Pre rímskokatolíckeho kňaza Antona Srholca bol výsledok voľby nového pápeža milým prekvapením. František I. bol pre Srholca symbolom zmeny, ktorú katolícka cirkev potrebuje. Anton Srholec dodal, že s novým pápežom prichádza nová filozofia.
Novým, v poradí už 266. pápežom, sa v stredu 13. marca stal Argentínčan Jorge Mario Bergoglio (76), arcibiskup z Buenos Aires. Nástupca Benedikta XVI. na svätopeterskom stolci prijal meno František I. na počesť sv. Františka z Assisi. Ide o prvého mimoeurópskeho pápeža po viac ako tisícročí a vôbec prvého pápeža z amerického kontinentu. Pápeža zvolili kardináli v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi, ktoré sa začalo v utorok (12.3.).
"Predchádzajúce pôsobenie nového pápeža a spôsob vykonávania jeho úradu naznačujú, že sa v cirkvi začne klásť dôraz na skromnosť a že sa bude oveľa viac prihliadať na chudobné podmienky, v ktorých žijú stámilióny ľudí na celom svete," povedal pre TASR Srholec. Podľa neho tomu napovedá aj meno, ktoré nový pápež prijal, keďže pod menom František nepôsobil ešte ani jeden pápež. Srholec si myslel, že pápež František I. bude impulzom aj na zmenu katolíckej cirkvi na Slovensku.
Srholec o slobode a Cirkvi
Kňaz Anton Srholec v rozhovore pre Webnoviny.sk hovoril o slobode a jej význame a o tom, či sú ľudia dnes skutočne slobodní. Srholec povedal: "Sloboda je proces. Nedá sa porovnať ako je to dnes, dvadsať rokov od revolúcie, a ako to bolo predtým. Ešte si ako stará vykopávka pamätám, ako to bolo v päťdesiatych rokoch, keď ľudský život nemal žiadnu hodnotu a stalinský komunistický systém likvidoval a okrádal ľudí. Nútil ich k strachu. Dnes žijeme v oveľa slobodnejšom svete a sme oveľa slobodnejší."
Podľa Srholca, iný problém je, či tú slobodu unesieme. Veľmi pekný a zaujímavý román od Milana Kundru Nesnesitelná lehkost bytí hovorí o tom, že človek slobodu nemusí uniesť a tá sa mu môže stať peklom. Keď si sám človek nedá isté mantinely a obmedzenia, sloboda ho zničí.
Srholec sa usiloval o to, aby bol slobodným. Ako starý človek mal dobré podmienky na to, aby slobode žil, pracoval a tvoril. Vedel, čo je to sebakontrola a sebaobmedzenie, angažovanie sa pre druhých aj zrieknutie sa vlastnej slobody v prospech iných. Najväčší problém so slobodou a neslobodou mal vo svojej Katolíckej cirkvi, kde sa k slobode hlásil, ale oni ho pokojne nechali na ľade: „Môžeš byť slobodný, rob si čo chceš.“ Za túto slobodu však platil tým, že nebol ani základným vojakom kostolnej armády.
Srholec sa pýtal, či sú pomery v Katolíckej cirkvi na Slovensku zdravé a odpovedal, že nie. Katolícka cirkev je vyslovene managing, jej vedenie je centralistické a totalitné, čo napodobňoval komunizmus, keď namiesto Ríma bola Moskva. Je to vedenie hierarchické. Katolícka cirkev je posledná bašta totalitného vedenia ľudí pod pláštikom Božieho. Povedia, že neposlúchame hierarchiu, ale poslúchame Pána Boha a tým sa to posúva na neho. Zastavil sa dialóg v Cirkvi o základných pojmoch, čo je to to Božie a kde sa to prejavuje.
Srholec hovoril, že veci sa v Cirkvi dejú pod pláštikom Božieho a pýtal sa, či sa cirkev vzďaľuje od Krista. Pán Ježiš ostáva pre nás normatívny a bude aj pre budúce generácie, keby aj padla dnešná cirkevná štruktúra. Som presvedčený, že ako padol po zuby ozbrojený totalitný režim, padne aj toto. Veci sa budú musieť zmeniť. Mnohí múdri ľudia tieto zmeny očakávajú. Ježiš však vždy ostáva tým, ktorý priťahuje. Ak je niečo problém, je to managing alebo leadership jednej organizácie. Či to tak Ježiš chcel a či si to tak naozaj prial, to je problém. Ja sa pridržiavam, rovnako ako milióny ľudí, evanjelia. V tomto veľkom procese emigrácie z oficiálnej cirkvi, našťastie, mnohí ľudia ostávajú verní tomu, čo sa od Ježiša naučili.
Srholec sa nevyjadril veľmi pochvalne o hierarchii RKC a možno aj vedel, ako sa RKC na Slovensku stala lúpežným vlastníkom štátneho majetku. RKC sa po r.1989 zmocnila majetku lžou. Pokúšala sa o to predtým už trikrát a to po r.1948. Po r. 1945, v r. 1968 a politikov oklamala až po r. Prišiel však rok 1989 a situácia teda zopakovala. Katolícka cirkev si celý rok nepretržitým vymývaním mozgov začala budovať virtuálny kredit - ktorý NIKDY NEMALA. Na Slovensku sa jej nakoniec podarilo dostať aj k majetkom - ktoré sú naše. Cirkev teda veľkou rýchlosťou začala žiadať o svoje „vlastnícke práva“ sloganom „Čo nám komunisti ukradli, to musí byť vrátené!“; avšak komunistický režim síce zatváral kláštory, ale majetok cirkvi vyvlastniť nemohol, pretože tento bol zoštátnený Jozefovou reformou ešte v 18. storočí. Tvrdenie, že majetky dostali späť reformou v r. 1919 je obyčajný PODVOD!
Kňaz Anton Srholec
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. Keď mal 21 rokov, zatkla ho pohraničná stráž pri nevydarenom úteku do Rakúska a odsúdili ho na 12 rokov väzenia. Po desiatich rokoch väzenia sa vrátil na slobodu. Keď mal 41 rokov, pápež Pavol VI. mu v Ríme splnil sen, pre ktorý utekal za hranice a vysvätil ho za kňaza. Keď mal takmer 61 rokov, padol v Československu komunizmus a prišla sloboda.
Keď nebol vo väzení, pracoval väčšinou ako robotník. V 70. a 80. rokoch bol síce v pastorácii, ale stále prekladaný z miesta na miesto, až v roku 1985 mu nakoniec odobrali súhlas na výkon kňazskej služby. Po roku 1989 mu takisto nebolo umožnené ísť do stálej kňažskej služby, a tak sa v roku 1992 začal venovať službe bezdomovcom, čo robil dodnes. Za tých 85 rokov života zažil Anton Srholec málo slávy a pohodlia. Jeho celoživotný majetok bol dvojizbový byt, auto a úsmev na tvári.
Anton Srholec bol rodený Skaličan. Táto časť Záhoria dala Slovensku mnohých velikánov. Sú to tvrdohlaví Slováci, ovplyvnení kultúrou Moravy i neďalekého Rakúska. Ich humor, nárečie, spev, dobré vínko, zbožnosť im dali do vienka radostný optimizmus a hrdosť. Anton Srholec bol celý život slobodným človekom. Jeho sloboda mu prinášala radosť zo života. Tá túžba po slobode ho hnala odísť za hranice a tam verejne pôsobiť, poháňala ho učiť sa vo väzení cudzie jazyky a potom stále, celý život sa vzdelávať.
Anton Srholec sa vyjadroval verejne a slobodne aj k otázkam, na ktoré mala katolícka cirkev niekedy iný názor. A tak ho radšej predstavení v cirkvi nechávali osamoteného, ako by mali zaňho prevziať názorovú zodpovednosť. Ak by sa Anton Srholec mal vzdať svojej slobody otvorene rozprávať svoj názor, už by to nebol on.
Kdekoľvek a kedykoľvek verejne vystúpil, všetci ho s veľkým záujmom počúvali. Hovoril to, čo prežil a premyslel. Jeho život sa čím ďalej, tým viac stával symbolom a vyjadrením cesty Slovenska, od dvoch totalít v 20. storočí až po prvé desaťročia vytúženej slobody. Jeho život prinášal pre každého človeka „konfrontáciu“ s jeho názormi a postojmi v cirkvi i spoločnosti. Nemuseli sme so všetkým súhlasiť, ale Anton Srholec podával veci tak, že sa k nim nedalo nevyjadriť.
Život a príbeh kňaza a disidenta Antona Srholca bol tak bohatý a neuveriteľný, že nepochybne sa raz stal námetom na film, ktorý sa okamžite stal bestsellerom. Za socializmu bol disidentom a aj keď mal možnosť odísť do Vatikánu, zostal v Československu, aby bol blízko ľudí, ktorí vieru a jeho oporu potrebovali. Takým zostal vlastne aj po Nežnej revolúcii. Ľudia, ktorí Antona Srholca poznali nechápali, ako to všetko dokáže aj v tak vysokom veku. Je málo ľudí, bez ktorých bude Slovensko už trvale iné.
Dr. h.c. Anton Srholec zomrel 7. januára 2016.
Srholec a Róbert Bezák
Osud bývalého trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorý žije už vyše roka v zahraničí, je stále nejasný. Anton Srholec sa vyjadril, že Bezáka by mali povýšiť a dať ho do vatikánskej diplomacie. Bezák je symbolom toho, čo je v srdciach väčšiny obyvateľov žijúcich na Slovensku, že biskup, kňaz, veriaci človek by mal byť a môže byť slušný, priateľský, obetavý, angažovaný, stáť pri nás. Bezákov prípad by sa mal vyriešiť čo najskôr. Podľa Srholca si jeho odvolaním dala katolícka cirkev gól do vlastnej brány, ktorý sa bude spomínať aj o sto rokov.
Predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska ani slovom nezastali bývalého trnavského arcibiskupa, ktorého 2. júla 2012 odvolal ešte pápež Benedikt XVI. Hoci to žiadali veriaci, dodnes nie je jasné, čo bolo príčinou Bezákovho odvolania. Zverejnených bolo iba 11, na ktoré musel bývalý trnavský arcibiskup odpovedať. Ten po svojom odvolaní otvorene komunikoval s médiami a verejnosťou. Od decembra 2013 pôsobil v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu. Vlani v júni sa stretol s pápežom Františkom, ktorému po generálnej audiencii odovzdal list.
Róbert Bezák pôsobil istý čas aj v Banskobystrickej diecéze v Radvani. Za jeho menovaním trnavským stál vtedajší banskobystrický biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž. Stalo sa tak v apríli 2009 na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. 6. júna 2009 Bezáka v trnavskej katedrále vysvätil kardinál Jozef Tomko. Zhodou okolností rovnaký pápež Bezáka o tri roky neskôr odvolával z funkcie za dodnes nevyjasnených okolností a bez uvedenia pádnych dôvodov. Nepomohli ani protesty slovenských veriacich či neveriacich, nezastali sa ho ani biskupi združení v KBS.