Biblia a dĺžka ľudského života: Prečo 120 rokov?

Žalm 90 je modlitba Mojžiša, Božieho muža, v ktorej sa zamýšľa nad pominuteľnosťou ľudského života v porovnaní s večnosťou Boha. "Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame."

Napriek tomu, Biblia uvádza viacerých ľudí, ktorí v staroveku žili niekoľkonásobne dlhšie než dnes. Prvá kniha Mojžišova hovorí o siedmich mužoch, ktorí žili viac než 900 rokov. Všetci sa narodili pred potopou, ktorá prišla v Noachových dňoch. Boli to muži menom Adam, Set, Enoš, Kenan, Járed, Matuzalem a Noach.

Matuzalem je známy ako najstarší človek vôbec - údajne sa dožil 969 rokov! Toto je najvýznamnejší vek človeka, ktorý sa spomína v rôznych náboženstvách a vo folklóre národov našej planéty. Biblia hovorí o ďalších dvadsiatich piatich, ktorí sa dožili vyššieho veku - 300, 400 či 700 rokov.

Sú tieto biblické správy len mýty? Ako sa v ich období meral čas, koľko dní mal vtedy jeden rok?

V zaznamenanej histórii vieme o ľudoch, ktorých vek presiahol 110 rokov. Najstarší človek, ktorého vek dokážeme spoľahlivo preukázať pochádzal z Francúzska. Jeanne Calment sa dožila 122 rokov. Narodila sa v roku 1875 a zomrela v roku 1997. Je to fascinujúci vek, ale je možné, že existovali aj ešte starší ľudia. Niektorí vraveli o ľudoch, ktorí sa dožili aj 140 alebo 160 rokov. Tieto údaje však neboli spoľahlivo overené. Napriek tomu, že v človeku je určitá túžba po nesmrteľnosti, zdá sa že náš maximálny limit je 120-130 rokov.

Aj keby sme sa dožili toľko rokov, na biblické postavy sme beznádejne primladí. Je pochopiteľné, že nás zaráža vysoký vek biblických postáv. Existuje nejaké vysvetlenie? Nevieme úplne presne, čo tieto čísla znamenajú. Ponúkam niekoľko možností, ktoré by túto záhadu vysvetľovali.

Jedna z teórii hovorí, že prvé generácie po Adamovi a Eve neboli natoľko zaťažené dôsledkami hriechu. Prvotný hriech spôsobil aj to, že ľudia stratili nesmrteľnosť a na svet prišli choroby a smrť. Iným vysvetlením by bolo, že pred známou potopu sveta boli na svete lepšie podmienky pre život, ako je tomu dnes. Zem údajne chránil pred žiarením akýsi štít. Potopa sveta však tento ideálny prírodný stav narušila a preto sa ľudia dožívajú menej rokov.

Vysvetlením by bolo aj to, že kým patriarchovia sa dožívali aj 900 rokov, ľudia po potope už menej. Podľa Biblie mal napríklad Abrahám 175 rokov alebo Mojžiš 120 rokov. Obidvaja velikáni izraelského národa žili totiž až po biblickej potope. Na prvý pohľad to dáva zmysel. Háčik je však v tom, že prvé kapitoly knihy Genezis zjavne nie sú učebnicou dejín, ani geológie a ani biológie. Tieto rozprávania chcú poukázať na vzťah Boha k človeku, nie popisovať vedecké fakty.

Niektorí tvrdia, že ľudia v staroveku boli odolnejší a vďaka tomu zomierali starší. Neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by preukázal že v minulosti žili ľudia s takto vysokým vekom. Ani fosílne nálezy nesvedčia o tom, že by sme boli vtedy fyziologicky silnejší.

Ďalšou teóriou, ktorá by vysvetľovala dlhovekosť v Genezis je tá, že prekladatelia (alebo pisári) urobili chybu. Roky vlastne nie sú rokmi, ale mesiacmi. Aj to by dávalo zmysel: Matuzalém by sa dožil približne 81 rokov, Jared 80, Noe 79 atď... Niektorí však začnú uvažovať v tom zmysle: Áno, v prípade patriarchov išlo možno o mesiace, ale čo v prípade neskorších biblických postáv? Abrahám by mal podľa Biblie 175 mesiacov. V prepočte by to vychádzalo 17-18 rokov.

Viac svetla do našej záhady by mohlo priniesť porovnanie so súdobými spismi mimo Biblie. Babylonské a sumerské záznamy rovnako hovoria o ľudoch s mimoriadne vysokým vekom. Napríklad v sumerskom zázname nachádzame postavu, ktorá sa dožila 72 000 rokov. Zoznamy vlád sumerských kráľov hovoria o tisícoch rokov. Napríklad kráľ Enmengalana panoval 28 000 rokov.

Biblista Raymond E. Murphy: „V biblických údajoch si môžeme všimnúť stály pokles dĺžky života jednotlivcov, ktorí sa tu spomínajú. Žiaden určitý výklad zámeru skrytého za týmito číslami prakticky neexistuje a zdá sa, ako by patrili k mýtom.“ Zároven dodáva, že „úlohou týchto genealógií je vyplniť čas pred potopou. Popri rodokmeni národov v (Gn) kapitole 10 slúžia na to, aby nejakým spôsobom zabezpečili plynulosť rozprávania.“

Orientálne kultúry mali záľubu vo veľkých číslach. Nadnesene možno povedať, že Biblia niekedy rada preháňa. Napríklad v Exodus 12,37 spomína 600 000 utečencov-mužov z Egypta. Je to zrejme nepravdepodobný údaj, ak pripočítame ženy a deti tak nám z toho vzíde dva až tri milióny ľudí. Je nereálne, aby Sinajská púšť uživila tak veľký počet ľudí. Je pravdepodobné, že v prípade veku Matuzalema mohlo ísť taktiež o zveličenie (hyperbolu).

Vysoký vek niektorých postáv možno vychádza zo starovekých tradícii, ktoré nám nie sú známe. V knihe Komentáre k Starému Zákonu - Genezis sa dočítame: „Starovekí orientálci mali iný koncept čísla, ako máme dnes my. Pre nich je číslo výslovne poetická a umelecká realita.“

Hoci Katolícka Cirkev nemá oficiálny výklad týchto vysokých vekov, stojí za zmienku pripomenúť čo učí o chápaní Biblie: „Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, treba venovať náležitú pozornosť obvyklým spôsobom myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré jestvovali vo svätopiscových časoch, ako aj spôsobom, ktoré sa vtedy používali vo vzájomných ľudských stykoch.“ (z dokumentu II.

Vysoké čísla v Biblii sú výzvou pre čitateľov. Myslím si, že v prípade veku patriarchov išlo o nám zatiaľ nepoznanú hebrejskú symboliku. Niektorí veriaci to pochopia v duchu hesla „rýchlo a jednoducho“ a tak si vyložia tieto čísla striktne doslova. Radikálni skeptici to samozrejme odbijú „jedným šmahom.“ Lenže v živote nastávajú situácie, keď jednoduché odpovede a pohodlné skratky nefungujú. Prečo by to malo byť ináč v prípade Biblie?

Myslím, že tieto texty treba skúmať a hľadať, čo nám chcel autor cez tento text povedať. Vyžaduje si to čas modlitby, poctivého štúdia a chvíle určitej neistoty. Rozhodne to teda nie je o tom, že si budeme vysvetľovať citáty z Biblie ako chceme.

Ak sa pýtame, čo je zmyslom tohto Božieho súdu, odpoveďou je, že aspoň čiastočne nás má upozorniť na to, že hriech je hrozný. Hriech je veľkou urážkou Boha. Život je krátky a večnosť dlhá, preto potrebujeme múdrosť, aby sme vedeli, ako myslieť a žiť, keď máme tak málo času na zemi v porovnaní s večnosťou.

Každý človek je len akoby vánok, aj keď pevne stojí. Človek pobieha sem i tam ako tieň, vzrušuje sa pre zbytočnosti, hromadí, hoci nevie, kto to zoberie.

Inými slovami, ľudská smrteľnosť a krátkosť života nás napomína: "Tvoj život je ako para, ktorá sa nedá chytiť. Chyť sa toho, čo pretrvá. Chyť sa Boha. Chyť sa Krista. Boží odkaz svetu v krátkosti života je, aby z každého pohrebu - z miliónov a miliónov pohrebov - zaznel zvuk trúby: "Odvráťte sa od tohto smrteľného života. Odvráťte sa od tohto padlého sveta hriechu, skazy a márnosti. Hľadajte svoj podiel, svoju nádej a svoj poklad mimo tohto sveta. Hľaďte na Boha. Hľaďte na Krista.

Prečo je dnes dĺžka nášho života taká krátka? Ak ste čítali prvé kapitoly knihy Genezis, zistíte, že priemerná dĺžka nášho života osemdesiat rokov je veľmi krátka v porovnaní s časmi, keď sa ľudia dožívali tristo, štyristo, dokonca deväťsto rokov. Otázka, prečo ľudia žili tak dlho v raných dejinách ľudstva, ako sú opísané v 1. Mojžišovej 1-10, je protipólom otázky, prečo ľudia po tisíce rokov žijú len 70 alebo 80 rokov v porovnaní so stovkami rokov predtým.

Možno nám niečo napovie rozprávanie patriarchu Jakuba pred jeho smrťou. Ten v 1. Mojž. 47:9 povedal: Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov.

Podľa mňa Boh udelil tieto dlhé životy ľuďom preto, aby sme pri pohľade späť videli, z akej úrovne sme klesli. Inými slovami, tie dlhé životy svedčia o tom, že smrť nebola súčasťou dokonalého stvorenia. Boh nám určil, aby sa sila života zachovala stovky rokov. V dlhých životoch ľudí v prvých storočiach chcel ukázal, že život, nie smrť, bol na začiatku jeho zámerom s jeho stvorením.

tags: #biblia #clovek #prekroci #vek #120 #rokov