Farnosť Terňa: História, Správcovia a Významné Osobnosti

Farnosť Terňa je významnou súčasťou duchovného a kultúrneho života obce Terňa a jej okolia. Pozostáva zo štyroch filiálok a má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej program a významné osobnosti, ktoré v nej pôsobili.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Terni

História Farnosti Terňa

Prvá písomná zmienka o Terni je z roku 1259, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval svojmu serviensovi Adamovi zem Terňu (Therne), ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš. Kostol v Terni bol postavený v roku 1330. Roku 1933 sa spomína farnosť Terňa.

Okolie Terne bolo osídlené asi od roku 700 pr. Kr. do roku 400 pr. Kr., teda do konca doby hallštatskej. Archeologické vykopávky v katastrálnom území Terne pod kopcom Lysá stráž viedol prof. Vojtech Budinský - Krička v roku 1954. Na kopci Hrádok bolo postavené slovanské hradisko v dobe hradištnej (asi 10. - 12. stor. po Kr.).

Program Farnosti

Farnosť Terňa má bohatý program, ktorý zahŕňa rôzne aktivity pre veriacich. Jednou z aktivít bola návšteva sestričky vincentky, ktorá priblížila veriacim život Kataríny Labouré a pomocou prezentácie prerozprávala zázraky, ktoré mala s Pannou Máriou. Po hodine svedectiev a rozhovorov sa veriaci presunuli do ďalších kostolov, kde ich sestrička oboznámila s červeným a zeleným škapuliarom a porozprávala o sile a ochrane týchto škapuliarov. Na konci stretnutí sa veriaci oboznámili s ,,pravidlami“, ktoré súvisia s putovaním podomovej kaplnky.

Okrem toho sa farnosť aktívne zapája do organizovania rôznych podujatí v obci. Napríklad, v roku 2019 bol program 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci Terňa rozvrhnutý do štyroch dní a zahŕňal:

• Futbalový turnaj
• Skautský rómsky deň
• Slávnostnú svätú omšu
• Terniansky jarmok

Významné Osobnosti Pôsobiace vo Farnosti

Vo farnosti Terňa pôsobilo mnoho významných kňazov a duchovných pastierov, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovné vedenie veriacich. Medzi nich patria:

• Andrej Mihajla (pôsobil do 1912 do 1913)
• Július Macejko (pôsobil do 1914 do 1921)
• Vendelín Bižák (pôsobil do 1921 do 1938)
• Andrej Oros (pôsobil do 1939 do 1951)
• Jozef Špirko (pôsobil do 1952 do 1954)
• Ján Onderuv (pôsobil do 1955 do 1970)
• František Straka (pôsobil do 1971 do 1972)
• Kišiday, František Alexander (pôsobil do 1972 do 1977)
• Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan (pôsobil do 1977 do roku 1994)
• Vdp. (pôsobil v našej farnosti od roku 1994 do roku 2005)
• Mgr. (Farnosť Terňa od 2021)
• Vdp. farár doc. JCDr. PeadDr. (Farnosť Fričovce od 2021)

Stručný prehľad niektorých kňazov pôsobiacich vo farnosti Terňa:

Zoznam kňazov gréckokatolíckej cirkvi, ktorí pôsobili vo Veľkom Slivníku:

Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan

Po skončení strednej všeobecnovzdelávacej školy študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde ho 8. Bol kaplánom vo farnosti Košice - Dóm. Od r. 1977 pôsobil vo Fričovciach ako administrátor, od r. 1990 ako farár. V tom istom roku sa stal členom Presbyterskej rady, členom zboru konzultorov, odborným asistentom na CMBF UK na Spišskej Kapitule a v Košiciach. Popritom študoval na PAT v Krakove, kde dosiahol v r. 1993 licenciát. V rokoch 1994 - 2001 bol farárom i dekanom v Prešove - Solivare. Od r. 1995 je sudcom Metropolitného tribunálu. Od r. 2000 prednáša filozofiu a liturgiku v Košiciach na teologickej fakulte. V r. 2003 sa stal prodekanom Teologickej fakulty v Košiciach.

Vdp. farár doc. JCDr. PeadDr.

Narodil sa v Bardejove a vyrastal v Kľušove. Po maturite na bardejovskom gymnáziu študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdií ho 18. júna 1989 vysvätil v Košiciach banskobystrický biskup J. Bol kaplánom v Michalovciach, v r. 1990 v Sabinove, v rokoch 1991-1993 v Prešove. Od r. 1993 bol farárom v Košiciach-Barci. Od r. 2007 pôsobil v Kapušanoch v okrese Prešov. Od 1. Popri pôsobení vo farnostiach pokračoval v ďalších štúdiách. Od roku 1996 pôsobí aj v štruktúrach Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy.

Mgr.

V roku 1991 pôsobil v obci Svinia, 1992 v Snine. V roku 1993 v Koprivnici a Hankovciach.

Vdp.

Po skončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol ordinovaný 23. júna 1963 za kňaza Košickej arcidiecézy. Bol kaplánom v Sabinove, v r. 1964 v Trebišove, v r. 1965 v Snine, v rokoch 1966-1968 v Bardejove, v rokoch 1968-1971 v Prešove-Solivare. V rokoch 1971-1973 spravoval farnosť Sedlice v prešovskom okrese, v rokoch 1973-1979 farnosť Radoma v okrese Svidník. V rokoch 1979-1988 pôsobil vo farnosti Papín v okrese Humenné, pričom excurrendo spravoval aj Medzilaborce. V rokoch 1988-1994 pôsobil v Nižnom Slavkove v sabinovskom okrese, pričom bol od r. 1990 členom Presbyterskej rady. V rokoch 1994-2005 pôsobil vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r.

Kišiday, František Alexander

Narodil sa 22. septembra 1940 v obci Kalinov, okr. Základnú školu absolvoval v Obišovciach. Jedenásťročnú strednú školu ukončil v r. 1958 v Košiciach. Po vysviacke 24. júna 1963 v Bratislave pôsobil ako kaplán v Zborove a v rokoch 1965-1966 v Bardejove. Potom bol správcom farnosti v Družstevnej pri Hornáde, od r. 1973 vo Fričovciach a od r. 1977 v Bratislave-Jarovciach. V r. 1970 získal licenciát teológie, 21. júna 1971 zložil rigoróznu skúšku z cirkevných dejín a 11. februára 1975 obhájil na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave dizertačnú prácu z odboru cirkevných dejín Príspevok k dejinám kazateľstva na Slovensku od najstarších čias do konca 17. storočia. Od r. 1977 pôsobil na tejto fakulte ako odborný asistent a od r. Teologickými a religionistickými úvahami aj početnými recenziami prispieval najmä do Duchovného pastiera a Katolíckych novín. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Duchovného pastiera. Napísal vysokoškolské skriptá Základná bohoveda I-II (1980), Náboženstvo. Stručný úvod do teórie náboženstva (1983) a Kresťanstvo (1984). Skriptum z ekleziológie už nedokončil. Zomrel 24.

František Straka

Narodil sa 10. januára 1943 v Nižnej Myšli, okr. Po ukončení štúdia teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol 27. júna 1965 vysvätený za kňaza. V rokoch 1965-1969 bol kaplánom v košickom Dóme sv. Alžbety, v rokoch 1969-1971 farárom v Ruskove v okrese Košice-okolie, jeden rok vo Fričovciach v prešovskom okrese, v rokoch 1972-1977 v Rožkovanoch v sabinovskom okrese, jeden rok v Košiciach-Poľove. V rokoch 1978-1980 bol duchovným správcom Charitného domova v Cerovej v senickom okrese. V rokoch 1980-1981 bol farárom v Medzilaborciach, jeden rok v Ohradzanoch v okrese Humenné, v rokoch 1982-1986 v Brestove, v rokoch 1986-1992 v Košických Olšanoch. Od r. pôsobil v Brezovičke, kde nečakane zomrel 1. mája 1993.

Ján Onderuv

Za kňaza ho vysvätili 5. júla 1927, študoval v Innsbrucku, no akademický titul tam nedosiahol. V r. 1927 pôsobil ako kaplán v Haniske, potom ako stredoškolský profesor náboženstva na reálnom gymnáziu a v ústave v Prešove. Postupne zastával tieto funkcie: v r. 1931 ceremoniár a vicenotár biskupskej kúrie, od r. 1932 aktuár, v r. 1934 prézes Mariánskej ženskej kongregácie a moderátor Združenia mužov Božského Srdca v Košiciach, v r. 1938 biskupský tajomník, člen konzistória, skúšajúci na prosynodálnych skúškach a skúšajúci profesorov náboženstva pôsobiacich na stredných školách v Košiciach. Po pripojení Košíc k Maďarsku sa v r. 1939 stal biskupským tajomníkom biskupa Jozefa Čárskeho v Prešove, v r. 1939 oficiálom novovzniknutého tribunálneho súdu v Prešove, v r. 1941 tajným komorníkom Pia XII. Po návrate politických zmien do pôvodných koľají spred druhej svetovej vojny sa v r. 1945 stal generálnym provikárom biskupskej kúrie, biskupským tajomníkom v Košiciach, v r. 1946 generálnym vikárom, predsedom kňazských rekolekcií, v r. 1948 diecéznym konzultorom, prosynodálnym sudcom, pápežským prelátom, rektorom seminára. V r. 1950 ho zaistili. Od r. 1952 pôsobil ako dočasný správca farnosti v Brezovici nad Torysou, potom v Brezove, od r. 1955 vo Fričovciach, v r. 1970 ako administrátor v Prešove. V r. 1971 odišiel do dôchodku do Beckova.

Jozef Špirko

Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči a Rožňave rok študoval teológiu v Rožňave, rok v Spišskej Kapitule, štúdium dokončil na Viedenskej univerzite ako chovanec Pázmanea, keď ho 25. Bol kaplánom v Zázrivej, ale ešte v r. 1920 sa stal kaplánom a profesorom náboženstva na Nemeckom evanjelickom gymnáziu v Kežmarku. V r. 1925 získal v Olomouci doktorát teológie. Od r. 1927 bol profesorom cirkevných dejín, kánonického práva, cirkevného umenia, dogmatiky, sociológie a patrológie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. V r. 1943 sa habilitoval na docenta na Slovenskej univerzite v Bratislave a prednášal na jej teologickej fakulte cirkevné dejiny, cirkevné umenie a kresťanskú archeológiu. V r. 1944 ho vymenovali za spišského kanonika a sudcu diecézneho tribunálu. Pri represáliách režimu proti Cirkvi r. 1950 bol uväznený, potom internovaný v Sládečkovciach. V r. V Kežmarku sa podstatnou mierou zaslúžil o založenie slovenského gymnázia. V Spišskej Kapitule založil diecézne múzeum. Zaoberal sa cirkevnými dejinami i dejinami Spiša. Samostatne vydal knihy: Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1937), kde ako prvý poukázal na rozdiel medzi týmito pojmami. Jeho syntetické Cirkevné dejiny I-II (Martin 1943) doteraz na Slovensku nik neprekonal. Keďže ich napísal vecne, odborne a kriticky, čím predstihol svoju dobu, narazil na nepochopenie viacerých cirkevných autorít na Slovensku a Spolok sv. Vojtecha mu odmietol dielo vydať. Vydal dielko aj o umelecko-historických pamiatkach na Spiši - o architektúre (1936), ako aj Výtvarné pamiatky Spišskej Kapituly (1943), ďalej prácu Snem v Tridente (1947). Zaoberal sa dejinami Spišského prepoštstva a biskupstva, výchovou kňažstva v Spišskej diecéze, pamiatkami Spiša, najmä dejinami starého kláštora minoritov v Levoči, ktorého rekonštrukciu aj riadil, ďalej bol redaktorom edície Ad fontes Spolku sv. Vojtecha; v Prahe vydal Patrológiu (1939). (1946). Štúdie a články publikoval v rôznych časopisoch, napr. Kultúra, Svojina, Nová práca a i. Patril medzi najserióznejších a najerudovanejších slovenských historikov. Možno ho považovať za zakladateľa cirkevnej histórie na Slovensku.

Andrej Oros

Za kňaza ho vysvätili 2. februára 1937. Pôsobil ako kaplán v Svinej, od r. 1939 bol administrátorom vo Fričovciach, od r. 1941 farárom. V r. 1942 sa stal notárom dištriktu, od r. 1951 farárom v Širokom, od r. 1957 vo Vechci. V r. 1959 ho nespravodlivo odsúdili a uväznili, do r. 1963 bol mimo pastorácie. Od 1. decembra1963 sa stal farárom v Osikove.

Vendelín Bižák

Pochádzal z obce, ktorá po r. 1920 pripadla Poľsku. Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 2. júla 1893 za kňaza. V r. 1917 bol kaplánom v Haniske a v Ruskove v okrese Košice-okolie, v r. 1918 bol vojenským kurátom a potom kaplánom vo Veľkom Šariši v prešovskom okrese, v r. 1920 v Haniske.

Július Macejko

Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 10. februára 1909. Bol kaplánom v Tarcali, Gönci a Sečovciach v trebišovskom okrese. V r. 1913 bol katechétom v Košiciach, v rokoch 1914-1921 administrátorom vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r.

Andrej Mihajla

Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 30. júna 1894 za kňaza. Bol kaplánom vo Veľkom Šariši, potom vo Svinej v prešovskom okrese, neskôr v Sečovciach v trebišovskom okrese, V rokoch 1902-1905 bol katechétom a kaplánom v Prešove, v rokoch 1905-1911 spravoval farnosť Kurima v bardejovskom okrese. V r. 1911 bol v nemocnici, v r. 1912 spravoval farnosť Fričovce v prešovskom okrese, od r.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Slivníku

Filiálne Kostoly Farnosti Terňa

Filiálny kostol sv. Alžbety Uhorskej v Babinom Potoku

Z diela Dejiny osídlenia Šariša od historika F. Uličného sa dozvedáme, že v roku 1310 došlo k výmene majetku Terne, susediaceho s majetkom Babinho Potoka. Pri deľbe dedičných majetkov zemanov Tekulovcov v roku 1334 severná časť dediny pripadla Mikulášovi a synom Pavla, kým jeho bratovi Andrejovi pripadla južná časť. Zemania sa tu usadili a názov dediny využívali v prídomku. V roku 1548 v Babinom Potoku bolo 5 kúrií. Koncom 16. storočia tu poddaní bývali v 18 domoch. V stredoveku bol Babin Potok samostatnou farnosťou. Pôvodný kostol sa nezachoval. Až v roku 1990 Svätý Otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň kostola svätej Alžbety pre Babin Potok. Pozemok na výstavbu kostola darovali Mária Koscelníkova rod. Vertáľová a František Koscelník. V čase jeho výstavby obec mala iba 66 obyvateľov. Stavba kostola bola financovaná v prevažnej miere z milodarov veriacich Babinho Potoka a celej ternianskej farnosti, ako aj z príspevkov iných dobrodincov. Konsekráciu kostola sv. Alžbety Uhorskej vykonal dňa 28.5.1995 Msgr.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Slivníku

F. Uličný usudzuje, že Veľký Slivník jestvoval pred 11. storočím. Nepriama správa o tejto obci je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, vzťahujúca sa k dedine Malý Slivník. V písomnostiach sa Veľký Slivník vyskytuje pod týmito názvami: Scylwa, Nagyszilva, Welký Sliwnik…

Vo Veľkom Slivníku bol kostol a fara už v 16. stor. Kostol bol po roku 1700 zbarokizovaný. V roku 1799 bol klasicisticky upravený a prefasádovaný, o čom svedčí aj letopočet nad vchodom do kostola.

Na hlavnom oltári je obraz Nanebovzatia Panny Márie z poslednej tretiny 19. stor. Na bočnom oltári je obraz modliaceho sa Pána Ježiša na Olivovej hore. V 70-tych rokoch 20. storočia bol kostol reštaurovaný.

História farnosti Terňa je bohatá a plná udalostí. Farnosť zohráva dôležitú úlohu v živote obce a jej obyvateľov. Veriaci sa tu stretávajú, aby sa modlili, spoločne slávili sviatosti a navzájom sa podporovali. Farnosť je tiež miestom, kde sa uchováva a odovzdáva kultúrne dedičstvo predkov.

tags: #farnost #terna #spravca