V našej farnosti sa sviatosť birmovania zvyčajne udeľuje na jar (vo veľkonočnom období) raz za 3-5 rokov. Prijatiu tejto sviatosti predchádza aspoň ročná príprava.
Po vyhlásení začatia prípravy (v nedeľných farských oznamoch) sa treba prísť osobne zapísať na faru, kde prebehne aj rozhovor s kňazom. Na prípravu sa môžu zapísať žiaci stredných škôl a starší. Príprava dospelých záujemcov (ktorí už nenavštevujú školu) prebieha individuálne.
Sviatosť birmovania tvorí „spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať.
Sviatosť birmovania 2022
Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Zároveň vtláča nezmazateľný znak a sviatosťou birmovania sa pokrstení, pokračujúc na ceste uvedenia do kresťanského života, obohacujú darom Ducha Svätého a dokonalejšie sa pripútavajú k Cirkvi, posilňuje ich a užšie zaväzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista, šírili vieru a ju obhajovali (porov.: Kán.
Otázkou sviatostného charakteru birmovky sa celkom hravo v priebehu dejín vysporiadali mnohí učitelia Cirkvi. Tak ako my, tak aj oni museli odpovedať na námietky svojich spolubratov, ktorých argumenty, ako ich predstavuje svätý Tomáš, boli naozaj silné.
Svätý Tomáš píše: Zdá sa, že birmovka nie je sviatosťou, keďže v Biblii nenachádzame žiadnu zmienku o tom, že by bola ustanovená Kristom, naopak napr. nachádzame zmienku o ustanovení eucharistie. Taktiež nikde nečítame, že by bol samotný Kristus pobirmovaný, hoci napríklad pokrstený bol. Podobne zmienku o birmovaní nenachádzame ani v starom zákone.
Svätý Tomáš sa odvoláva na proces dospievania - človek sa znovuzrodzuje v krste, začína žiť duchovne a birmovaním vstupuje do vrcholného veku duchovného života. Slovami pápeža Františka, v živote človeka nastáva kopernikovský obrat. Z dieťaťa, okolo ktorého sa točí svet, sa stáva dospelý človek, ktorý sa učí točiť okolo INÉHO.
Tomáš píše, že zatiaľ čo krstom dostávame schopnosť robiť veci, ktoré nás približujú k vlastnej spáse, nakoľko žijeme pre seba, v birmovaní dostávame moc robiť veci, ktoré sa týkajú duchovného boja. Myslím, že duchovným bojom sa odvoláva na misiu Cirkvi, ktorá zbraňou lásky duchovne bojuje voči nenávisti a egoizmu tohto sveta. Pôvodcom tejto misie nie je Cirkev, ale Ježiš, ktorý apoštolom prisľúbil Tešiteľa.
Pri nanebovstúpení im povedal, aby zostali na mieste, pokiaľ nedostanú Ducha, pretože bez neho je lepšie sa nepohybovať. Po Turícach otvárajú dvere strachu, ktoré ich delili od Židov a vydávajú sa ohlasovať smrť a zmŕtvychvstanie Božieho Syna. Vidíme teda, že s birmovaním je spojená misia. V krste sa stávame Božími deťmi, ale birmovanie nás nasmerúva poza nás.
Čo však majú tieto dve sviatosti spoločné? Aktualitu. Božími deťmi sme sa nielen stali ale nimi aj sme. Podobne aj sviatosť birmovania nie je len jednorázový moment zoslania, ktorému prisúdime minulý čas, ale neustále aktuálny. Hoci apoštoli zažili zoslanie Ducha Svätého v konkrétnom čase na konkrétnom mieste, v Skutkoch apoštolov sa dočítame, ako boli naplnení Duchom aj v inom čase a na iných miestach.
Pán Ježiš nepripravoval učeníkov na to, aby boli schopní prijať Ducha Svätého ako “starter pack” s potrebnými milosťami do duchovného boja, podobne ako keď vojak vyfasuje základnú výstroj, aby bol schopný sám bojovať. Ježiš pripravoval svojich učeníkov na prijatie Ducha, ktorý uskutoční premenu indivíduí na spoločenstvo učeníkov Krista, ktorí budú naplnení jeho Duchom.
Sviatosť birmovania obohacuje pokrstených zvláštnymi darmi Ducha Svätého, vďaka ktorým dokážu vziať na seba zodpovednosť za šírenie a vysvetľovanie viery v Ježiša Krista a za budovanie Cirkvi. Takto posilnení kresťania, t. z. Ježišovi učeníci sú ochotní za svoju vieru znášať útrapy, ba aj mučenícku smrť. Predovšetkým túžia zhromažďovať zástupy ľudí, aby spoločne realizovali Ježišov testament: „…aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21).
Prípravu na birmovku vedie farské spoločenstvo. Pokrstených povzbudzuje k odvahe viesť múdry dialóg s dnešným svetom, k spoznaniu a prehĺbeniu osobného vzťahu s Ježišom Kristom a k spolupráci s Duchom Svätým. Každý pokrstený, ktorý prijal Eucharistiu a ešte nebol pobirmovaný. Odporúča sa, aby už dosiahol 13.
Riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup. Pri krste dospelých sa z praktických dôvodov a po schválení biskupom dovoľuje udeliť birmovanie aj kňazovi. Na birmovanie sa používa posvätený olej - krizma, ktorou sa pomaže čelo kandidáta a pritom sa hovoria slová: „M., prijmi znak daru Ducha Svätého“, na čo kandidát odpovie: „Amen“.
Následne vysluhovateľ povie: „Pokoj s tebou“ a birmovanec odpovedá: „I s duchom tvojim“. Pomazanie krizmou robí človeka pružným a pevným v živote, je znakom vnútorného uzdravenia a sily. Vonkajším prejavom birmovky je zvláštna radosť, štedrosť a krása človeka.
Jednota tohto celku sa musí zachovať. Preto veriacim treba vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na zavŕšenie krstnej milosti. "Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.
Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana duchovný znak alebo nezmazateľný charakter. Na Východe sa sviatosť birmovania udeľuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje účasť na Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch sviatostí uvádzania do kresťanského života.
Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, jeho spojitosť s krstom sa okrem iného vyjadruje obnovením krstných sľubov. Je to predovšetkým sviatosť, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, to znamená, že posilňuje pokrsteného človeka, aby si svoju vieru neohrozene vyznával, za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil a s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka.
Síce, bez prijatia sviatosti birmovania - na rozdiel od krstu - môžeme byť spasení, ale birmovanie svojimi sviatostnými účinkami napomáha žiť plný kresťanský život. Možno si dáme otázku: Prečo na každého pobirmovaného neúčinkuje Duch Svätý rovnako?
Vysvetlím vám to na takomto príklade. Predstavte si dom, ktorý má veľké okná, na ktorých sú drevené, dobre tesniace okenice. Je samozrejmé, že ak sú okenice úplne zatvorené, nie je možné, aby cez ne presvietilo slnko. Teda v celom dome bude tma ako v noci. Nakoľko sa okenice otvoria, natoľko bude svetlo v miestnostiach. Ak sa okenice otvoria úplne, slnečné lúče zalejú celý dom.
Pýtajme sa: Ak sú okenice zatvorené a v dome je tma, je na vine slnko? Ak birmovanec príjme sviatosť birmovania a Duch Svätý v ňom neúčinkuje, je na vine Duch Svätý? Teraz už chápete, prečo Duch Svätý, ktorý rešpektuje našu slobodu, nepôsobí na každého birmovanca rovnako?
1285 Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. „Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.
Dary Ducha Svätého
I. 1286 V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch (702-716) vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša, keď ho Ján pokrstil, bolo znamením, že on je ten, ktorý má prísť, že je Mesiáš, Boží Syn.
1287 Táto plnosť Ducha sa však nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale ju mal dostať celý mesiášsky ľud. (739) Ježiš Kristus viac ráz prisľúbil toto vyliatie Ducha a toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc. Apoštoli naplnení Duchom Svätým začínajú ohlasovať „veľké Božie skutky“ (Sk 2,11) a Peter vysvetľuje, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias.
1288 „Od… [tých] čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, (699) ktorý dovršuje krstnú milosť. Preto sa v Liste Hebrejom medzi základmi prvého kresťanského vyučovania spomína učenie o krstoch a o vkladaní rúk.
1289 Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). (695) Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný), (436) ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38) . Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou, (1297) alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“.
1290 V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jednojediné slávenie s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvojsviatosť“. Ale čoraz väčší počet krstov detí, a to v každom ročnom období, a rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz už nedovoľovalo, okrem iných dôvodov, aby bol biskup prítomný na všetkých sláveniach krstu. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, (1233) takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí.
1291 Jeden zvyk rímskej cirkvi - dvojité pomazanie krizmou po krste - uľahčil rozvoj západnej praxe: prvé pomazanie, (1242) ktoré na novopokrstenom, keď vyšiel z krstného kúpeľa, vykonal už kňaz, bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopokrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo spojené s krstným obradom a znamená účasť pokrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní.
1292 Prax Východných cirkví vyjadruje viac jednotu uvádzania (1244) do kresťanského života.
Symbolika Birmovania
II. 1293 V obrade tejto sviatosti treba vziať do úvahy znak pomazania a to, čo pomazanie znamená a vtláča - duchovnú pečať.
1294 Všetky tieto významy pomazania olejom (1152) sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote. Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie; pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.
1295 Týmto pomazaním birmovanec dostáva „znak“, (698) pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority, jej vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr. vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána).
1296 Sám Kristus vyhlasuje, že ho Otec označil svojou pečaťou. Aj kresťan je označený pečaťou: (1121) „Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2Kor 1,21-22) .
1297 Dôležitým úkonom, ktorý predchádza slávenie birmovania, ale istým spôsobom je jeho súčasťou, je posvätenie svätej krizmy. (1183) Svätí ju biskup na Zelený štvrtok v omši svätenia olejov pre celú svoju diecézu.
1298 Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Z toho jasne vidno, že birmovanie sa dáva do súvisu s krstom.
1299 V rímskom obrade biskup vystrie ruky nad všetkých birmovancov. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha. Biskup pritom prosí o vyliatie Ducha takto: „Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ty si znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého týchto našich bratov a sestry a oslobodil si ich od hriechu. Otče, zošli na nich Ducha Svätého Obhajcu, (1831) udeľ im ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a naplň ich duchom bázne voči tebe.
1300 Nasleduje podstatný obrad sviatosti. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním ruky a slovami: ,Prijmi znak Daru Ducha Svätého: (699) - ,Accipe signaculum doni Spiritus Sancti.‘“ Vo Východných cirkvách byzantského obradu sa pomazanie myronom (krizmou) koná po modlitbe epiklézy na významnejších častiach tela: na čele, na očiach, na nose, na ušiach, na perách, na prsiach, na chrbte, na rukách a na nohách.
Účinky Birmovania
III. 1303 Preto birmovanie (1262-1274) prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti: - prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15) ; - pevnejšie nás zjednocuje s Kristom; - zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého; - zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou; - dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno (2044) a nikdy sa nehanbili za kríž: „Pripomeň si teda, že si dostal duchovný znak, ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a ducha svätej bázne, a chráň si, čo si dostal.
1304 Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, (1121) sa udeľuje iba raz.
Kto Môže Prijať Birmovanie?
IV. 1306 Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný.
1307 Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.
1308 Ak sa niekedy hovorí o birmovaní ako o „sviatosti kresťanskej zrelosti“, nemal by sa pri tom zamieňať vek dospelosti vo viere s dospelým vekom prirodzeného vývinu. Ani by sa nemalo zabúdať že krstná milosť je milosť darovaného a nezaslúženého vyvolenia, (1250) ktorá nepotrebuje „ratifikáciu“ (schválenie), aby sa stala účinnou. Pripomína to svätý Tomáš: „Telesný vek nepodmieňuje dušu. Preto človek môže aj v detskom veku dosiahnuť dokonalosť duchovného veku, o ktorej hovorí Múdrosť: ,Nie dlhé roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria počtom rokov‘ [4, 8].
1309 Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života.
1310 Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého.
1311 Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky.
Kto Vysluhuje Sviatosť Birmovania?
V. 1312 Prvotným vysluhovateľom birmovania je biskup. Vo východných cirkvách kňaz, (1233) ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie v rámci toho istého slávenia. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil patriarcha alebo biskup, čo vyjadruje apoštolskú jednotu Cirkvi, ktorej zväzky sviatosť birmovania posilňuje.
1313 V latinskom obrade (1290) je riadnym vysluhovateľom birmovania biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám, aby sa nezabudlo, že práve z tohto dôvodu slávenie birmovania bolo časovo oddelené od krstu. Biskupi sú nástupcami apoštolov, dostali plnosť sviatosti posvätného stavu.
1314 Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.
1315 „Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.
1316 Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť.
1317 Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana nezmazateľný duchovný znak alebo charakter.
1318 Vo Východných cirkvách sa sviatosť birmovania udeľuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje účasť na Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch sviatostí uvádzania do kresťanského života.
1321 Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, jeho spojitosť s krstom sa okrem iného vyjadruje obnovením krstných sľubov.
Birmovka je sviatosť, pri ktorej sa človek, ktorý bol v detstve bez rozhodnutia vlastnej vôle pokrstený, často z rozhodnutia rodičov alebo príbuzných, dobrovoľne hlási ku svojej viere, a chce ju z vlastnej vôle potvrdiť (latinské slovo pre birmovku - konfirmácia - znamená potvrdenie). Dobrovoľne a hrdo sa prihlásiť ku svojej viere je známkou dospelosti. Ak by rodič vyvíjal nejaký nátlak na svoje dieťa, a ono chodilo na prípravu nedobrovoľne, nemôže prijať túto sviatosť kresťanskej dospelosti.
Úloha rodiča sa už naplnila pri sviatosti Krstu a Eucharistie. Z tohto dôvodu všetku komunikáciu s farnosťou realizuje výlučne birmovanec a nie jeho rodičia. Raz v týždni (v piatok) bude okrem toho sv. Po naplnení 300 kreditov je príprava považovaná za splnenú. Za neúčasť na stretnutiach netreba nosiť ospravedlnenky, vždy bude rozhodovať počet získaných kreditov. Okrem štandardných stretnutí bude možné kredity získať aj mimoriadne, za vopred vyhlásené aktivity (napr. Účasť na evanjelizačných podujatiach, organizovaných farnosťou, služba pri liturgii - miništrovanie, čítanie a iné...), tieto aktivity budú hodnotené zvláštnou tarifou kreditov. V praxi to znamená, že neúčasť na jednom podujatí môžem nahradiť účasťou na inom podujatí. Účasť na nedeľnej sv. omši a na sv.