Každá krajina má vo svojej histórii hrdinov. Často sú to však tí, ktorých príbehy dodnes nepoznáme. Ľudia po celom svete si pripomínajú vojnových veteránov 11. novembra. V tento deň, v roku 1918, presne o 11. hodine a 11. minúte padli posledné výstrely symbolickej salvy, ktorými sa oficiálne skončila 1. svetová vojna.
Vo vlakovom vozni pri severofrancúzskom meste Compiègne bolo podpísané prímerie medzi Spojencami a Nemeckom, čím sa na západnom fronte ukončili boje dovtedy najničivejšieho vojnového konfliktu, ktorý si v tej dobe vyžiadal najviac obetí v dejinách ľudstva. Dnes si počas tohto dňa spomíname aj na osudy bojovníkov 2. svetovej vojny. Tá svojou krutosťou a stratami na životoch prekonala aj dovtedy najhoršie scenáre. Príbehy ľudí, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, si pripomíname 11. novembra počas celosvetového Dňa vojnových veteránov. Aby sme nezabudli na hrôzy, ktorým boli bojovníci v SNP vystavení počas 2. svetovej vojny. Pretože história dnes býva často spochybňovaná a je pre mnohých neznáma.
V časoch, keď stále viac ľudí históriu zľahčuje, či rovno prekrúca, sú priame svedectvá dôležitým spôsobom, ako si ju pripomínať. Riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková podotkla, že poznanie minulosti pomáha pochopiť prítomnosť a ponúka možnosť slobodne a demokraticky formovať budúcnosť. „Aj preto je dôležité dokumentovať a pripomínať si príbehy ľudí, ktorí sa postavili zlu - bojovali proti útlaku, okupácii, či totalitám. Vďaka poučeniu sa z našej histórie môžeme zabrániť, aby sa opäť na Slovensku opakovali hrôzy neslobodných totalitných režimov,” doplnila Polovková.
Symbol červeného maku
Symbol červených vlčích makov prvýkrát použil vo svojej básni kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý sa v oblasti západného Flámska zúčastnil vojne. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel si zvyknúť na útrapy pacientov. Svoju bolesť tlmil písaním básní. V jednej z nich citlivo zachytil červené maky, ktoré sa vlnili pod poryvmi vánku na hroboch padlých vojakov. Symbol sa rýchlo uchytil a dnes si červený mak na oblečenie pripínajú ľudia vo väčšine krajín, ktoré boli zasiahnuté svetovými vojnami.
„Na poliach flámskych kvitnú maky divé,rad za radom lemujú biele kríže clivé.Tu ležíme.Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú.My už však nevstaneme a je to možno zdanie,že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.“
Červený mak, symbol Dňa vojnových veteránov
Post Bellum a ich snaha o zachovanie historickej pamäte
Občianske združenie Post Bellum zaznamenáva príbehy pamätníkov 20. storočia. Už desať rokov ďalej pracuje s príbehmi a vytvára obraz dejín z osobného pohľadu preživších. Post Bellum práve preto dokumentuje príbehy vojnových veteránov a pamätníkov 20. storočia. „Ide o pamätníkov a pamätníčky vo vysokom veku, a tak zdokumentovanie ich svedectiev je spôsobom, ako zabrániť tomu, aby sa na ich odkaz zabudlo,” priblížila organizácia, ktorá nahráva príbehy do online archívu Memory z Nations, a teda do jedného z najväčších archívov svojho druhu v Európe. Lektori Post Bellum navyše tieto príbehy vo forme videa, workshopov či prednášok približujú mladým na základných či stredných školách a prostredníctvom výstav, diskusií a kultúrnych podujatí, aj širokej verejnosti.
Pandémia však výrazne zasiahla aj do ich práce a poznačila nahrávanie príbehov najstarších pamätníkov. "Žijúcich ľudí, ktorí prežili tieto hrôzy, je doslova zo dňa na deň menej. O to viac je teraz naša práca naliehavejšia.
Post Bellum organizuje zbierku na podporu dokumentácie príbehov veteránov. Združenie pri tejto príležitosti organizuje po celom Slovensku verejnú zbierku s cieľom vyzbierať finančné prostriedky na dokumentáciu príbehov veteránov protifašistického a protikomunistického odboja. Každý darca dostane pripínací červený mak, ktorý je celosvetovým symbolom spomienky a vyjadrenia rešpektu k vojnovým veteránom. Tí, ktorí nebudú mať príležitosť prispieť priamo na ulici, môžu prispieť aj online darovaním na stránke www.denveteranov.sk.
Zbierku Deň vojnových veteránov organizuje Post Bellum už piatykrát po sebe. Financie používa na dokumentovanie ďalších príbehov a rozširovanie najväčšej online databázy svojho druhu v Európe - Memory of Nations. V nej nájdete zdokumentované príbehy pamätníkov aj ich autentické fotografie. Postupne dopĺňajú chýbajúce kúsky mozaiky našich dejín, aby minulosť nemohol nik spochybniť. Aj príbehy, ktoré zverejňujú, sú prácou ich dokumentaristov.
Prečo má toľko veteránov hrozné skúsenosti s VSO – a ako nájsť tie dobré
Slovenské národné povstanie (SNP)
Príbehy ľudí, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, sme si pripomenuli včera počas celosvetového Dňa vojnových veteránov. Organizácia Post Bellum zaznamenáva ich príbehy, aby sme ich nestratili, aj keď tu už s nami nebudú.
Vedeli ste, že:
- SNP sa nekonalo ani zďaleka len v okolí Banskej Bystrice? Veľké partizánske skupiny sídlili v horách okolo Bánoviec nad Bebravou, pod Javorinou, Tatrami či na východnom Slovensku. I tu sa odohrávali boje a o život prišli stovky ľudí.
- významnou súčasťou partizánskeho odboja boli aj ženy. Veľa z nich zásobovalo partizánov v horách, nosili im jedlo, šatstvo či správy. Niektoré dokonca ukrývali partizánov doma. Mnohé v nasadení obetovali vlastné životy už v útlom veku.
- časť Slovákov veľmi túžila po demokracii. Odmietali sa podriaďovať nacistickým nariadeniam a totalite, rýchlo sa mobilizovali a všemožne pomáhali odboju.
- SNP bolo pre Slovensko pravdepodobne najkľúčovejšou operáciou celej vojny.
Slovenské národné povstanie
Na Slovensku žilo v roku 2019 už iba 108 veteránov z obdobia druhej svetovej vojny. Často ide o bojovníkov a bojovníčky, ktorí sa postavili na odpor počas ťažkých bojov SNP v roku 1944. Títo statoční ľudia bojovali proti vstupu nemeckého vojska na územie slovenského štátu. Povstalecká armáda bola potlačená, SNP sa skončilo neúspešné. Odbojové hnutie ale pokračovalo v partizánskych bojoch, roztrúsené v horách stredného Slovenska. Partizánske jednotky sa stali súčasťou oslobodzovacích bojov, a prispeli tak k oslobodeniu krajiny spod nacistickej nadvlády.
Ešte aj dnes sa o SNP vedie mnoho názorových sporov. Nesie si so sebou nános z minulého režimu, počas ktorého boli úspechy SNP neúmerne pripisované komunistom. Pochybuje sa o jeho zmysluplnosti a prínosoch alebo sa prehliadajú vojnové zločiny niektorých povstalcov. Dnes však vieme s určitosťou povedať, že väčšina zapojených bojovníkov a bežných ľudí, ktorí ich aktívne podporovali, prejavili veľkú statočnosť pri odpore voči nemeckej armáde a slovenskej autoritatívnej vláde. Vďaka čomu sme sa úspešne politicky prihlásili na stranu víťaznej spojeneckej armády.
Spolu s povstaním vo Varšave a v bývalej Juhoslávii patrí SNP k najväčším protifašistickým povstaniam v Európe. A to aj napriek tomu, že skončilo potlačením a vraždením vojakov v horách.
Októbrový prieskum organizácie Post Bellum, ktorý pripravila v spolupráci s agentúrou 2muse, ukázal, že 53 percent mladých ľudí vo veku od 16 do 30 rokov si myslí, že SNP sa skončilo víťazstvom povstalcov. A až 29 percent mladých ľudí viac dôveruje tomu, čo sa o 2. svetovej vojne dočíta na internete, ako tomu, čo im o histórii hovorili učitelia v škole. SNP sa skončilo porážkou povstaleckých vojsk. Podľa minuloročného prieskumu organizácie Post Bellum si až 53 percent mladých ľudí vo veku od 16 do 30 rokov myslí, že sa skončilo víťazstvom povstalcov.
Post Bellum preto pri príležitosti Dňa veteránov upozorňuje, že dokumentovanie autentických výpovedí pamätníkov minulých režimov a ich šírenie medzi mladými ľuďmi je dôležité. "Vidíme, že mladí ľudia čoraz častejšie nepoznajú základné fakty a nedokážu kriticky vyhodnotiť informácie, ktoré sa k nim dostávajú. Nemôžeme sa potom čudovať, že sú náchylní preberať jednoduché názory z často neoverených zdrojov na internete," uzatvára Sandra Polovková.
Aktivity Post Bellum
Post Bellum je občianske združenie, ktoré od roku 2011 na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a rozpráva ich ďalej. Verí, že konkrétne ľudské osudy sú najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti.
„O príbehoch ďalej rozprávame medzi žiakmi a študentmi. Vedieme zážitkové workshopy o historických faktoch, ktoré sú spojené s rozvojom kritického myslenia. Mladí ľudia sa dostávajú do postáv ľudí, ktorí reálne museli čeliť hrozbám totalitných režimov,” vysvetľuje Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum.
Ročne pripraví viac ako 230 workshopov na základných a stredných školách. Organizuje výstavy, vydáva knihy a štvrťročník Príbehy 20. storočia. Spoluorganizuje odovzdávanie česko-slovenského ocenenia Ceny Pamäti národa, ktoré sa každoročne odovzdávajú 17. 11.
Fakty o Slovenskom národnom povstaní
- 60 000 vojakov povstaleckej armády
- 12 000 partizánov
- 35 národov
- 61 dní bojov
- 5 300 mŕtvych
- 211 hromadných hrobov
- 90 vypálených obcí a osád
Mnohým však tieto fakty nepovedia toľko ako konkrétne príbehy aktérov. V dokumentárnom filme „ODKAZ SNP: strážme demokraciu, aby sme o ňu nemuseli bojovať“ sú predstavené príbehy piatich pamätníkov:
- Branislav Tvarožek
- Alexander Bachnár
- Dalma Špitzerová
- Otto Šimko
- František Orlovský
Títo ľudia mali to šťastie, že SNP prežili a mohli priniesť dojemné a úprimné svedectvá o svojom pôsobení v Povstaní.
Pri príležitosti 80. výročia SNP putuje Slovenskom exteriérová výstava - „80 rokov od SNP. Začnite s vysťahovaním!“ Táto výstava prináša zaujímavé príbehy a fakty o Slovenskom národnom povstaní, ktoré patrí medzi najväčšie povstania proti nacistom v Európe počas druhej svetovej vojny a najväčší čin odboja na Slovensku.
Dňa 11. novembra si pripomíname Deň vojnových veteránov a nezabúdame na hrdinov, ktorí sa postavili zlu - za slobodu národa bojovali so zbraňou v ruke. Patrí medzi ne napríklad príbeh Jozefa Haríňa, ktorý sa dostal k talianskym partizánom, bol svedkom prestreliek s gestapom a aj poranený. Alebo príbeh Jaroslava Prokopa, ktorý v mládežníckom spolku bojoval proti ľudákom a neskôr bol počas SNP nasadený ako pomocník guľometníka. Daniel Kostsánzsky sa pridal k Červenej armáde štyri dni pred svojimi 16. narodeninami. Počas bojov prišiel o nohu, ale nikdy sa nebál a bol pripravený zomrieť. Helene Karafovej navrhol otec pred jej 18. narodeninami, aby sa pridala k boju a ona súhlasila.
Počas 11. Zbraňou súčasnosti je odvaha nezabudnúť a vaša pomoc pri udržiavaní slobôd a demokracie. Pomôžte Post Bellum, aby bola naša národná pamäť silnejšia a odolnejšia. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie oceňujeme každoročne spolu s českým Post Bellum osobnosti, ktoré počas svojho života preukázali, že česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú iba prázdne slová.
Medzi laureátmi a laureátkami sú vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaustu, perzekvovaní spisovatelia, predstavitelia undergroundu, skauti, príslušníci cirkví a mnohí ďalší.
Tohtoroční/é laureáti/ky sú:
- Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore Terezín. Je jedným zo spoluzakladateľov Verejnosti proti násiliu. Aktívne sa venuje boju proti rasizmu a extrémizmu.
- Emil Sedlačko bol kvôli svojmu nesúhlasu s okupáciou a aktivitám niekoľkokrát zatknutý, vypočúvaný a väznený. Musel znášať podradné zamestnania a mnohé útrapy.
- Nadija Kalinčenkova je inžinierka z Kramatorska, ktorá v rámci dobrovoľníckeho centra „Spoločne k víťazstvu“ vyrába maskovacie siete pre ukrajinskú armádu.
- Milena Sedláčková sa zapojila do činnosti špionážnej skupiny Dora. V roku 1952 ju odsúdili na osem rokov väzenia. Vďaka nízkemu veku ju podmienečne prepustili po dvoch rokoch.
- Jaroslav Vrbenský bol v procese „Antonín Bradna a spol.“ v roku 1953 odsúdený na dvanásť rokov väzenia za velezradu. Kňazom mal pomáhať s útekom za hranice.