Apolónov chrám: História a význam starovekých gréckych chrámov

Grécko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, je domovom mnohých starovekých pamiatok, ktoré dodnes fascinujú návštevníkov z celého sveta. Jednou z takýchto pamiatok je aj Apolónov chrám, ktorý patril medzi najvýznamnejšie chrámy už od svojho založenia.

V starovekom Grécku malo veľký význam uctievanie rôznych božstiev. Medzi najvýznamnejšie patrili chrámy zasvätené bohovi Apolónovi. Poďme sa spoločne pozrieť na ich bohatú históriu a súčasný stav.

Apolónov chrám v Delfách

Apolónov chrám v Bassai

Apollónov chrám v archeologickej lokalite Bassai v Arkádii tvorí spoločne s neďalekou Olympiou jeden z najväčších turistických ťahákov Peloponézu. Apollónov chrám v Bassai sa nachádza v opustenej krajine juhozápadnej časti Peloponézskeho polostrova. Vedie k nemu cesty spájajúce obce Andritsaina a Figaleia, odkiaľ smeruje odbočka k vodopádom a jaskyniam v údolí riečky Nedo.

Apollónov chrám v Bassai bol postavený v 5. storočí pred naším letopočtom a jeho moderný objav urobil francúzsky architekt J. Bocher roku 1765. Stavba z vápenca a mramoru v netypickej orientácii východ-západ na prvý pohľad udivuje svojou veľkosťou aj zachovalosťou. Na dĺžku meria 38,3 a na šírku 14,5 metrov.

Obvod Apollónovho chrámu tvorí 21 stĺpov v neobvyklom pomere 6:15 v dórskom slohu, vnútorný priestor vypĺňa 10 polostĺpov v iónskom slohu a nechýba ani stĺp v korintskom slohu (najstarší zachovaný vôbec).

Stavba je zasvätená Apolónovi Epikurejskému (pomocníkovi). Ten prívlastok sa spája s koncom epidémie čierneho moru, ale mohol mať aj vojenský význam. Pôdorys kopíruje Apolónov chrám v Delfách a bola tam aj veštiareň. Chrám tvorí 6 x 15 dórskych stĺpov.

Apolónov chrám je najzachovalejšou pamiatkou v celej oblasti. Vďaka svojej polohe ho nezničili vojny ani kyslé dažde. Čo ho však zničilo, boli klimatické podmienky oblasti. Voda, sneh a mrazy narušili štruktúru mramoru, a tak sa archeológovia rozhodli chrániť ho. Na jeseň roku 1987 nad ním postavili obrovitánsky stan. Vraj dočasne, kým sa neskončia konzervačné práce. Stĺpy sú spevnené kovovými tyčami a časť mramorových podstavcov už vymenili.

Nie, toto nie je cirkusové šapitó ani párty stan. Skrýva sa v ňom Apolónov chrám. Ste prekvapení?

Ochranný stan nad Apolónovým chrámom v Bassai

Apolónov chrám v Delfách

Apolónov chrám v Delfách je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk v Grécku. Delfy, ležiace na svahu pohoria Parnas, boli v staroveku považované za stred sveta a mali obrovský vplyv na politický a kultúrny život.

Delfy pokladali od 6. storočia pred n. l. až po úpadok v roku 380 za stred starovekého sveta. Označoval ho kameň omfalos, v gréčtine pupok. Zrejme preto ich nazývali aj pupkom sveta.

Podľa jednej z legiend nezaložil Delfy Apolón, ale sám najvyšší boh Zeus. Toho údajne trápilo, že vládol nad svetom, o ktorom netušil, aký je veľký a kde sa vlastne nachádza jeho stred. Zeus vypustil dva orly na východnom a západnom konci sveta. Na mieste, kde sa potom orly stretli, umiestnil Zeus kameň, ktorý nazval Omfalos a ktorý mal symbolizovať stred sveta.

Z jedného romániku vládcu nebies Dia s titánkou Letó, čo znamená „nespozorovaná“, sa mali narodiť dvojičky - boh Apolón a bohyňa Artemis. Gaia poštvala na Letó svojho verného služobníka, hada Pythóna - symbol nevedomosti, zaostalosti a rozkladu. Had sa pustil Letó prenasledovať a vždy, keď ju dostihol, všetko okolo nej rozložil tak, aby nenašla ani chvíľu pokoja a nemohla porodiť svoje deti. Apolón sa údajne narodil so zlatým mečom v rukách, pretože už v matkinom lone spriadal plány na pomstu za prenasledovanie svojej tehotnej bezbrannej matky. Akonáhle bol dostatočne mocný, aby sa Pythónovi mohol postaviť zoči-voči, vybral sa ho hľadať. Keď ho Apolón našiel, zasypal ho tisíckou šípov zo slnečných lúčov a usmrtil ho. Jeho telo potom zvrhol do pukliny v zemi, v ktorej hnilo a vydávalo sladkasté omamné vône, ktoré spôsobovali prorocké videnia.

Delfská veštiareň a Pýthie

Po tom, čo bol chrám postavený, nechal doň boh Apolón priviesť prvé kňažky z ostrova Kréta. Apolón, aby ich zachránil, vyslal, im na pomoc delfínov, ktorí bezpečne dopravili kňažky na svojich chrbtoch na pobrežie. Delfské Pýthie sa stali najuznávanejšími kňažkami.

Ak si však myslíte, že Pýthiou sa mohla stať iba žena s nadprirodzenými schopnosťami, mýlite sa. Išlo o úplne obyčajné sedliacke dievčatá, ktoré žili v blízkosti Delfskej veštiarne a rozhodli sa, že chcú slúžiť bohovi Apolónovi. Svoje veštecké schopnosti získavali vďaka vdychovaniu pár, ktoré vychádzali zo zeme na mieste, kde zahynul had Pythón. Predtým, ako mohla Pýthia začať so samotným veštením, musela sa nahá vykúpať za asistencie kňazov v kastálskom prameni, ktorý mal údajne očistné účinky a tiež prinášal dar veštenia. Veštiť mohla iba siedmy deň v mesiaci a týždeň pred samotným veštením musela držať prísny pôst.

Po tom, čo Pýthia absolvovala všetky prípravné rituály, prichádzala hlavná časť obradu. Ako jediná žena mohla vstúpiť do Apolónovho chrámu a spolu s mužskými kňazmi zaujať svoje miesto nad puklinou v zemi, z ktorej vychádzali omamné výpary. V jednej ruke držala vavrínovú ratolesť a počas celého obradu žula vavrínové listy - symbol boha Apolóna. Počas vdychovania pár sa Pýthie dostávali do tranzu, počas ktorého bľabotali svoje orákulá. Tie boli často nezrozumiteľné, niekedy v próze, inokedy v básničkách. To, nakoľko potom kňazi výpovede Pýthie upravovali, nikto nevie. Zaujímavé je, že moderný výskum potvrdil, že v oblasti Apolónovho chrámu v Delfách naozaj unikali plyny, ktoré mohli pôsobiť halucinogénne.

Správy o schopnostiach delfských Pýthií sa rozniesli široko ďaleko. Delfy začali navštevovať nielen Gréci, ale aj pocestní z Egypta, Perzie, Lýdie či neskôr Rímskej ríše. Jej návštevu nemohol v antike vynechať žiadny významný panovník či hrdina predtým, ako urobil významné rozhodnutie. Ako vlákno nite pretkávajú tieto príbehy odkazy na slávne proroctvá Delfskej veštiarne.

Delfy navštevovali nielen prestížni klienti, ako boli králi a hrdinovia, ale aj úplne obyčajní ľudia a tzv. TEOROJI boli zástupcovia jednotlivých mestských štátov, ktorí sa do Delf chodili radiť o tom, s kým uzavrieť mier a s kým, naopak, rozpútať vojnu. Kto je priateľ a kto nepriateľ. Ako postupovať vo svojej politike.

Veštiareň zohrala dôležitú úlohu najmä v období veľkej gréckej kolonizácie v 8.-7. storočí pred Kristom a práve vtedy bolo úplne bežné, že veštilo aj niekoľko pýthií súčasne.

OBYČAJNÍ ĽUDIA túžili skôr po schválení svojich rozhodnutí bohmi, prípadne po rade, čo robiť, aby sa vyhli chorobe či biede. Rovnako museli prinášať Apolónovi obete a keďže nemali také finančné prostriedky ako teoroji, museli sa mnohokrát uspokojiť iba s jednoduchým spôsobom veštenia - s losovaním. Svoju otázku teda museli sformulovať iba tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie.

Veštiareň sa nachádza približne 13 km od pobrežia morského zálivu Korintského mora, čo ju robilo ľahko dostupnou aj pre zahraničných pocestných. Väčšina peších prichádzalo k Delfám z východnej strany, kde ich ako prvý vítal chrám Athena Pronaia - zasvätený bohyni vojny, múdrosti a spravodlivosti, Aténe.

Priamo na mieste čakal na návštevníkov najskôr malý market, kde si mohli kúpiť obetiny pre bohov, ako aj malé suveníry na cestu domov. Ďalej sa pokračovalo po tzv. Svätej ceste, ktorá viedla od marketu až k samotnému chrámu Apolóna a pozdĺž ktorej stáli ako výkladné skrine pokladnice, ktoré tu nechali vystavať jednotlivé grécke mestské štáty.

Zároveň tu teoroji nechali vystavať aj krásne sochy a vysoké stĺpy, aby ukázali bohatstvo svojho mesta. Nachádzal sa tu údajne aj samotný kameň Omfalos, avšak do dnešných dní sa nedochoval a na Svätej ceste môžeme vidieť iba jeho repliku.

Centrom celého komplexu bol samozrejme práve Apolónov chrám, v ktorého zadnej časti sa nachádzala miestnosť, v ktorej sa rodili slávne orákulá. Za Apolóvým chrámom dodnes stoja pozostatky divadla zo 4. storočia p.n.l., kde sa každé štyri roky konali tzv. Pýthijské hry - jedno z podujatí, ktoré spolu tvorili veľké Panhelénske hry (medzi ne patrili napr. aj hry v Olympii). Keďže práve Apolón bol aj bohom umenia, nesmelo sa ani na to v Delfách zabúdať.

Významné osobnosti a Delfská veštiareň:

Ako dnes vyzerá Korint? Mesto leží na úzkom území, ktoré prepája územie Peloponézu s gréckou pevninou pri Korintskej šiji (Isthmos). Od Atén je vzdialený približne 80 kilometrov smerom na severozápad.

Z kultúrneho bohatstva nevynechajte pozostatky Apolónovho chrámu z roku 540 pred n. l. s masívnymi dórskymi stĺpmi, agoru, antické divadlo a rímsky odeion západne od Apolónovho chrámu, na kopci nad Korintom pevnosť Akrokorint so zachovalými hradbami, starý prístav pri Korintskom zálive - Lechaion s pozostatkami kresťanskej baziliky z 5. stor.

Grécko cestujeme hlavne za kúpaním a výnimočnou gastronómiou. Krajina mýtov a legiend pre vás však má pomyselné dvere do minulosti - objavovať môžete rôzne historické pamiatky z rôznych období. Viaceré z nich pre svoju kultúrnu hodnotu patria do svetového dedičstva UNESCO. Prvou gréckou pamiatkou na zozname UNESCO sa stal v roku 1986 Apolónov chrám v Bassai. Stavba z 5. storočia pred naším letopočtom, ktorú nájdete v opustenej krajine juhozápadného Peloponézu, objavil až francúzsky architekt Bocher v roku 1765. Nebvykle veľký (dĺžka cez 38 metrov) aj zachovalý chrám oslavuje Diovho syna, boha mytológie a náboženstva Apolóna.

Korint postupom storočí upadal a dnes jeho obyvatelia zmietajúci sa v kríze len nostalgicky spomínajú na dávno zabudnuté časy, kedy ich slávnejší predkovia zakladali kolónie akými boli sicílske Syrakúzy a bojovali pri Salamíne či Platajách. Vzišlo odtiaľto veľa hrdinov, množstvo gréckych príbehov, no s príchodom Rimanov sa do Korintu doplazila skaza. Konzul Lucius Mummius prikázal, aby ho zrovnali so zemou, ale o sto rokov neskôr si Gaius Julius Caesar uvedomil, akú chybu Rimania spravili a nechal mesto postaviť nanovo. Preto sú dnešné ruiny mesta prevažne rímske, no tento „detail“ im neuberie na kráse.

Mapa Peloponézu

Polostrov Peloponéz ležiaci na juhu gréckej pevniny ponúka pozoruhodné bohatstvo z čias antiky so slávnymi mestami ako Korint, Mykény, Sparta či Olympia. K pevnine patria aj malé ostrovy na južnom mesínskom pobreží. Polostrov je prevažne hornatý, lemovaný pekným plážami a hájmi plnými citrusov, olív či fíg.

Staroveký Korint sa často skloňuje v učebniciach histórie, pretože patril k významným a bohatým mestám. Staršie než mesto, sú azda len legendy, ktoré sa hovorili z generácie na generáciu o tom ako vzniklo. Podľa najznámejšej to mal byť Korinthos, potomok slnečného boha Hélia, kto mesto založil.

Prvé kroky areálom Korintu naladia správnu atmosféru. Apolónove stĺpy stoja len pár metrov od vstupu a priestorom sa vinie spleť kamenných múrikov, stien a prašných ciest. Súčasťou archeologického parku je aj malé múzeum naplnené históriou miesta. Metopy z Apolónovho chrámu dotvárajú fantáziu ako asi mohol vyzerať v čase najväčšej slávy, vedľa nich stoja sochy mužov, žien či dokonca rímskych cisárov, pretože Korint bol významným aj počas rímskeho impéria. Niekoľko vitrín zapĺňa slávna korintská keramika, ktorá si v antickom svete získala výnimočné postavenie a lode obchodníkov s ňou zavítali na mnohé miesta v Stredomorí. Je krásne vedieť, že tradícia tu pokračuje aj dnes.

Apolónov chrám je skutočnou dominantou dnešného Korintu. Nielen že sa usmieva zo všetkých kníh, brožúr či pohľadníc, ale aj na živo pôsobí vznešene až aristokraticky. Sedem dórskych stĺpov si musí získať každého milovníka histórie. Jeho význam dokazuje aj fakt, že keď prevzali Rimania vládu nad Korintom, chrám nechali pri svojom plienení a následnej veľkej prestavbe mesta na svojom pôvodnom mieste a zostal im svätý. V jeho okolí vyrástlo za posledné roky či desaťročia niekoľko stromov a zelených kríkov, ktoré tejto scéne vlievajú život. Chrám stojí na svojom mieste už takmer 2500 rokov, hoci sa predpokladá, že pod jeho základmi by sme našli menší, starší chrám. Dnes sa už nedá priblížiť k stĺpom, aby sa ich človek dotkol, no aj z diaľky niekoľkých metrov sú majestátne a neodolateľné.

K chrámu prilieha Agora so svojimi ruinami. Kedysi bolo srdcom starého mesta a verejný život sa odvíjal priamo na nej. Snažím sa predstaviť aké to tu bolo vtedy, keď sa dláždenými ulicami prechádzali obchodníci, ozývalo sa volanie trhovníkov, žblnkotala voda z verejných fontán, filozofovalo sa v školách, trénovalo v gymnáziách a nikto z ľudí netušil, že o dve tisíc rokov sem budú chodiť turisti z krajín o ktorých nikdy nepočuli, aby prežili svoj kúsok antiky. Na Agore sa v tieni stromov ukrýva skupinka turistov so sprievodcom, kazateľom v dlhej, čiernej sutane. Horlivo rozpráva o živote svätého Pavla, ktorý sa v Korinte zastavil v polovici 1.storočia. V diaľke nad mestom sa na vrcholku kopca týčia pozostatky Akrokorintu. Akoby z vysokého kopca dávali pozor na starý Korint, hoci ani oni nedokázali uchrániť mesto pred osudom, ktorý ho premenil na ruiny. Hlavná tepna mesta spája baziliku, obchody, domy, námestia a pokračuje až k známej Lechajonskej ceste, ktorú v minulosti vydláždili mramorom a nasmerovali ju k rovnomennému prístavu.

Obchodíky so suvenírmi predávajú drobnosti pripomínajúce toto miesto, mince, knihy, pohľadnice, ale nesmie chýbať ani spomínaná korintská keramika. Niektoré obchody majú dokonca aj malé dielne, kde pod rukami šikovných majstrov vznikajú vázy priamo pred očami.

tags: #apolonov #chram #grecko