Svätý Matúš, pôvodným menom Lévi, bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Jeho životný príbeh je svedectvom o sile odpustenia a premieňajúcej moci viery. Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových. Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi). Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním.
Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti - bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu - ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií.
Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. hovorí, že Matúš sa vždy nachádza v zoznamoch dvanástich, ktorých si zvolil Ježiš. Jeho hebrejské meno znamená „dar Jahveho“. Prvé kanonické evanjelium, ktoré nesie jeho meno, nám ho predstavuje veľmi presným označením: „mýtnik“. Týmto spôsobom je stotožnený s človekom, ktorý sedí na mýtnici a ktorého Ježiš pozýva, aby ho nasledoval.
Matúš jasne pochopil, že dôvernosť s Ježišom mu neumožňovala udržať si aktivitu, s ktorou Boh nesúhlasil. Je veľmi ľahké aplikovať tento uzáver na súčasnosť. Aj dnes nie je prípustné lipnutie na veciach, ktoré sa nezlučujú s nasledovaním Ježiša, ako je to v prípade nečestného bohatstva.
Sväté písmo nám ho predstavuje ako mýtnika, ktorý pre Rimanov v Kafarnaume vyberal dane. Kafarnaum bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na hlavných trasách spájajúcich Damaskus so Stredozemím a Egyptom. Bol to vzdelaný muž, vychovaný v gréckej kultúre. V deň, kedy Ježiš prechádzal cez jeho mýtnu stanicu, ho povolal. Evanjelia hovoria, že Matúš po oslovení Ježišom na rozdiel od bohatého mládenca, všetko ihneď zanechal a následoval Krista a stal sa tak jedným z 12 apoštolov. Na potvrdenie svojej konverzie, urobil následne vo svojom dome veľkú hostinu, na ktorej sa zúčastnil aj Ježiš Kristus.
Evanjelium podľa Lukáša o tejto udalosti hovorí:
“Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: “Poď za mnou!” On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: “Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?” Odpovedal im Ježiš: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.” (Lk 5, 27 - 32).
Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi.
Po ukrižovaní Krista, strávil sv. Matúš určitý čas v Egypte a neskôr v Etiópii, kde hlásal evanjelium. V meste Naddaver kázal a oslabil vplyv dvoch vplyvných mágov, ktorí čarami uzdravovali ľudí a mali v meste veľký vplyv. Výrazným evanjelizačným momentom bolo, keď vzkriesil z mŕtvych syna etiopského kráľa Euphranora. Po tomto zázraku sa kráľovská rodina dala pokrstiť a dcéra kráľa, Iphigénie, sa rozhodla zasvätiť Bohu, zostať pannou a spolu s viacerými mladými ľuďmi zložila sľuby a utiahli sa do domu, ktorý sa stal prvým kláštorom v krajine. Po smrti kráľa sa k moci dostal jeho brat Hirtace, ktorý sa rozhodol oženiť za Iphigéniu. Svätý Matúš sa postavil na ochranu tohto kláštora a osobne chránil pred ich unesením. Král sv. Matúša dal zavraždiť po tom, čo odslúžil omšu a stal sa martýrom.
Evanjelium podľa sv. Matúša je prvým v poradí a chronologicky zaznamenáva Ježišovu genealógiu.
Jeho telo bolo v 10. stor. prenesené do Salerna v dnešnom Taliansku. Nakoľko v stredoveku bolo toto územie centrum neustálych bojov, postupne sa začali relikvie svätého Matúša rozposielať do iných miest. Za pontifikátu Gregora VII bola lebka sv. Matúša prevezená do Francúzska a uložená do katedrály v Beauvais.
Symbolom evanjelistu Matúša je kniha evanjelií a postava človeka (anjela) - je to preto, lebo svoje evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista.
Symbol svätého Matúša
Matúš bol žid, ktorý sa narodil v Galilei, pravdepodobne v meste Kafarnaum.
Relikvia ex ossibus (z kostí)
- Narodenie: 1. stor., Galilea, Palestína
- Smrť: 1. stor., Etiópia? Perzia?
- Sviatok: 21. september
Pomoc: patrón účtovníkov, finančných úradníkov, colníkov, bankových úradníkov, proti opilstvu.
Tradícia starovekej Cirkvi sa zhoduje v tom, že Matúšovi pripisuje autorstvo prvého evanjelia. Nachádzame to už u biskupa Papiáša z Gerapoli vo Frígii, ktorý okolo roku 130 napísal: „Matúš zozbieral slová (Pána) v hebrejskom jazyku a každé preložil ako vedel“ (in Eusebio di Cesarea, Hist. Eccle. III,39,16). Historik Eusébius pridáva túto správu: „Keď sa Matúš, ktorý najprv kázal medzi židmi, rozhodol ísť aj k ostatným národom napísal vo svojom rodnom jazyku evanjelium, ktoré aj ohlasoval; tak sa snažil písmom nahradiť tým ktorých zanechával, to čo strácali jeho odchodom“ (ibid., III, 24,6). Evanjelium, ktoré napísal Matúš v hebrejčine, alebo aramejčine viac nemáme, ale v gréckom evanjeliu, ktoré máme môžeme istým spôsobom začuť presvedčivý hlas mýtnika Matúša, ktorý keď sa stal apoštolom, pokračoval v ohlasovaní spásonosného Božieho milosrdenstva.
Dnes máme viac dôkazov než kedykoľvek predtým, že Ježiš naozaj existoval. Preto je paradoxné, že viac ľudí ako kedykoľvek predtým o tom pochybuje. Historici a vedci sa však zhodujú: Ježiš reálne chodil po tejto zemi. Ako môžeme vedieť, že skutočne žil Ježiš? Historické pramene o existencii JežišaVieme s istotou povedať, či naozaj žil Ježiš? Ako?Ježišov život zanechal v literatúre viaceré stopy. Historici rozlišujú najmä dva typy prameňov: „pro-ježišovské“ a „proti-ježišovské“ spisy. Tú prvú skupinu tvoria zdroje, ktoré obhajujú Ježišovo posolstvo. Zdroje z druhej skupiny zas napísali ľudia, ktorí tiež informujú o Ježišovi, no jeho posolstvo neprijali.
Hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom živote sú štyri evanjeliá. Marek, Matúš, Lukáš a Ján napísali Ježišov životopis niekoľko rokov po jeho smrti. Na základe vlastných skúseností a/alebo správ očitých svedkov podrobne opisujú Ježišovo narodenie, jeho poslanie, zázraky, vyučovanie a napokon jeho smrť a vzkriesenie. Títo autori boli Ježišovými prívržencami a chceli šíriť jeho posolstvo.
Existuje však aj niekoľko neutrálnych až „proti-ježišovských“ zdrojov, ktoré sa zmieňujú o existencii Ježiša:
- Jozef Flavius: známy židovský historik, ktorý žil v 1. storočí. V jeho spisoch nachádzame aj pár slov o Ježišovi. Píše, že to bol múdry muž, ktorý konal divy a mal židovských aj nežidovských nasledovníkov. Opísal aj jeho smrť ukrižovaním a že „spoločenstvo kresťanov, pomenovaných po ňom, dodnes nevyhynulo“. Z jeho ďalších spisov je zrejmé, že Jozef Flavius nebol fanúšikom kresťanov. Jeho zmienku o Ježišovi považujú historici za potvrdenie Ježišovej existencie, keďže Flavius ako Žid nemal v záujme písať o Ježišovi, keby reálne neexistoval.
- Grécky filozof Celsus: Celsus, grécky filozof, ktorý žil v 2. storočí, líči Ježiša ako nebezpečného podvodníka. Tvrdí, že Máriino panenské tehotenstvo je nezmysel a zázraky, ktoré Ježiš vykonal, sú len čierna mágia. Ale ani Celsus jeho existenciu nespochybňuje.
- Tacitus a Suetonius: Títo významní rímski historici pôsobiaci na konci 1. storočia opisujú Ježiša ako zakladateľa kresťanstva.
Niektorí ľudia hovoria, že Ježišove príbehy a výroky sú iba vymyslené. Historici však tvrdia, že o Ježišovej existencii niet pochýb, a to z dvoch dôvodov: vzhľadom na vedeckú spoľahlivosť spisov o Ježišovi a na reakciu Ježišových nasledovníkov.
Zo starovekých rukopisov, ktoré máme dnes k dispozícii, je drvivá väčšina práve o Ježišovi. Na týchto zdrojoch je zaujímavé, že boli zapísané krátko po Ježišovej smrti. Otázka, či Ježiš skutočne žil, úzko súvisí s tým, či je Biblia pravdivá. Existuje mnoho vedeckých dôvodov, prečo brať ich spoľahlivosť vážne.
Ježišove radikálne posolstvo a tvrdenie, že vstal z mŕtvych, sa dajú spochybniť. Ale ako píše apoštol Ján, v čase písania evanjelií žilo ešte veľa ľudí, ktorí mohli tieto príbehy potvrdiť. Kto by si vymýšľal udalosti a detaily, keby ich mohlo množstvo ľudí okamžite vyvrátiť?
Za šírenie správy o Ježišovom vzkriesení navyše mnohí jeho nasledovníci zaplatili vlastným životom. Napriek krutému mučeniu svoje svedectvo nezmenili ani o desiatky rokov neskôr! Klamstvá ľudia šíria, len keď im to vyhovuje, no sotva by bol niekto ochotný za nejakú lož položiť svoj život.
Neexistuje žiadny archeologický dôkaz, že Ježiš fyzicky chodil po tejto zemi. Je však mnoho archeologických nálezov, ktoré potvrdzujú udalosti, osoby a miesta, ktoré s ním súvisia. Vezmime si napríklad jeho židovský pôvod. Dlho sa tvrdilo, že Ježiš nemôže byť Žid, pretože oblasť Galiley nebola židovská. Tento názor vyvrátili až vykopávky synagógy a židovských rituálnych kúpeľov z tej doby. Našli sa aj kosti prepichnuté klincami, ktoré potvrdzujú, že v tom čase sa reálne vykonával trest smrti ukrižovaním. Ďalšie archeologické nálezy potvrdzujú existenciu niektorých ľudí, ktorí sa stretli s Ježišom.
Tieto archeologické nálezy dokumentujú kontext, v ktorom sa príbeh o Ježišovi odohráva, a zvyšujú dôveryhodnosť zapísaných udalostí.
Hlavným dôvodom, prečo ľudia pochybujú, či naozaj existoval Ježiš, je nedostatok informácií. Aj keď medzi historikmi a vedcami je táto téma uzavretá, bežní ľudia často viac veria médiám, populárnym knihám či filmom, než odborníkom. Historici a vedci považujú biblické rukopisy za veľmi cenné historické dokumenty - bez ohľadu na to, či považujú Ježiša za Boha, alebo nie. Na to, aby si veril, že Ježiš skutočne žil, nemusíš byť kresťanom.
Mnoho ľudí nevie veľa o Ježišovi. Keď sa oňho začnú zaujímať, dôkazy o jeho existencii ich často prekvapia.
Matúš píše evanjelium
Kto boli 12 apoštoli?
Títo chudobní a nevzdelaní muži boli vybraní Ježišom Kristom, aby mu slúžili, zvestovali evanjelium po celom svete, a tak budovali Božie kráľovstvo.
- Peter: Šimon Peter bol prvým apoštolom a „vodcom“ skupiny. Bol to on, kto vyznal, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn.
- Ondrej: Ondrej bol bratom Petra a bol tiež jedným z prvých, ktorí nasledovali Ježiša.
- Jakub, syn Zebedejov: Jakub bol spolu so svojím bratom Jánom svedkom mnohých dôležitých udalostí v Ježišovom živote, ako napríklad premienenia na hore Tábor. Jakub bol prvý z apoštolov, ktorý zomrel mučeníckou smrťou.
- Ján, syn Zebedejov: Ján bol známy ako „učeník, ktorého Ježiš miloval“.
- Filip: Filip bol jedným z prvých apoštolov, ktorý nasledoval Ježiša.
- Bartolomej (Natanael): Bartolomej pôvodne pochyboval, ale keď ho Ježiš oslovil, uveril v neho. Bol svedkom mnohých Ježišových zázrakov a po jeho vzkriesení šíril evanjelium.
- Tomáš: Tomáš sa stal známym pre svoje pochybnosti o Ježišovom vzkriesení.
- Matúš (Lévi): Matúš bol mýtnik, ktorého Ježiš povolal, aby ho nasledoval.
- Jakub, syn Alfejov: Jakub, známy aj ako Jakub Mladší, bol tiež jedným z apoštolov.
- Tadeáš: Tadeáš bol apoštol, ktorý je na Slovensku známy ako svätý Júda Tadeáš, pomocník v zdanlivo neriešiteľných situáciách.
- Šimon Kananejský (Šimon Horlivec): Šimon bol známy svojím horlivým zápalom pre Božie kráľovstvo.
- Judáš Iškariotský: Judáš bol zradca, ktorý Ježiša vydal do rúk jeho nepriateľov.
Dvanásti apoštoli boli prvými kňazmi a šíriteľmi evanjelia, vďaka ktorým sa Cirkev rozšírila do celého sveta.