V našich končinách, keď sa spomenie pojem Pravoslávie, pravoslávny atď., väčšinou sa nám vybaví východne kresťanstvo, východná kresťanská duchovnosť, ikony, východný liturgický spev... Ale veľmi málo aj pravoslávnych veriacich vníma fakt, že v Pravosláví existuje aj západný obrad.
Anglikánsky oltár
Historické Korene a Vývoj
Cirkev v Británii má veľmi dávnu históriu, takisto ako v Severozápadnej Európe. Sv. Dorotej z Tyru svedčí, že jeden zo 70-tich učeníkov Christa Arystobul prišiel do Británie ako biskup okolo r. 37 po Christovi. Vieme, že Arystobul založil prvé spoločenstvá pozdĺž bristolského kanála na západe Anglicka. V r. 397 sv. Ninian založil prvý, v kronikách doložený, monastier vo Whithorne, v provincii Galloway, na juhu dnešného Škótska. Kresťania úspešne obracali miestnych vyznávačov druidizmu k Christovej viere.Cirkev na Britských ostrovoch zapožičala prvú liturgiu z Efezu, z obdobia, kedy tam prebýval sv. Ján a rozvíjala ju počas celého prvého tisícročia. Dnes máme plnú Liturgiu sv. Jána Bohoslova. Túto liturgiu po Veľkej schizme nepoužívali ani katolíci, ani protestanti, preto neobsahuje chyby a bludy. Je to striktne pravoslávna liturgia, tak isto stará, ako aj Liturgia sv.
V Británii bolo od začiatku veľa monastierov, a počínajúc r. 450, objavujú sa aj také, v ktorých žilo ponad tisíc mníchov. Cirkev v Británii sa neorientovala na Rím, či Konštantínopol, ale na Jeruzalem.
V r. 600 vo veľkom monastieri v Jarrowe na severe Anglicka žil učený mních menom Beda. Vo svojich písomných svedectvách spomína na to, ako sv. biskup Benedikt budoval v monastieri kaplnku. Podľa opisu Bedy, sv. Benedikt umiestnil ikony na stenách, a tiež ikonostase pred oltárom (v ang. jazyku sa ikonostas nazýva Rood Screen). Podobné ikonostasy sú dodnes v mnohých anglických chrámoch.
Bohoslužby boli slúžené s ikonostasom, ktorý delil priestor medzi oltárom a veriacimi. Táto oltárna stena mala iba jedny dvere v strede, po stranách, ktorých viseli ikony. Nad dverami sa nachádzal kríž. Kňaz nosil rúcha, ktoré v tom čase sa používali rovnako na Západe, ako i Východe. Bohoslužbu mohol slúžiť s jedným či viacerými diakonmi, či hypodiakonmi. Sama Liturgia, na rozdiel od východných i západných liturgických rítov obdobia po Veľkej schizme, ešte nemala triumfujúci charakter, keďže ešte stále naokolo boli pohania nepoznajúci Christa.
Západný Obrad v Pravosláví
Treba mať na pamäti, že západný obrad v Pravoslávii sa po Veľkej Schizme nestratil. Bol naďalej praktikovaný v Konštantínopole, Jeruzaleme, takisto na Sv. Hore Athos, ešte ponad tri storočia po rozkole.V časoch, pre nás nie tak dávnych, Svätý Synod Ruskej Cirkvi dvakrát, v r. 1870 a v r. 1907, blahoslovil užívanie západného rítu pre pravoslávnych na Západe. Ruská Pravoslávna Cirkev v Zahraničí (Zarubežná) ho používa dodnes. Antiochijský Patriarchát požehnal slúženie Liturgie v západnom obrade v r. 1958 a používa ho dodnes. Srbská Pravoslávna Cirkev používa západný liturgický obrad na svojich farnostiach vo Francúzsku.
Netreba zabúdať, že od času Veľkej Schizmy (r. 1054) 15 pravoslávnych patriarchov, 7 metropolitov, 8 arcibiskupov a 17 biskupov požehnalo používanie západného rítu v Jeruzaleme, Konštantínopole, Poľsku, Československu, Francúzsku, USA, Austrálii, Kanade a Novom Zélande.
Veľký svätý Ján Maximovič osobne slúžil Liturgie podľa západného obradu v Paríži, spravoval eparchiu západného obradu, a takisto vysvätil biskupa pre západný pravoslávny rítus. Iný zase, ruský hierarcha, metropolita Antonij (Chrapovickij), sa zúčastnil chirotónie biskupa sväteného pre západný rítus, nášho sv. mučeníka Gorazda (Pavlíka), a takisto biskupa Dositeja (Ivančenka), prijatého v r.
Fakticky, liturgia západného obradu od východnej liturgie sa v ničom nelíši. Nesie všetky elementy východnej liturgie.
Anglikánska liturgia
Preklad a Adaptácia
Podľa mňa, - hovorí otec Michael, - je tu ešte jeden problém. Byzantská liturgia pre mnohých Angličanov nie je „svojou“ pre jej okázalosť, majestátnosť, kvetnatosť. Vnútorne sme skôr nastavení na viac prihasené formy skladania bohoúcty. Napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa používa angličtina, skôr sa mi zdá, že v Anglicku (na Západe), ak chceme osloviť širšie vrstvy spoločnosti, nie len ľudí s univerzitným vzdelaním, či ľudí strednej vrstvy, naklonených prijať byzantskú, resp. slovianskú harmóniu, sú veľké predpoklady úspechu s používaním starých západných liturgií.Musíme ľudí osloviť na konkrétnom mieste. Toto vlastne robili aj apoštoli. Len výnimočne citujem Tillicha (Paul Tillich, protestantský teológ a filozof), ale mali by sme byť „viac účastní v konkrétnych situáciách“. A situácia je taká, že dnes po uplynutí tisícročia, v Anglicku, vďaka histórii a láske k nej, sa stále zachovávajú zbytky nebyzantského Pravoslávia.
Hudobný Rozmer Liturgie
Zborový spev a sakrálna hudba tvoria významnú časť európskeho i svetového hudobného dedičstva. Ich jadrom je prepojenie textu, rituálu a akustického priestoru: hlas ako nositeľ slova, liturgia ako dramaturgický rámec a chrámová architektúra ako prirodzený rezonátor. Chorálne tradície siahajú od monodického stredovekého chorálu cez renesančnú polyfóniu až po súčasné kompozície, ktoré pracujú s rozšírenými technikami, mikrotonalitou a priestorovou projekciou zvuku.Najstaršou vrstvou európskej sakrálnej hudby je monodický chorál, vyvinutý v rámci latinskej liturgie. Základné črty: slobodná rytmika viazaná na prosódiu latinského textu, modálny systém církevných módov a unisonický spev bez harmonickej akordickej podpory. V byzantskom okruhu fungovali paralelné tradície (oktoechos), s vlastnou neumatickou notáciou a ornamentikou, kým slovanský priestor rozvinul staroslovienčinu a znamenný chant.
Stredoveké neumové písma (adiastematické, následne diastematické) zaznamenávali tvary melódií a smerovanie hlasu. Zavedenie osnovy a kľúčov (Guido z Arezza) stabilizovalo výšku tónov a uľahčilo prenos repertoáru. V neskoršom vývoji renesančná mensurálna notácia umožnila presnejšie rytmické vzťahy potrebné pre polyfóniu.
tags: #anglikanska #liturgia #preklad