Švajčiarsky teológ Hans Küng (1928) napísal mnoho významných teologických publikácií, avšak Katolícka cirkev (Stručné dejiny) je jednou z najdôležitejších. Küng akožto autor, ktorý pri obhajobe svojich názorov prešiel mnohými skúškami, poutavě a navýsost kompetentně popisuje dramatickou a bohatou historii římskokatolické církve.
Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov.
Hans Küng sleduje aktivity žien od počiatku kresťanstva, cez stredovek a reformáciu až po súčasnosť, pričom zrejme najprekvapivejšie sú pasáže venované ranej cirkvi.
Hans Küng
Život a dielo Hansa Künga
Hans Küng sa narodil 19. marca 1928 v švajčiarskom Sursee, kde aj vyrastal. Po absolvovaní štátneho gymnázia v Lucerne pokračoval v štúdiách na Pápežskom nemeckom kolégiu a Gregoriánskej univerzite v Ríme. Práve prostredie rozmanitej Európy a vzdelanie v centre katolicizmu ho formovali ako otvoreného, kritického ducha. V roku 1954 bol ordinovaný, v roku 1955 študoval na Sorbone a na Katolíckom inštitúte v Paríži.
Svoju kariéru začal ako kňaz v roku 1954 a krátko nato sa vydal na akademickú dráhu. Prvým významným dielom bola kniha „The Council, Reform and Reunion“, ktorá sa stala bestsellerom v niekoľkých krajinách a predstavila jeho predstavu o reforme cirkvi. Táto práca neskôr silne ovplyvnila program Druhého vatikánskeho koncilu. V roku 1960 sa Küng stal profesorom fundamentálnej teológie na Univerzite v Tübingen a o dva roky neskôr ho pápež Ján XXIII. vymenoval za perita (teologického poradcu) na Vatikánskom koncile.
V priebehu kariéry sa venoval ekumenizmu a spolupracoval s viacerými významnými teológmi, vrátane Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Aj napriek konfliktom s Vatikánom kvôli kritike pápežskej neomylnosti odišiel na emeritný status až v roku 1996, no ostal aktívnym kňazom a verejne činným hlasateľom reformy.
V tvorbe Hansa Künga dominoval záujem o modernizáciu cirkvi, ekumenický a medzináboženský dialóg. Svoje názory prezentoval v dielach ako „Christianity and the World Religions“, „Dying with Dignity“ a ďalších publikáciách. Jeho štýl bol prirodzene intelektuálny, otvorený, prístupný - adresoval zložité teologické otázky laikom aj odborníkom.
Za svoje zásluhy získal Hans Küng viaceré medzinárodné čestné doktoráty a prestížne ocenenia, napríklad Cenu Ota Hahna za mier v roku 2008. Jeho knihy boli preložené do mnohých jazykov a vďaka činnosti v Nadácii pre globálnu etiku inšpiroval generácie k hľadaniu spoločných morálnych základov.
Kľúčové témy a kritika
Hans Küng bol výnimočným švajčiarskym teológom, katolíckym kňazom a autorom, ktorý prelomil hranice konvenčného dogmatizmu, prejavil odvahu vyjadriť sa pre reformy v rámci cirkvi a zasadil sa o medzináboženský dialóg. Svojimi modernými názormi na cirkevné doktríny, najmä na pápežskú neomylnosť, vzbudzoval kontroverzie, ale zároveň prinášal nové pohľady na kresťanstvo a jeho vzťah k iným svetovým náboženstvám. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí študoval vzťah kresťanstva k ostatným veľkým náboženstvám, spolu s Walterom Jensom, nahlásobil etické otázky umierania a návrh programu pre Vatikánsky koncil. Tieto knihy boli prelomové v rozvoji ekumenického a medzináboženského dialógu a formovali diskusie o modernizácii cirkvi.
Küng sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí.
Hans Küng ako angažovaný posluchač vtělil své myšlenky k Mozartově hudbě do dvou přednášek k Mozartovu roku. Zaměřil se v nich na objevení „stop transcendence“ v Mozartově hudbě, aniž by si křesťanská, či dokonce katolická církev Mozarta přisvojila.
Katolícka cirkev vznikla zo skrumáže siekt roznych nazorov, ktore sa medzi sebou zrali, az kym jedna nezvitazila...Cirkev sa stala skorumpovanou organizaciou vypasenych nenazrancov, ktori keby mohli, vratili by svet do obdobia, kde sme vsetci boli hlupe ovecky, chodili suskat fararom do uska vsetko, co sa kde zomlelo a milodarov nikdy nebolo dost. Katolicka cirkev vedie najodpornejsiu propagandu v historii ludstva. plazi sa dejinami ako slizky had, prisposobuje sa dobe len aby prezila a vyzmykala z nej cim viac...ludia prebudte sa, ved je 21. storocie....
V tejto knihe nájdete iba katolícku demagógiu a rozhodne nie pravdu. Ach chlapce, bud radm ze pises ako anonym, resp. pod nejakou hlupou prezyvkou, lebo ani nevies ako si teraz ukazal, aky si strasne hlupy.
Tabuľka: Významné diela Hansa Künga
| Názov Diela | Téma |
|---|---|
| The Council, Reform and Reunion | Reforma cirkvi a jej vplyv na Druhý vatikánsky koncil |
| Christianity and the World Religions | Vzťah kresťanstva k ostatným svetovým náboženstvám |
| Dying with Dignity | Etické otázky umierania |
| Katolícka cirkev: Stručné dejiny | Kritický pohľad na dejiny katolíckej cirkvi |