Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113, zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I.
Panoramatický pohľad na Kláštor pod Znievom.
Znievsky hrad
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr Znievsky hrad), je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Je naším druhým najvyššie položeným hradom. Zrúcanina leží na vrchu Zniev vo výške 985 m. n. m., takmer 500 m nad obcou Kláštor pod Znievom. Na najvyššom vrchu Zniev stáli kedysi budovy horného hradu, postupujúc k dolnej budove, vzdialenej asi 100 m. Horný hrad chránila priekopa a vežová stavba. Boli tu hospodárske a obytné budovy. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a patril ku klasickým stredovekým obranným hradom. Dnes z neho ostali len veľmi poškodené základy. Smerom do priekopy sa zachovali zvyšky smolného nosa.
Podľa legendy, keď Tatári drancovali okolitú krajinu, ostávala po nich všade len spúšť. Ich vodca chcel dostať hlavu živého alebo mŕtveho kráľa Belu IV., ktorý sa ukrýval na Znievskom hrade. Tatári obkľúčili hradné múry a vytrvalo dobývali hrad. Chceli ich vyhladovať a vyplieniť. Keď sa už na hrade míňali potraviny, prišiel s radou múdry sedliak. Kázal upiecť dve prasiatka a jedno voňavo upečené zhodili z hradieb nepriateľom. Tí si pomysleli, že na hrade majú veľký dostatok jedla a len tak ľahko sa im nevzdajú. Dali sa preto na ústup. Kráľ Belo IV. prejavil svoju vďačnosť a múdremu sedliakovi daroval veľké majetky. Povýšil ho do zemianskeho stavu a tiež aj ostatných bojovníkov. Preto bolo v Turci toľko zemianskych rodov.
Znievsky hrad.
Založenie a Význam Gymnázia
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869, založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. V Kláštore pod Znievom vzniklo katolícke gymnázium a dve evanjelické v Revúcej a v Martine. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine.
Od založenia do roku 1874 znievske gymnázium navštevovalo počas jeho doby 669 študentov, martinské 671 a revúcke 566. Tieto gymnáziá (okrem Kláštora pod Znievom to bolo gymnázium v Revúcej a v Martine) tvorili spoločne s Maticou slovenskou oporu slovenského národného života, preto boli tŕňom v oku maďarskej vrchnosti, ktorá ich v 70-tych rokoch zatvorila.
V prvej budove gymnázia „Točekovskom dome“ sa vyučovalo od 3. októbra 1869 do roku 1874. Budova postupne striedala majiteľov, neskôr, hlavne v 70. a 80. Až v 90. rokoch minulého storočia sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia a budova gymnázia prešla do vlastníctva obce. Po rekonštrukcii v budove zriadilo banskobystrické biskupstvo diecéznu knižnicu.
Dať budove gymnázia dôstojné využitie a priniesť do nej život bolo pre obec veľkým cieľom. „Bolo zatvorené presne pred 150 rokmi a nám sa podarilo naplniť víziu, že budova bude znovu využívaná. Tým, že sa do budovy vracajú deti, je jedna z najlepších vecí, ktoré sa nám mohli podariť,“ povdal starosta Čambor.
Budova prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Patrilo medzi tri prvé gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským. Fungovala tu vyššia teologická škola. Tiež robotná škola pre dievčatá, kde chodili, aby sa priučili ženským prácam. Prvej slovenskej kvalifikovanej učiteľke Ľudmile Kuorkovej, na preparandii v Kláštore pod Znievom umožnili, aby zložila skúšky a tak sa stala kvalifikovanou učiteľkou.
Podľa Vladimíra Sklenku bolo gymnázium v Banskej Bystrici po revolučných meruôsmych rokoch prvým slovenským vyšším gymnáziom a v tých časoch zároveň aj jediným v Uhorsku. „Prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov. „Po výzve Zvolenskej župy roku 1867 boli z gymnázia odstránení panslávski učitelia a umiestnení tu boli učitelia s maďarským zmýšľaním.
Pamätná Izba
Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Táto izba vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia znievskeho gymnázia, ktoré bolo najmladšie zo slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Nachádza sa v hornej časti obce pri farskom kostole a je v nej umiestnená aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku.
Po vstupe do pamätnej izby zažijú návštevníci cestu v čase. Expozícia je opticky delená na dve časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce, zatiaľ čo druhá časť je venovaná histórii gymnázia a jeho vplyvu. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.
Múzeum tiež prezentuje turčianske olejkárstvo a šafraníctvo prostredníctvom menšej expozície liečivých rastlín a repliky olejkárskej skrinky. Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.
Medzi ďalšie exponáty patrí artefakt z 18. storočia z umelecko-rezbárskej školy, konkrétne rozložený nábytok zo spálne. „Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová.
V múzeu sa nachádzajú aj výročné správy bývalého gymnázia, ktoré poskytujú autentický materiál pre študentov pri ich štúdiu. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev. „Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing.
Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100. Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.
70. Výročie Otvorenia Školskej Budovy
Piatok 29. september 2006 bol v Kláštore pod Znievom iným dňom ako ostatné. V Kláštore pod Znievom oslávili sedemdesiate výročie otvorenia školskej budovy. Budova Základnej školy Františka Hrušovského dýchala a žila poslednými prípravami na oslavy, ktorými si Kláštorčania pripomenuli 70. výročie jej vzniku. Z programu osláv nevynechali ani žiakov školy, a tak sa počas celého týždňa organizovali rôzne podujatia venované práve im. V pondelok to bol futbalový turnaj štyroch škôl na novom ihrisku s umelou trávou. Vo štvrtok mali žiaci zábavno-rekreačný deň.
História vzniku ZŠ v Kláštore pod Znievom je zaujímavá. Jej zrod súvisí s históriou rímsko-katolíckeho patronátneho slovenského verejného reálneho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Myšlienke zrodu novej školskej budovy predchádzali mnohé udalosti, nadšenie, húževnatosť a zanietenosť ľudí. V tom čase bolo hlavným cieľom umožniť štúdium slovenskej katolíckej mládeži vo vyhovujúcej budove. Okrem toho išlo o zachovanie vzácneho dedičstva slovenských národovcov.
Dňa 29. septembra 1935 uložili do základného kameňa budovy školy pamätnú listinu. Vtedy už gymnaziálna budova vyrástla zo základov a stálo i prvé poschodie. Riaditeľ ústavu František Hrušovský vyjadril v prejave želanie, aby základy mohutnej budovy boli mocné a stavba stála na nich pevne, aby sa v nej mohla vzdelávať mládež odchovaná duchom a silou tradícií Znieva. Je až neuveriteľné, že už 11. októbra 1936 gymnaziálnu budovu dokončili. Mnohí starší obyvatelia Kláštora pod Znievom si aj v súčasnosti spomínajú, ako sa v nej pracovalo bez pomoci techniky, ručne a najmä dobrovoľne. Škola v spomínaný deň privítala vo svojich priestoroch prvých profesorov a študentov. Vyučovanie sa začalo.
Od roku 1936 až do roku 1959 prechádzali jej bránou študenti gymnázia. Potom gymnázium preložili do Turčianskych Teplíc a budova sa stala stánkom základného školstva. Mnohým bolo a doteraz aj je za gymnáziom ľúto. Objavili sa i snahy o jeho návrat do Kláštora pod Znievom, ale to sa už nepodarilo. A tak si Kláštorčania na oslavách pripomenuli nielen gymnaziálne časy, ale i tie, ktoré patrili základnému školstvu.
Pozvanie prijali veľmi vzácni hostia - posledný riaditeľ gymnázia Jozef Šarlina, ministerstvo školstva zastupovala Bibiana Obrimčáková, štátna tajomníčka pre regionálne školstvo, prišiel aj dlhoročný priateľ a popularizátor vedy, astronóm Jiří Grygar z Prahy. Bránou školy prešli aj starostovia okolitých obcí, bývalí učitelia a študenti a mnohí obyvatelia obce, teda všetci, ktorí mali a majú radi kláštorskú školu a ctia si jej históriu. Vzájomné návštevy učiteľov a žiakov obidvoch škôl sa uskutočňujú od roku 2003. Majú konkrétny cieľ. Počas výmenných pobytov žiaci pracujú na ekologických projektoch a spoznávajú regióny.
Po príhovoroch hostí žiaci školy vystúpili v kultúrnom programe. Ukázali svoje herecké nadanie a zatancovali moderné i ľudové tance. Kláštorské Radosťdajné divadlo svojím vystúpením priblížilo plánovanie a výstavbu budovy. Jeho prostredníctvom sa účastníci osláv dostali do minulosti.
František Hrušovský
Kto vlastne bol Dr. František Hrušovský? Človek, ktorý sa venoval vede, kultúre a histórii. V rokoch 1931 - 1945 bola jeho životná púť spojená s Kláštorom pod Znievom. Bol riaditeľom miestneho gymnázia. Pri príležitosti nedožitých stých narodenín Františka Hrušovského v roku 2003 sa obec v spolupráci so Slovenským ústavom v Clevelande rozhodla zriadiť jeho pamätnú izbu. Z úcty k nemu. A tak 10. septembra 2005 tú pamätnú izbu slávnostne otvorili v budove základnej školy v Kláštore pod Znievom. V budove, ktorá vyrástla, keď bol riaditeľom gymnázia František Hrušovský. V spomínaný deň kláštorská škola dostala čestný názov Základná škola Františka Hrušovského.
Úcta k histórii, k ľuďom, ktorí sa zaslúžili nielen o výstavbu budovy, ale aj o rozvoj vzdelania, viedli pedagógov a obyvateľov Kláštora pod Znievom k myšlienke usporiadania osláv sedemdesiatročnej krásavice.
Vďaka súčasných žiakov a učiteľov patrí najmä študentom, ktorým je budova ZŠ Františka Hrušovského stále blízka, ctia si ju a majú radi. Samozrejme, sú aj takí bývalí študenti, ktorí sa nemohli na oslavách zúčastniť z rôznych dôvodov, ale napísali učiteľom a žiakom svoje pozdravy. „K okrúhlym narodeninám tejto výnimočnej budovy, o ktorej by steny a triedy mali toľko toho rozprávať, prajem celej škole a učiteľskému zboru veľa úspechov. Nech kláštorská škola prekvitá ako doteraz.“ Toto blahoželanie prišlo z Anglicka.
Súčasné Využitie Budovy
S budovou prvého gymnázia a jej okolím má obec i ďalšie plány. Usiluje sa, aby sa stala kultúrnym centrom obce. Jej význam je bez pochýb celonárodný, preto patrí aj v Rade partnerstva medzi priority regiónu Turiec. Rovnako stále živá je i myšlienka Znievskeho múzea, ktoré v súlade s dlhodobou koncepciou rozvoja obce nájde svoje priestory pod strechou gymnázia.
Súkromná základná umelecká škola pred pár dňami slávnostným spôsobom začala svoje pôsobenie v budove Prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Do budovy sa tak vracia to, v čom tkvel jej historický význam: vzdelávanie detí a mládeže. Učitelia umeleckej školy sa v historických priestoroch cítia dobre a tešia sa ako budú zhodnocovať talenty miestnych detí.
Ďalšie zaujímavosti v obci:
- Prírodná minerálna voda pramení v horskom prostredí Turčianskej kotliny. Prameň sa nachádza v katastri obce Kláštor pod Znievom. Zaujímavosťou je, že vrt je hlboký 231 m a teplota vody je 17°C. Patrí medzi najvýdatnejšie prírodné vrty na Slovensku a jeho výdatnosť je neuveriteľných 11 litrov za sekundu.
- V 18. storočí začali obyvatelia Kláštora pod Znievom variť pivo a vyrábať rôzne liečebné oleje a olejčeky.
Pamiatky v obci:
- Farský kostol sv.
- Škola (objekt oproti kostolu, Moyzesova ul.
- 1. budova slovenského katolíckeho gymnázia (Moyzesova ul.
- 2. budova slovenského gymnázia tzv. Čulenovo gymnázium (Čulenova ul.
- Socha sv.
- Socha sv.
- Socha sv.
- Socha sv.
- Poschodový meštiansky dom (ul.
- prízemná kúria tzv. Országovská kúria v Lazanoch (Lazianska ul.
- Dvojica murovaných ľudových domov (ul.
- 21.
- 22. kaplnka sv.
- Budova gymnázia postavená v čase 1.
- 24.
- 25.
- 26. tzv.
- ruina kaplnky sv.
- 28.
- 29.
- rybník tzv.
- Pamätné tabule na domoch, kde pôsobili významné osobnosti, napr. prof.
- Súbor náhrobníkov z 19. a 1. pol. 20. stor.