Veľká Noc na Slovensku: Zvyky a Tradície na Ceste k Pasche

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Sprevádzajú ho však aj pohanské zvyky vítania jari, oslavy hojnosti, úrody a zdravia. Na Slovensku sa tieto tradície prelínajú a vytvárajú jedinečnú atmosféru. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzerali a vyzerajú oslavy Veľkej noci v našich domácnostiach.

Od Fašiangov k Pôstu

Po Vianociach a Troch kráľoch nasledujú fašiangy, čas zábavy, karnevalov, plesov, svadieb a sprievodov. Po ich skončení prichádza 40-dňový pôst, ktorý má kresťanský pôvod a trvá už niekoľko storočí. Pôstne obdobie slúži na stíšenie, rozjímanie a prípravu na Veľkú noc.

Pôstne Jedlá

Po fašiangoch bohatých na jedlo a zábavu prichádza najdlhšie obdobie pôstu v roku, ktoré trvá až do Veľkonočnej nedele. Počas pôstu sa tradične obmedzuje konzumácia mäsa, pričom niektorí veriaci, najmä gréckokatolíci a pravoslávni, sa vzdávajú aj mlieka a syrov. Jedálniček pozostáva prevažne z cestovín, pirohov, hustých polievok a múčnych jedál. Chudobnejší mäso jedávali zvyčajne v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších bolo toto obdobie oddychom od mastných, výdatných jedál, teda očistou organizmu.

Mäso nahradili jedlá z obilnín, múky, zeleniny, strukovín, zemiakov, kapusty… Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.

V stredoslovenských obciach varili zemiakovo-múčnu kašu, na Dolnej Orave to bol tzv. papcúň, na Horehroní fučka, biela kuľaša chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove fučka a guľaša. Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky, kyslej kapusty (kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka…), zemiakov, strukovín, chleba, tradičnú polievku volali demikát. Varieval sa aj „guláš, ktorý mäso nevidel“ - ako ho poznajú naše staré mamy a dedovia - tzv. slepý guláš. Gazdinky obľubovali aj polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou (známe aj zo Záhoria).

Jedla sa aj žihľava, ďatelina a šťaveľ, obľúbené boli aj dedele. Nijako výnimočné neboli ani polievky z žihľavy, kyslej ďateliny, šťaveľa. Hovorievalo sa „polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu“. Po polievke sa jedávali varené, pečené, smažené múčne pokrmy, jedlá z rýb, vajec (ako kde), húb, zeleniny a kyslej kapusty.

Rezance („mrvance, melence, fliačky, slíže“) sa mastili olejom, maslom, posypali tvarohom, mletým makom, na juhu orechmi, slivkovým lekvárom, upraženou krupicou, postrúhaným oštiepkom, upraženou cibuľkou, dusenou kapustou atď. A obľúbené boli aj plnené (dokonca plnkou zo slimákov) pirohy „dedele, ľaľušky, perky, tašky“.

Prívarky a omáčky sa jedávali dokonca so zemiakmi, varenými vajíčkami, nákypmi, zeleninovými a strukovinovými rezňami a fašírkami. Keď sme spomínali slimáky - zbierali ich vinohradníci a kŕmili listami z repy, kalerábov, kapusty, kvaky. Slimačie vajíčka sa predávali ako vzácny kaviár (na bratislavských trhoch, hovoríme o medzivojnovom období). Obľúbené boli aj haringy (dovážané z Poľska). Okrem rýb sa dokonca podľa Zubercovej v 15.-16.

Veľkonočný Týždeň a Jeho Zvyky

Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a vrcholí tzv. posvätným trojdním - Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou, ktoré vyvrcholí slávnosťou Vzkriesenia a Veľkonočnou nedeľou.

Kvetná Nedeľa

V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Častejšie boli tiež bohoslužby, počas ktorých sa svätili vŕbové prúty s jarnými pukmi. Dievčatá nazbierali bahniatka a tie roznášali po dedine ako symbol života a jari. Aj bahniatka sa zvykli posväcovať v kostole, mali zabezpečiť, aby sa domácnosti darilo. Posvätené bahniatka gazdovia dávali napríklad koňom do postroja alebo do prvej vyoranej brázdy.

Procesia nech je len jedna a nech sa vždy koná pred omšou, na ktorej býva najväčšia účasť ľudu, a to aj vo večerných hodinách v sobotu alebo v nedeľu. Veriaci sa zúčastnia na procesii tak, že nesú palmové ratolesti alebo ratolesti iných stromov. Požehnanie ratolestí sa koná na to, aby sa niesli v procesii.

Zelený Štvrtok

Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi v Jeruzaleme. Lámal chlieb a podával víno ako symbol svojho tela a krvi, čím ustanovil Eucharistiu. V kostoloch sa na Zelený štvrtok "zaväzujú zvony", ktoré podľa tradície odlietajú do Ríma. Namiesto nich sa používajú rapkáče, klopačky a klepadlá.

S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery. Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami. Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany.

Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestreženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby. Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik.

Na Zelený štvrtok sa tradične konzumujú zelené jedlá, ako špenát, žihľava alebo šťaveľ, aby bol človek zdravý po celý rok. Opäť sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť podľa zvyku čo najširšie a najdlhšie. Mala sa tak zabezpečiť úroda dlhých a hrubých klasov na poliach. Tieto rezance sa podľa povery nesmeli posýpať makom, aby sa na zrne nespravila sneť.

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti eucharistie a sviatosti kňažstva. Večerná svätá omša sa slúži na pamiatku ustanovenia sviatosti oltárnej, ktorá je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias sv. Gregora Veľkého. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením a zvuk zvonov sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu. Dovtedy sa miesto nich používajú rapkáče.

Veľký Piatok

Veľký piatok je dňom prísneho pôstu a spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Veriaci sa vyhýbajú mäsu a jedia striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pijú len vodu. Naši predkovia pripisovali tomuto dňu magickú silu.

Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda.

Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.

Práve na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, aj preto mnohí veria, že ide o magický deň. Gazda previedol svoje kone cez potok, lebo veril, že budú mať silné nohy a zdravé kopytá. Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody.

Na Veľký Piatok si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista a namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň.

Veľký piatok - deň utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša sa svätí čítaním záverečnej časti pašiového príbehu. Pôstne fialové oltárne rúcho môže na Veľký piatok nahradiť čierne, ktoré pripomína chvíľu Ježišovej smrti a pohrebu.

Naopak, v Gréckokatolíckej cirkvi na Veľký piatok sa neslúži svätá liturgia a namiesto nej sa slúžia „Cárske časy" (Kráľovské hodinky). V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice" do hrobu. Na konci večierne sa koná obchod okolo chrámu s plaščanicou, ktorý predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu".

Biela Sobota

Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb a ďalšie slávnostné jedlá na nasledujúce sviatky. Hoci pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky. Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú.

Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari.

Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky. Posvätené jedlá sa dávali po príchode z kostola slávnostne na stôl a zasadlo sa k slávnostnému jedlu. Nič sa nesmelo zahodiť - buď sa zvyšky slávnostne hádzali do ohňa ako obeta alebo sa používali pri prvej orbe či sadení.

Hoci sa na Bielu sobotu už mohlo pracovať, mnoho rodín sa ešte oddávalo oddychu. Čas využívali tak, že muži plietli korbáče, deti zdobili vajíčka a gazdiné varili a piekli. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie, ktorá sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" si veriaci od nej zapaľujú sviece, ktoré si sebou priniesli.

Špecifikom kultúrnych tradícií rímskokatolíckych veriacich na východnom Slovensku je sobotňajšie popoludňajšie svätenie veľkonočných jedál, ktoré si vo vyzdobených košíkoch prinášajú veriaci do kostolov zo svojich domovov.

Ráno na Veľkú sobotu (niekde už v piatok večer) sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu a pripomína balzamovanie Ježišovho tela. V sobotu poobede sa slúži večiereň s liturgiou sv. Bazila (Vasiľa) Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy. Táto liturgia bola v dávnej minulosti krstnou liturgiou, kedy sa počas čítaní krstilo.

Biela sobota je dňom ticha a pokoja a pripomína Ježišov odpočinok v hrobe.

Veľkonočná Nedeľa

Veľkonočná nedeľa je dňom oslavy vzkriesenia Ježiša Krista. Po posvätení jedál v kostole sa rodina schádza pri slávnostnom obede. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom. Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren. „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.

Veľkonočnou nedeľou sa začína tzv. Veľkonočná oktáva, ktorý je výnimočným týždňom liturgického roka, keďže sa začína nedeľou Zmŕtvychvstalého Pána a končí o osem dní neskôr (preto oktáva) na druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj Bielou.

V nedeľu Paschy ešte za tmy (okolo 3. alebo 4. hod.) prichádzajú veriaci na slávnostnú utiereň. Kostol (cerkov) vtedy symbolizuje hrob, pričom aj veriaci vychádzajú z chrámu von ešte do tmy. So zapálenými sviecami v rukách a za slávnostného spevu potom v sprievode na čele s kňazom obchádzajú chrám, aby sa napokon vrátili pred jeho zatvorené dvere. Potom kňaz zaspieva radostný tropár „Christos voskrese iz mertvych..." (Kristus vstal z mŕtvych), ktorý sa ešte mnohokrát zopakuje nielen v ten deň, ale aj počas nasledujúceho 40-dňového poveľkonočného obdobia (tzv. Poprazdenstva) až do Pánovho Nanebovstúpenia.

Po utierni (niekde po svätej liturgii) nasleduje posvätenie veľkonočných košíkov (pasok) so sviatočnými pokrmami, ktoré sú znakom Božej dobroty a štedrosti. Zároveň sú zdôraznením toho, že radostná hostina nie je nejakou svetskou oslavou, ale duchovnou slávnosťou.

Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho a pri nej sa číta evanjelium sv. Jána v niekoľkých (zvyčajne štyroch) jazykoch, čo má pripomínať, že radostná zvesť (evanjelium) má byť ohlasované všetkým národom bez rozdielu národností.

Veľkonočnou nedeľou sa začína Svetlý týždeň, ktorý trvá až do nasledujúcej nedele, ktorá sa nazýva „Tomášovou nedeľou" alebo „Nedeľou Antipaschy". Počas Svetlého týždňa je každý deň ako nedeľa, utierne a večerne sa slúžia skoro rovnako ako v nedeľu Paschy.

Ak sa pozrieme do knihy Skutkov apoštolských, vidíme, že všetky kázne v najskoršom období šírenia kresťanskej viery boli založené na zvesti, že ukrižovaný Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Radostná atmosféra Veľkej noci sa odráža v zmenenom slávnostnom poriadku služieb Božích a v úvode sa spieva slávnostná Glória, slávnostný žalm.

Veľkonočný Pondelok

Veľkonočný pondelok je tradične sviatkom mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodia po šibačke a oblievačke. Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily.

Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili.

Mládenci, ktorí celú nedeľu strávili pletením a fintením korbáčov a plánovaním taktiky na pondelňajšiu šibačku či oblievačku dievčeniec, zvyčajne dostávali od milých nielen prekrásne zdobené, cifrované kraslice, ale aj nachystané pochúťky. Nesmela chýbať pálenka, hostilo sa šunkou, koláčmi, bohatší ponúkali klobásy, paštéty, mäsové a syrové rolády, cukrovinky. Okrem pálenky sa pripíjalo aj vínom, koňakmi. Čo mal kto k dispozícii, to sa vyčerpalo do dna.

Už zavčas rána navštevovali mládenci dievčatá - v minulosti iba slobodné a slobodní. V niektorých končinách sa oblievalo, inde šibalo. Poliatie studenou vodou malo priniesť dievčaťu zdravie, krásu a plodnosť. Šibanie vyzeralo v minulosti tiež inak: často to bol iba jeden prútik, ktorým sa slobodný mládenec dotkol najprv nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Chlapci dostávali vyfúknuté a maľované vajíčko, ak na ňom bol aj zamilovaný odkaz a mládenec pre dievča postavil následne aj 1.

Veľkonočný pondelok hovorí o šírení zvesti o vzkriesenom Kristovi a na službách Božích sa čítajú a vykladajú príbehy ľudí, ktorí stretli vzkrieseného Krista a svedčili o tom ostatným.

Veľkonočné Jedlá a Ich Symbolika

Na veľkonočnom stole nesmie chýbať údená šunka, klobásky, slaninka, syry, chren, cvikla, vajíčka a koláče. Každé z týchto jedál má svoju symboliku.

Tradičné veľkonočné jedlá sa líšili nielen od regiónu a vierovyznania, ale tiež majetnosti daných rodín. V tých bohatších sa piekol alebo dusil baránok, v chudobnejších kozľa. Dnes baránka nahradil pečený baránok z piškótového cesta. Pripravovali sa tiež šúľance, kysnuté koláče, štrúdle či mrváne. V chudobnejších rodinách nechýbala ani jednoduchá kapustnica so zemiakmi alebo cestovinami.

Regionálne Špeciality

Okrem tradičných jedál sa v rôznych regiónoch Slovenska pripravujú aj špecifické veľkonočné pokrmy. Na východnom Slovensku je to "žolta hrudka", sirek z vajec a mlieka, a špeciálny obradový koláč - paska. Na Záhorí nesmú chýbať calty, vo Vajnoroch osúchy z kysnutého cesta so slaninou alebo údeným mäsom. V Bratislave sa tradične podávajú bratislavské rožky, štrúdle a zavináky.

Veľká noc bola sviatkom, kde sa doma stretla celá rodina a trávila veľa času za spoločným stolom.

tags: #velky #post #cesta #k #pasche