Apoštol Ján, jedna z najvýznamnejších postáv Nového zákona, zanechal hlbokú stopu v dejinách kresťanstva. Bol synom galilejského rybára Zebedeja a jeho matka sa volala Salome. Ježiš ho spolu s jeho bratom Jakubom povolal medzi prvými za učeníka.
V skupine Dvanástich mal popri Šimonovi Petrovi a vlastnom bratovi Jakubovi popredné miesto. Bol privilegovaným očitým svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry, Ježišovho premenenia a jeho agónie v Getsemanskej záhrade. Zebedejových synov Ježiš nazval "Synmi hromu", pravdepodobne pre Ich vznetlivú povahu a ambíciu dostať v budúcom kráľovstve prvé miesta.
Tradícia stotožňuje Jána s anonymným učeníkom, uvedeným vo štvrtom evanjeliu výrazom "iný (druhý) učeník" a "učeník, ktorého Ježiš miloval". Bol po Pánovom boku pri poslednej večeri a umierajúci Ježiš mu zveril svoju matku, hovorí sa o ňom aj v opise zjavenia zmŕtvychvstalého Krista pri Tiberiadskom jazere.
V Skutkoch apoštolov sa spomína, že apoštol Ján bol po Ježišovom vystúpení do neba medzi zhromaždenými "v hornej sieni" a po príchode Ducha Svätého sa spolu s Petrom venoval misionárskej činnosti, bol s ním uväznený a neskôr ho s ním cirkev poslala do Samárie. Zdá sa, že v čase Herodesovho prenasledovania ostal v Jeruzaleme, kde sa s ním stretol Pavol.
Pôsobenie v Efeze a Vyhnanstvo na Patmose
O jeho ďalšom živote je v starej cirkevnej tradícii veľa podrobných správ. Usadil sa údajne v Efeze, počas Domiciánovho prenasledovania bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos, ale zomrel prirodzenou smrťou na konci l. stor. v Efeze.
Ostrov Patmos
Jedno z najznámejších náboženských centier Grécka, miesto s nádhernými plážami a očarujúcou prírodou, to je Patmos. Malebný ostrovček Patmos s rozlohou necelých 35 kilometrov štvorcových nájdete v Egejskom mori, približne 50 kilometrov južne od známejšieho ostrova Samos. Patmos je popisovaný už antickými historikmi približne od 3. storočia pred Kristom, archeologické nálezy dokumentujú jeho osídlenie až do 7. storočia pred nl.
Najväčšou atrakciou je tu jaskyňa Apokalypsy medzi dedinami Chora a Skala, posvätné miesto kresťanov, kde mal Ján údajne svoje vízie. V obci Chora vás počas dovolenky na Samose ohromí monumentálny ortodoxný kláštor Svätého Jána, vybudovaný v 3.
Autorstvo Jánovho Evanjelia
Už od polovice 2. stor. sa štvrté evanjelium pripisovalo apoštolovi Jánovi, Zebedejovmu synovi, jednému z Dvanástich. Hlavnými svedkami tejto starokresťanskej tradície sú Irenej, Papiáš a Klement Alexandrijský. Túto tradičnú mienku aj dnes právom zastáva väčšina katolíckych exegétov.
Mnohí bádatelia z čisto literárno-kritických dôvodov popierajú, že by apoštol Ján bol priamym autorom štvrtého evanjelia. Niektorí (napr. aj katolícky exegéta R. Schnackenburg) myslia, že pravým autorom je jeden z Jánových učeníkov, iní zasa (napr. evanjelický exegéta W. G. Kummel) hovoria o neznámom helenistickom kresťanovi židovského pôvodu z tretej kresťanskej generácie.
Hoci je možné, že posledná redakcia štvrtého evanjelia v dnešnej forme nepochádza bezprostredne od apoštola Jána, treba ho pokladať za pravého autora, lebo obsah a učenie spisu sa zakladá na "svedectve" Ježišovho učeníka, ktorý mal popri Petrovi popredné miesto medzi Dvanástimi a v prvotnej cirkvi.
Autorom evanjelia bol určite palestínsky Žid: aramejské slová prekladá do gréčtiny, presne a podrobne uvádza zemepisné údaje a dôkladne pozná židovské zvyky a názory.
Podľa záverov novších teologických prúdov Jánovo evanjelium sa obracia na kresťanských čitateľov, ktorí už mali základné poznatky o Kristovi, aby im pomohlo k plnšiemu životu viery v Ježiša Krista, Božieho Syna. Podľa tradície bolo napísané pre kresťanov v Malej Ázii pravdepodobne medzi r. 90 a 100 po Kr. Odtiaľ sa Rýchlo rozšírilo do Sýrie a Egypta, ako o tom svedčí Rylandsov papyrus (z 2. stor.), Egertonov papyrus (z okolo r. 150) a Bodmerove papyrusy (zo začiatku 3.stor.) Najstaršie citáty cirkevných Otcov z Jánovho evanjelia sú u Ignáca Antiochejského a Polykarpa Smyrnianskeho (2. stor.)
Obsah a Rozdelenie Jánovho Evanjelia
Tematický plán Jánovho Evanjelia možno v hlavných črtách naznačiť takto:
- Prológ (1, 1-18)
- I. Ježiš sa zjavuje svetu svojimi zázrakmi a rečami (1, 19-12, 50)
- 1. Začiatky Ježišovho zjavenia
- 2. Ježišov boj proti nevere židov v Galilei
- 3. Vrchol Ježišovho sebazjavenia a sporu so židmi
- II. Ježiš sa zjavuje ako Mesiáš v utrpení, v smrti a vo víťazstve nad ňou (13, 1-20, 3)
- 1. Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi
- 2. Ježišov návrat k Otcovi
- 3. Zjavenie zmŕtvychvstalého Ježiša (20, 1-29) a záverečné slová evanjelistu, cieľ evanjelia (20, 30-31)
Teologický Význam Jánovho Evanjelia
Podľa záverečných slov autora, adresovaným čitateľom, posledné evanjelium bolo "napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene" (20, 31). Autorovi teda šlo predovšetkým o vieru v Ježiša, Božieho Syna (kristologická výpoveď), a o spásonosný význam tejto viery (soteriologická výpoveď), pričom kristológia stojí v službách soteriológie.
Pravdu, že Ježiš je Mesiáš, zdôrazňuje Ján na viacerých miestach a potvrdzuje ju Ježišovými "znameniami". Zároveň však vyzdvihuje, že Ježiš prevyšuje mesiášske očakávania Židov a dokazuje to najmä dvoma titulmi: "Syn človeka" a "jednorodený" Syn. Vrcholom Jánovej kristológie je náuka o Logose ("kristológia Slova").
Jánovo evanjelium viac ako ostatné novozákonné spisy zdôrazňuje spásonosný význam vtelenia, ktoré je základom celého Ježišovho vykupiteľského diela, uskutočneného najmä smrťou na kríži. Tajomstvo Kristovej smrti sa sviatostne sprítomňuje v krste (hl. 3), v Eucharistii (hl. 6) a v odpustení hriechov (hl. 20). Človek má účasť na spáse svojou vierou, ktorá je spolu s láskou základnou požiadavkou spásy.
Zjavenie svätého Jána
Apoštol Ján, ktorý má sviatok 27. zveril do opatery svoju matku Pannu Máriu. Mal k Ježišovi najbližšie a nazývajú ho aj miláčikom Pána. Prežil zázrakom mnohé trýznenia, oživoval mŕtvych, liečil a je známy ako intelektuál medzi apoštolmi. Vo vyhnanstve na ostrove Patmos napísal úchvatné dielo Zjavenie svätého Jána a táto slávna Apokalypsa je i pre súčasníkov záhadou, o ktorej stáročia diskutujú kňazi, kresťanskí vedci, laici aj fantasti.
„Keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv, nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zmietaný veľkým vetrom zhadzuje svoje nezrelé zimné plody. Nebo sa stiahlo ako zvitok a všetky vrchy i ostrovy sa pohli zo svojich miest. Králi zeme, veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocnári i všetci otroci aj slobodní sa ukryli do jaskýň a medzi bralá vrchov. A volali vrchom a bralám: Padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka, lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. To píše Zjavenie Jána, 6.
V rozmedzí 2. storočia pred n. l. až 1. storočia n. l. to bol v židovských kruhoch populárny literárny žáner. Apokalypsy bývajú rôznorodé, spoločným znakom je však nadprirodzené zjavenie (gr. apokalypsis - odkrytie, zjavenie), obvykle o dejinách a ich zmysle. Vďaka množstvu fantastických obrazov patrí Zjavenie Jána (označované aj ako Jánova apokalypsa) medzi najpozoruhodnejšie texty celej Biblie.
No zároveň jednoznačne najkontroverznejšie - jednak kvôli miere násilia, jednak kvôli tomu, že jeho vízia „konca sveta“ inšpirovala mnohé fundamentalistické hnutia k snahe vypočítať, kedy skutočne nastane.
Ján opisuje, ako bol vzatý do neba, aby mohol vidieť svet z nebeskej perspektívy. Vo svojom videní je takisto prenesený do „poslednej budúcnosti“.
Zjavenie Jána je kniha skutočne pôsobivých vízií. No nečakajte od nej súvislé rozprávanie. Podáva sériu grafických predstáv, nie skupinu alebo časový sled udalostí.
V kapitolách 13 a 14 hrajú významnú úlohu dve šelmy, jedna prichádza z mora - more bolo v židovskom myslení zlé a hriešne miesto, jedna z pevniny. Morská šelma „dostala schopnosť bojovať proti svätým i víťaziť nad nimi“ (13,7). Druhá „vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme“ (13,12). Nikto nemôže obchodovať bez toho, aby sa im neklaňal, aby nepreukázal svoju lojalitu „číslu šelmy“ - 666.
Všetka akcia v Jánovej apokalypse smeruje k vyvrcholeniu v kapitolách 19 a 20, keď samotný Ježiš na koni vedie do boja nebeskú armádu. Samozrejme, Satana a jeho sily v bitke porazí, ale to nestačí. Svojho soka uvrhne do ohnivého jazera (20,10). Napokon starú Zem nahrádza „boží nový svet“ (21,1-8), v ktorom budú nasledovníci Boha žiť vo večnom mieri.
Sviatok sv. Jána apoštola a evanjelistu sa slávi 27. decembra.
| Dátum | Sviatok | Význam |
|---|---|---|
| 27. december | Sviatok sv. Jána apoštola a evanjelistu | Pamiatka na apoštola Jána, autora evanjelia, listov a knihy Zjavenie. |