Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.
Ľudia ho poznali, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. Keďže sa pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, a my sme toho svedkami.
Svätý Bernardín Sienský
Význam mena Ježiš
Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.Hlbší význam mena Ježiš | JEŠUA | Kniha tajomstiev
Angela sa narodila roku 1248 v Umbrii. Zriekla sa svetskej nádhery, v ktorej nejaký čas nachádzala záľubu. Vstúpila do Tretieho rádu kajúcnikov sv. Františka. Získala veľa ďalších žien, aby nasledovali jej príklad. Horela láskou k Bohu a blížnym, najmä ubiedeným. Rovnako vynikala v pokore, trpezlivosti a chudobe. Boh ju bohato odmenil nebeskými darmi a ona s nesmiernou láskou uctievala tajomstvá Kristovho života a zanechala po sebe prekrásne dôkazy duchovného učenia, pre ktoré ju právom nazvali „učiteľkou teológov“.
Usnula v Pánovi 4. januára 1309. Pochovali ju vo františkánskom kostole vo Foligne. Za blahoslavenú bola vyhlásená v r. 1693 a za svätú formou ekvipolentnej kanonizácie 11. Môj Bože, urob ma hodnou, aby som mohla poznať vznešené tajomstvo, ktoré je dielom tvojej nevysloviteľnej vrelej lásky, riadenej láskou samej Najsvätejšej Trojice. Je to tajomstvo tvojho najsvätejšieho vtelenia, v ktorom má svoj počiatok naša spása. Tvoje vtelenie nás obdarúva dvojakým účinkom: po prvé nás napĺňa láskou a po druhé nás uisťuje o našej spáse. Niet väčšej lásky, ako keď môj Boh sa stáva človekom, aby mňa urobil Bohom.
Svätá Angela z Foligna
Život v službe Bohu
Bl. Didak Jozef Lopez Kámano, pôvodným menom Jozef František, sa narodil v Španielsku roku 1743. Slávnostné sľuby zložil v kapucínskom ráde roku 1759. Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú úlohu s veľkým uznaním po celom Španielsku, a preto bol nazvaný „nový Pavol“. Obdivuhodne spojil kontempláciu a činnosť, neustále sa vyznačoval láskou ku krížu.Bernard (Filip Latino) sa narodil v roku 1605 v Corleone na Sicílii. Ako člen mestskej polície a františkánsky terciár vykonal všetky skutky milosrdenstva v prospech chudobných, malomocných a utláčaných. Hneď po prijatí medzi menších bratov kapucínov vynikal horlivosťou a rehoľným nadšením. Veľmi dôsledne zachovával rádový život. Jedinečne sa venoval tomu, aby sa vždy viac zjednocoval s ukrižovaným Kristom v žiarivej láske života a prísnym pokáním.Odorik sa narodil v severnom Taliansku v roku 1265. V Ráde menších bratov viedol život vyznačujúci sa prísnym pokáním a apoštolskou horlivosťou pri šírení viery. Na svojich misijných cestách prešiel takmer celú Áziu. Prišiel až do Pekingu, kde zorganizoval miestnu cirkevnú hierarchiu. Vďaka veľkým misijným úspechom, ktoré dosiahol na tomto území, dostal titul „Apoštol Číny“.
Mučeníci pre vieru
Roku 1219 prišli do Španielska učeníci sv. Františka, aby tamojším moslimom ohlasovali evanjelium. Oni ich zajali a odviedli do Maroka. Bratia však aj tu pokračovali v hlásaní evanjelia. V meste Marakeš ich znovu chytili, spútali a kruto mučili. Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána, v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali.Ján Krstiteľ Triquerie, kňaz Rádu menších bratov konventuálov, odmietol zložiť proticirkevnú prísahu, ktorú mu nespravodlivo ukladali svetské zákony, a zotrval v katolíckej viere. Najprv bol uvrhnutý do väzenia a neskôr odsúdený na smrť. Mučenícky veniec prijal počas Francúzskej revolúcie 21. januára 1794.
Ladislav Batthyány-Strattmann sa narodil 28. októbra 1870 v Dunakiliti (Maďarsko). Jeho otec opustil rodinu a matka sotva dvanásťročného chlapca zomrela po dlhej chorobe. Kým sa rodina po prvej svetovej vojne presťahovala do Körmendu (Maďarsko), založil aj tam nemocnicu. Denne ošetril 80 až 100 pacientov a ročne vykonal niekoľko stoviek očných operácií. Chcel byť lekárom chudobných a liečiť nie len telo, ale i dušu. Pacientov ošetroval bezplatne a chudobným dával so sebou ešte peniaze.
Ježiš nás uisťuje: „Veru, veru, hovorím vám: Všetko, o čo budete prosiť môjho Otca v mojom mene, ja vám to dám.“ Už toto slovo „otec“ ukazuje, že sa musíš na neho obracať s detskou dôverou a láskou. Sám Vykupiteľ zjavuje: „Proste, a dostanete.“ To nie je len nejaká rada, ale jeho príkaz. Kto neprosí, ten aj neobdrží.
Svätý Ján Kapistránsky
Na rozdiel od pohanských národov, vyvolený Boží ľud, Izrael, je opakovane pozývaný, aby svojho Boha miloval. Zároveň však porozumeli, že láska k Bohu pozostáva v zachovávaní jeho prikázaní (Ex 20,6), alebo inými slovami, v kráčaní po jeho cestách. Nový zákon nám prináša už plné svetlo, aby sme mohli porozumieť, čo znamená v skutočnosti milovať Boha. V Prvom liste sv. Jána je to vyjadrené zvlášť zreteľne: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
Pán Ježiš opakovane napomínal popredných náboženských predstaviteľov. Proroci opakovane pripomínali, že Boh neprijíma vonkajšie formalizmy, ktoré slúžili len ako pohodlný únik pred zodpovednosťou a službou v konkrétnych problémoch ľudí, že Bohu sa protiví kadidlo, spevy, nekonečné modlitby, ktorými sa niekto usiluje nahradiť konkrétnu službu v prospech sirôt, vdov, utláčaných. A samotný Pán Ježiš citoval opakovane veta proroka Ozeáša: „Milosrdenstvo chcem a nie obety“. Čo urobili kňaz a levita? Prišli na miesto a pozerajú a potom pokračujú v ceste po druhej strane cesty.
Vo vašom srdci nech vládne Kristov pokoj; k tomu ste povolaní ako údy jedného tela. A buďte vďační! Spievajte Pánovi pieseň novú. Príď a pomôž nám, aby sme dovolili vstúpiť sile Tvojho Slova do nášho života, aby ho premenila, aby ho urobila krásnym a aby všetci mohli vidieť, že aj my sme stretli nášho Pána a že toto stretnutie nám zmenilo život.
Spolu so sv. Pane, celá sa chcem premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť tak živým obrazom teba; nech k mojim blížnym prúdi cez moje srdce a dušu tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Pomôž mi, Pane, aby boli moje oči milosrdné, aby som nikoho neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné a ponáhľala sa im na pomoc. Pomôž mi, aby bol môj sluch milosrdný, aby som bol naklonená k potrebám svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči ich bolestiam a stonaniu. Svoje srdce nechcem pre nikým zatvárať, ani pred tými, ktorí zneužívajú moju dobrotu.
Pán hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Ak celá zem spieva novú pieseň, kým spieva, stáva sa dom. Preto žalmista vraví, Keď sa staval chrám po (návrate zo zajatia). Ten istý spev označuje totiž budovanie stavby. Nesmie sa však spievať stará pieseň. Starú pieseň spieva sebectvo, novú pieseň spieva božská láska. Keď kresťan miluje, aj keď si ticho, láska je už hlas, ktorý stúpa k Bohu. Láska je nová pieseň. „Tento žalm je o budúcnosti. Opisuje mesiášsku pieseň definitívneho víťazstva, po ktorej už nenastane nijaké nešťastie.“ (Raši) „V budúcnosti už bude ovzdušie úplne očistené od každého škodlivého vplyvu.“ (Feuer)
| Žalm | Téma | Význam |
|---|---|---|
| Žalm 1 | Záľuba v zákone | Požehnanie pre tých, ktorí nasledujú Boží zákon |
| Žalm 119 | Božie slovo ako svetlo | Svetlo a vedenie pre život |
| Žalm 96 | Nová pieseň | Chvála Bohu a jeho kráľovstvu |
Žalmista pozýva všetkých ľudí, aby Bohu spievali novú pieseň, aby takto mohli poznať všetky jeho prisľúbenia. V žalmoch 96,97,98 a 99 sa prechádza od pohľadu na Božie kráľovstvo, ktoré je obmedzené na jeden ľud ku kráľovstvu, ktoré je pre všetkých ľudí tejto zeme a pre celý vesmír. Svojou smrťou na kríži získal Kristus svoje kráľovstvo a moc a vládu nad ľudstvom a vesmírom, ktoré vykúpil. „Nový spev je aj ten jednoty a lásky“(Augustin). V tomto novom speve počujeme hlas stvorenia (Zjv 21,1). V Kristovi nachádzame možnosť chváliť Pána. Kiežby tento žalm aj pre nás bol vždy novou piesňou, ktorú môžeme spievať v Božej milosti.
„Kto miluje krásu a chce byť krásny, musí vyznať, že bol škaredý. Každý je schopný zašpiniť sa. Hriešnik urobí vyznanie a bude spravodlivý. Pán nás miloval, keď sme boli škaredí, veď hovorí: Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov (Mt 9,13). Ľudia prestanú byť hriešnikmi, keď vyznajú hriechy. To je vyznanie (vznešenosť) a krása.
Boh dáva dobré dary aj dobrým, aj zlým. Tak, ako sa hospodár odlišne stará o slabé a silné stromy, podobne sa Boh odlišným spôsobom stará o tých, ktorí sú silnejší alebo slabší vo viere. Preto sú dary rovnomerne rozdeľované medzi dobrých aj zlých. Boh berie dary dobrým ľuďom preto, aby si príliš veľa nenamýšľali o svojej vlastnej sile, i preto, aby im umožnil lepšie spoznať samých seba. Boh podporuje život jednotlivca i spoločenstva a koná v ich prospech. On obdarúva osoby i veci šťastím a prosperitou, jeho dary sú trvalé a zabezpečujú všetko potrebné pre každodenný život. Tým sa znova prejavuje Božia stvoriteľská moc.
Svetlo je v bibl. svete spojené so životom a zvyšuje jeho kvalitu. Antropomorfizmus a metafora žiariacej tváre je znakom Božej prítomnosti medzi ľudom. Základom je ľudská skúsenosť priateľstva, priazne a milosti, kde tvár navonok vyjadruje ľudské vnútro. Toto miesto treba chápať ako prosbu o Božie milosrdenstvo, zakladajúcu sa na dôvere a nádeji. Výraz „Tvoja tvár nech žiari nad nami“ by sme mohli chápať aj ako „nech nám daruje úspech vo všetkých našich úsiliach“, „nech osvieti našu myseľ, aby sme mohli chápať nádherné náuky Tóry“.
Sloveso „poznať“ (stať sa známou) obsahuje významové odtiene „všimnúť si“, „dozvedieť sa“, „spoznať“, „porozumieť“. Nezahŕňa iba intelektuálnu oblasť, ale spája viaceré aspekty celého procesu, ako je rozum, city, vôľa a činnosť. Zakladá sa na skúsenosti a stretnutí osôb ako partnerov a v našom prípade teda zahŕňa stretnutie človeka a Boha. „Tvoja cesta je tá, ktorá vedie k Bohu. Touto cestou je teda Kristus, ktorý nás na tejto zemi bezpečne vedie až do cieľa.“ (Augustín)
Sloveso velebiť (vzdávať vďaky) v sebe spája významy „chváliť“, „oslavovať“, „spievať pieseň“, „priznať, vyznať (vinu)“. Vyznanie a uznanie Božej veľkosti znamená oslavu Boha a vďakyvzdanie. Práve v tomto druhom význame treba čítať aj náš verš. Nech sa tešia a jasajú národy, že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi. Dôvodom radosti národov je Boží spravodlivý súd a jeho vedenie. Boh prikázaniami ustanovuje poriadok v súlade s tým, čo pokladá za správne. Ľudská odpoveď je opísaná ako počúvanie, konanie v súlade s prikázaniami a symbolicky ako kráčanie. Takto človek napĺňa podmienky zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Náš žalm sa zameriava na Boha, ktorý je zdrojom tohto poriadku.
Výraz zem sa používa bez člena, a preto sa vzťahuje na pôdu, resp. krajinu, ktorá produkuje plodiny. Ak teda Boh darom úrody ukázal, že tento kozmický poriadok je už nastolený, otvára sa tým možnosť adresovať výzvu na oslavu Boha aj pohanským národom a celému stvoreniu. Požehnanie od Boha vzbudzuje bázeň. Bázeň pred Bohom je základným prejavom nábožnosti a príslušnosti k Bohu (Pánovi). Vyjadruje uznanie Božej vznešenosti a nadvlády a zároveň dôveru v jeho pomoc. Je aj skutočnou múdrosťou, lebo je prvým krokom po správnej ceste.
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.