slovenská spoločnosť (MSS), s programom vlastivedno-zberateľským a muzeálnym. Kmeť ako predseda prípravného výboru sa významne pričinil o schválenie Stanov MSS, ktorá začala pracovať po mnohých peripetiách a neporozumeniach i zo strany slovenských dejateľov až v auguste 1895. MSS sa postupne stala organizačnou platformou slovenskej národnej vedy, povzniesla ju na kvantitatívne i kvalitatívne vyššiu úroveň.
Osvetová práca a hospodárske povznesenie ľudu
Vyvíjal veľké úsilie aj o rozvoj osvetovej práce a o hospodárske povznesenie slovenského ľudu. Založil osobitnú Maticu ľudu. Napísal a preložil viacero brožúrok a článkov venovaných modernizácii roľníckeho hospodárstva. V Senohrade založil školskú štepnicu, cirkevnú knižnicu, v Krnišove čitateľský spolok, roľnícku technickú a hospodársku knižnicu, ovocinársky spolok, v Krupine Vzájomnú pomocnicu, ktorej bol podpredsedom. Písal články o problémoch roľníckeho hospodárstva do Lichardovho Obzoru, pre Hospodársko-priemyslovú knižnicu preložil z nemčiny spis V. Löbla o poľnohospodárstve, pre Bobulovu ľudovú bibliotéku napísal dve brožúrky a pre Maticu slovenskú pripravil dielo Hospodár na Slovensku (Martin 1875).
Kritika a publicistická činnosť
Kritizoval politiku podpory a priameho uskutočňovania násilnej maďarizácie, využívajúcej na to aj náboženstvo a cirkevné inštitúcie, preto bol v nemilosti u prevažne maďarskej cirkevnej hierarchie. Prispieval do mnohých súdobých časopisov a novín: Obzor, Národné noviny, Slovenské noviny, Cyrill a Method, Wojtech, Junoš, Katolícke noviny, Orol, Národný hlásnik, Pútnik svätovojtešský, Kazateľ, Zora, Umelecká beseda, Slovenské pohľady, Oesterreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Dom a škola, Kazateľňa, Svet, Literárne listy, Tovaryšstvo, Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Sborník MS v Amerike, Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Deutsche botanische Monatschrift, Dolnozemský Slovák a iných.
Zhrnutie
Bol mimoriadne mnohostrannou osobnosťou. Vo svojej neúnavnosti, nadšení a obetavosti bol vedený kresťanskou morálkou.
Prehľad pôsobenia Andreja Kmeťa
| Roky | Pôsobisko | Činnosť |
|---|---|---|
| 1865-1866 | Senohrad | Kaplán |
| 1867-1878 | Krnišov | Farár |
| 1878-1906 | Prenčov | Farár |
| Od 1906 | Martin | Na odpočinku |