Musí Byť Kríž Požehnaný: Význam a Posolstvo

Kríž, symbol kresťanstva, má hlboký a mnohostranný význam. Nie je len pripomienkou utrpenia Ježiša Krista, ale aj znamením nádeje, spásy a Božej lásky. Požehnanie kríža je rituál, ktorý posväcuje tento symbol a dáva mu ešte hlbší význam.

Kríž ako Znamenie Spásy a Ochrany

Kríž je najväčšie znamenie, ktoré Ježiš uskutočnil, a stal sa ústredným symbolom našej viery. Pretože Ukrižovaný zvíťazil nad zlom práve svojou smrťou na kríži. Kríž je znamením spásy, je znakom ochrany pred zlom a pôsobenia Božej lásky, ktorá sa v človeku dotýka všetkého a všetko premieňa. Je to znamenie lásky.

V logu nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi je znázornený kríž. Kríž predstavuje skutočnú misiu a DNA našej pastoračnej organizácie, ktorej poslaním je pomáhať trpiacim a prenasledovaným kresťanom. V logu ACN vidíme, že kríž je tiež šípom, ktorý preráža múr nenávisti, rozdelenia a zla. Nesme Kristov kríž s radosťou vo svojom srdci. V ňom spočíva Božia moc a múdrosť (1 Kor 1, 24). Per crucem ad lucem - skrze kríž k svetlu.

Požehnanie ako Akt Dobrorečenia a Vďakyvzdania

V prvom rade by sme mali rozumieť tomu, čo vlastne znamená výraz požehnanie. Týmto slovom, ktoré pôvodne nie je naše, najčastejšie prekladáme latinské slovo benedictio. Latinské benedicere doslova znamená dobrorečiť, teda nielen „vyprosovať dobro“, ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky. Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život. Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom.

Žehnať znamená chváliť Boha za to, čo nám dal a za okamihy, kedy zasiahol do nášho života. On je zdrojom všetkého požehnania. K požehnaniu patrí chvála toho, ktorý je našim Stvoriteľom, Vykupiteľom a Spasiteľom. Byť požehnaný znamená, že vo mne začína rásť niečo nové. Byť požehnaný znamená, že Boh dal vo mne vyklíčiť niečomu novému, že ma privádza do kontaktu s pôvodným a neskresleným obrazom, ktorý si o mne urobil. Boh cez požehnanie dáva ľuďom spoznať, že patria Božiemu kráľovstvu, že sú v uzdravujúcej a chrániacej Božej blízkosti.

Kríž v Kontexte Utrpenia a Nádeje

Na ceste do Jeruzalema Ježiš často hovoril svojim apoštolom, že ho tam čaká utrpenie a kríž. Chcel ich na to pripraviť. Apoštoli sa však báli a nedokázali pochopiť, že svet má byť vykúpený skrze umučenie a kríž. Tento rok sme boli na našej ceste k Veľkej noci aj my postavení tvárou v tvár utrpeniu celkom mimoriadnym a veľmi konkrétnym spôsobom. Prostredníctvom denných správ o šírení vírusu a o aktualizovaní preventívnych a protiepidemiologických opatrení sme všetci, celkom osobne a citeľne, súčasťou obrovského tajomstva kríža.

Od Kristovho zmŕtvychvstania je v každom našom utrpení, keď ho zjednotíme s Kristovým krížom, prítomná všemocná a všetko pretvárajúca sila. Kríž bol pre Ježiša „jeho hodinou“, pre ktorú prišiel na tento svet. Aj my teraz musíme vidieť tento ťažký čas ako „našu hodinu“, keď môžeme dokázať našu lásku k Bohu, ktorý nás bezhranične miluje.

Súčasná kríza od nás vyžaduje veľa malých zrieknutí a obiet a niektorým prináša skutočne veľké utrpenie, preto nesmieme zostať stáť a so sebaľútosťou venovať pozornosť vlastným ranám, ale musíme rozjímať o Ježišových ranách a naučiť sa zdieľať náš kríž s miliónmi ďalších ľudí, ktorí vždy žili a stále žijú v núdzi a v krízových situáciách. Utiekajme sa tiež k Panne Márii, ktorú nám všetkým Ježiš dal z kríža za matku. Modlime sa verne každý deň jej „korunku“, ruženec. Áno, jej Nepoškvrnené Srdce, ktoré trpelo pod krížom spolu s naším Pánom, nakoniec zvíťazí nad zlom.

Ako Byť Požehnaním pre Druhých

Ak chceme byť požehnaní, musíme konať v súlade s prirodzenosťou. Každý z nás, je pre druhých požehnaním. Boh to od nás očakáva. Nemusíme kvôli tomu podávať nadľudské výkony. Stačí, ak budeme tým, kým sme vo svojej podstate. Sme pre druhých požehnaním práve taký, akí sme, vo svojej jedinečnosti. Musíme sa prestať podceňovať, Boh nás vyvolil k tomu, aby sme boli prameňom požehnania pre iných.

Požehnanie má v sebe vždy niečo spojené s vyvolením. Keď niekomu žehnám, prežíva, že je Bohom vyvolený. Byť vyvolený a požehnaný, znamená byť v Božej blízkosti. A keďže si nás Boh vyvolil a požehnáva nás, môžeme prežívať skutočnosť, že Boh túži po našej blízkosti a že nás prijíma bez podmienok. Byť vyvolený, však znamená aj určité očakávania, ktoré má Boh k človeku. Je to očakávanie, že sa zriekneme svojej minulosti, zanecháme falošné istoty a odovzdáme sa do Božích rúk, vďaka čomu sa dostaneme pod jeho ochranu. Byť požehnaný, teda znamená dôverovať Bohu a kráčať životom s vedomím, že Boh nás chráni pred nebezpečenstvom. Boh dáva človeku prísľub: „budeš požehnaním“ a je to ten najkrajší prísľub, ktorý môže človek dostať. Človek je teda požehnaný a môže byť prameňom požehnania pre druhých.

Spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú prameňom požehnania. Títo ľudia majú blahodarný vplyv na druhých a dávajú nádej. Ešte stále neviete, čo je to byť požehnaný? Keď sa človek zamiluje, získava skúsenosť, že jeho milý/á sa pre neho stáva požehnaním. Zamilovaný človek doslova rozkvitá. V blízkosti milého/milej sa učí prijímať seba samého. Začína v ňom rásť nové sebavedomie. Temnota sa rozjasňuje a beznádej začína miznúť. Do života sa vracia fantázia a tvorivosť. Človek objavuje v sebe nový prameň sily… Byť požehnaný, znamená prijímať Božiu lásku, ktorá premieňa človeka a robí ho prameňom lásky (požehnania) pre ostatných.

Rôzne Formy Požehnania

Existuje niekoľko druhov požehnania:

• Požehnanie gestom: Ježiš berie deti do svojho náručia, vkladá na ne ruky a žehná im. Toto požehnanie je nežným gestom. Ak niekoho objímeme s úmyslom požehnať ho, cez naše objatie môže prežiť skúsenosť, akoby ho Boh prijímal do svojho objatia, uisťoval o svojej láske a o tom, že ho stále obklopuje jeho spásonosná a milujúca blízkosť. Vďaka objatiu je možné požehnanie priamo zakúsiť, nesie v sebe kus nehy.
• Požehnanie slovami: Môžeme žehnať aj slovami, keď povieme niečo dobré. Teda požehnaním je aj to, keď o druhom človeku hovorím niečo dobré pred inými, ale aj keď mu to hovorím. Požehnanie cez slová, má blahodárne účinky pre dušu. Má silu zlomiť všetky slová, ktoré nás zranili a ktoré sme počuli počas svojho života. Ak ich naozaj berieme vážne a zvažujeme, či je vhodné ich povedať, či prinesú správny úžitok, vtedy človek (ktorému žehnáme) vníma, že sa k nemu cez požehnanie láskyplne skláňa samotný Boh, že nad ním drží svoju milujúcu ruku a dáva mu prísľuby plné lásky, povzbudenia, plné sily a nádeje. Vďaka slovám, môže Božie požehnanie preniknúť do ľudského srdca. A dať nám prežiť jeho blízkosť, nehu, starostlivosť a lásku.
• Požehnanie vkladaním rúk: Ježiš vkladá na deti svoje ruky. Gesto vkladania rúk je veľmi osobné a intímne. Vnímam cez neho teplo druhého, niekedy cítim, ako cez mňa prúdi niečo uzdravujúce. Vkladanie rúk je najsilnejšie gesto žehnania. Vďaka nemu môžem na vlastnom tele zakúsiť Božiu lásku, v podobe nežného dotyku, lásku - ktorá cez mňa prúdi k druhému človeku. Môžem svoje ruky na druhého človeka vložiť v tichosti, alebo aj hovoriť slová. Ale aj keď prehovorím, je dôležité zotrvať v tichosti niekoľko okamihov. Jednoducho nechať priestor tajomstvu, ktoré nedokážem slovami obsiahnuť. Je to tajomstvo a vyžaduje mlčanie, aby sám Boh mohol konať svoje dielo. Ja som len jeho nástroj, cez ktorý pôsobí. Ak konám v jeho mene a na jeho oslavu, je so mnou…
• Požehnanie znakom kríža: Kríž je znamením spásy, je znakom ochrany pred zlom a pôsobenia Božej lásky, ktorá sa v človeku dotýka všetkého a všetko premieňa. Je to znamenie lásky. Ježiš za nás položil svoj život na kríži a miluje nás takých, aký sme. Neexistuje nič, čo by z tejto lásky bolo vylúčené. Boh ma naozaj miluje. Cez znak kríža jeho láska preniká cez všetko, čo mám a kým som, cez moje myslenie, vitalitu, dary, sexualitu, nevedomie, podvedomie, svetlé aj temné stránky mojej osobnosti… Tento znak mi pripomína, že som Bohom požehnaný. Smiem zvolávať na seba jeho požehnanie a žehnať iným, pretože Boh ma preniká svojou láskou a všetko vo mne premieňa. Nemusíme robiť veľké znamenie kríža, stačí dať krížik na čelo blízkej osobe :-).

Sväteniny a Sviatosti

Sú to sviatosti a sväteniny. Pomáhajú nám na ceste k Bohu a posväcujú rozličné okolnosti života. Sú to požehnania, keď sa kňaz (a v istých prípadoch môže aj laik) modlí a prosí Pána, aby ten, kto bude používať nejaký predmet, rástol vo viere a v láske. Požehnaný krížik alebo iný predmet má inú úlohu - navádza našu myseľ, skutky i slová na cestu k večnej spáse. Sväteniny majú veľmi úzky vzťah k prežívaniu našej viery. Ak sa zbožne pomodlím ruženec, ak odovzdám v modlitbe všetky problémy, môj spánok bude oveľa pokojnejší, pretože viem, že Boh dal svojich anjelov, aby bdeli nad mojím životom. Každá svätenina je spojená s modlitbou a s určitým znakom. Jednou zo svätenín, o ktorej sa často diskutuje, je aj exorcizmus. Prvý, kto ho vykonával, bol Ježiš a Cirkev má od neho moc a poslanie. V jednoduchej forme sa vykonáva pri slávení sviatosti krstu.

Kríž ako Výzva k Nasledovaniu Krista

Ak chce Ježišovi slúžiť niekto, koho život zostal neposvätený a nepremenený, niekto pôsobiaci na svojich spoluobčanov ako smiešny podivín s neprirodzenými náboženskými názormi, ten zožne rovnako výsmech, opovrhnutie a odmietnutie. To ale nie je Ježišova vôľa a nie je to potom Ježiš v nás, čo satana provokuje, aby proti nám popudzoval ľudí.

Pokiaľ sa Ježišov učeník nevyzbrojí úprimnosťou a mocou Ducha svätého, dospeje veľmi rýchlo k tomu, že nebude pôsobiť vierohodne a bude odmietnutý. Ježišov kríž znamená, že On na seba vzal utrpenie hriechu, nemoci, všetko duševné a sociálne strádanie človeka i všetky následky hriechu. Ježiš ich vzal na seba preto, aby sme ich nemuseli niesť my. Ak chceme zistiť, čo je náš kríž a čo máme niesť, musíme si najprv ujasniť, čo na seba vzal Ježiš. Nič z toho, čo niesol na kríži a čo tým odstránil, nepatrí už k nášmu krížu.

Ježiš hovorí: /Matúš 16,24/ Kto chce ísť za mnou, zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.Kríž, o ktorom tu Pán hovorí, nemáme v tej chvíli ešte na sebe, ale leží najprv u našich nôh. Môžeme sa rozhodnúť, či ho na seba vezmeme alebo necháme ďalej ležať. To dokazuje, že náš kríž nie je žiadne osudové utrpenie, ktoré nás prosto postihlo, ktoré sme si priniesli na svet a ktorého sa v priebehu života už nezbavíme.

Kríž, ktorý som dostal, a potom aj prijal od Pána, sa mi zmenil na požehnanie ! Prijímaný kríž od Pána, z lásky ku nemu, a trpezlivo nesený, taktiež z lásky ku nemu, sa mení na požehnanie !!! Ak je človek chorý, je potrebné ísť ku lekárovi a brať lieky. No reptať a neprijímať svoj kríž s pokorou by bola chyba.

Často sa stáva, že nám niekto vyleje svoju dušu s trápením. Niekedy nevieme pomôcť, ale predsa mu pomôžeme, ak úprimne povieme: " Chápem Ťa, lebo aj ja som prežil podobné. " Vieme ho pochopiť. Povzbudiť v jeho trápení. A skutkom, ovocím milosrdenstva oslavujeme Boha. Spomeňme si, že aj na konci omše kňaz dáva svoje požehnanie znakom kríža. S akou vďakou prijímame tento kríž ! Ježiš nás vykúpil aj svojím krížom. A keď my prijmeme svoje kríže, a spojíme ich s Ježišovým, môžeme ich obetovať Bohu za hriešnikov! Takto môžeme s Ježišom spolupracovať na jeho diele spásy ľudstva. A teda slúžiť Bohu.

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ježiš používa dokonca ostré, neslýchané a vyzývavé slova: že vlastnú rodinu treba nenávidieť. Ježiš hlásal však lásku, nie nenávisť. Nenávidieť - v semitskom jazyku znamená odsunúť na druhé miesto. Otec, matka, žena, deti, bratia, sestry, aj vlastný život musia ustúpiť pred Ježišom na druhé miesto. Kto sa rozhodne nasledovať Krista, musí byť ochotný ku všetkému, aj k najväčšej potupe.

Tabuľka: Rozdiel Medzi Sviatosťami a Sväteninami

tags: #musi #byt #kriz #pozehnany