Hronský Beňadik je malebná obec v srdci Slovenska, známa predovšetkým svojím majestátnym benediktínskym kláštorom. Obec preslávili aj dve dievčatá, dvojčatá, hovoria si Tweens. Bývajú spolu s rodičmi v dome v časti Psiare. V súčasnosti sa teší nielen dlhodobej dôvere voličov, ale radosť mu prináša i deväťmesačná vnučka Lucia. Celé funkčné obdobie sa snaží o kultúrny rozvoj a zviditeľnenie obce.
Kláštor Hronský Beňadik
Založenie a Význam Opátstva
Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia. Na skalnatom brale nad riekou Hron vyrastal od X. storočia mohutný kláštorný komplex. Podľa archeologických nálezov bolo miesto osídľované nepretržite od mladšej doby kamennej. Ešte pred príchodom mníchov osídlili toto skalné bralo nad údolím Hrona pôvodní slovanskí obyvatelia. Pôvodne tam bola slovanská osada, na ktorú kláštor pravdepodobne nadviazal.
Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v listine, ktorou Gejza I. daroval opátstvu, zasvätenému sv. Beňadikovi, rozsiahle majetky. Zakladajúca listina datovaná týmto rokom je súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Je veľmi pravdepodobné, že kláštor existoval už pred rokom 1075. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.
Ďalším dôvodom vzniku opátstva bola jeho výhodná poloha na križovatke Pohronskej cesty, ktorá viedla z Nitry do Zvolena a smerovala k takzvanej Veľkej ceste spájajúcej Podunajsko s Baltickým morom. Otázkou bola len lokalita. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už oddávna bolo nazývané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západného a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto.
Na jeho význam poukazuje aj listina z roku 1209, ktorou pápež Inocent III. potvrdil jeho majetky. Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.
V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona.
Osada a Rozvoj Obce
Samotná osada zrejme vznikla až po postavení kostola sv. Egídia pod kláštorom, ktorý potreboval mať služobnícke obyvateľstvo vo svojej blízkosti. Obec dostala najskôr meno Peteň, neskôr Svätý Beňadik. Obyvatelia, vtedy zemepanského mestečka, sa zaoberali predovšetkým roľníctvom, pestovaním vína, ovocinárstvom a bežnými remeslami. Ako zemepán tu hospodárila Ostrihomská kapitula. Svojho času bola významnou križovatkou obchodných ciest nazvaná Slovenská brána, ktorou sa prechádzalo k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica či Banská Štiavnica.
Rozvoj obce spomalili turecké vojny. Kláštor dvakrát vypálili, najskôr husiti, potom Tatári. V 18. storočí bolo mestečko významným trhovým strediskom s týždenným trhom a štyrmi jarmokmi do roka. Z remesiel prevažovalo súkenníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo a murárstvo. Obchodovalo sa s vínom, obilím a remeselnými výrobkami. V 19. storočí sa v dôsledku spriemyselnenia Pohronia stala z Hronského Beňadika obyčajná roľnícka obec. Jej ďalší rozvoj zabezpečilo vybudovanie železničnej trate Hronská Dúbrava - Levice, stala sa jednou zo zastávok.
V 20.storočí sa začalo s budovaním novej infraštruktúry, na námestí vyrástlo nákupné stredisko, zdravotné stredisko, pošta a reštaurácia. Stavali sa nové domy, cesty a ulice. Dnes sa v tomto priaznivom vývoji snaží obec pokračovať.
Psiare: Súčasť Obce
Súčasťou obce je i bývalé samostatné územie Psiare, ležiace dva kilometre južne od Hronského Beňadika. Má vlastný kostol. Psiarčania sa v minulosti zaoberali lisovaním oleja z tekvicových semien. Po roku 1918 tu založil zámočnícku dielňu Michal Majer, kde bolo vyrobené prvé osobné auto na Slovensku! V Psiaroch bol vybudovaný vodovod, do roku 2000 boli domácnosti kompletne plynofikované.
Aktuálne Problémy Obce
Rok 1996, keď sa v obci pod benediktínskym opátstvom narodil len jeden nový občan, vyvolával v ľuďoch pesimizmus. Dnes žije v Hronskom Beňadiku 1220 ľudí. Len do konca júna prišlo na svet už päť detí. Obyvatelia za prácou dochádzajú, napríklad do neďalekých Zlatých Moraviec (Volkswagen). Celá obec je plynofikovaná. Tá sa plánuje kvôli nedostatku financií až v ďalekej budúcnosti. Prioritou bolo vybudovanie chodníka a zlepšenie stavu vozovky, čo sa už podarilo zrealizovať.
Ďalšou veľmi naliehavou záležitosťou sa stala rekonštrukcia opevného múra. Paradoxné je, že hoci patrí areál benediktínskeho kláštora a kostola medzi národné kultúrne pamiatky, štátni predstavitelia na žiadosti o finančnú pomoc vôbec nereagovali.
Benediktínsky Kláštor a Kostol
Benediktínsky kláštor a kostol má takmer tisícročnú tradíciu. Je najstarším funkčným kláštorom a druhou najvýznamnejšou gotickou stavbou na Slovensku. V súčasnosti tu žije poľská rehoľa palotínov, prenajali si kláštor na dvadsať rokov. Bývajú tu teraz asi piati. Starajú sa o činnosť farského úradu, slúžia omše, venujú sa duchovným cvičeniam. Realizujú výmenné pobyty slovenských i poľských detí. Predtým tu boli saleziáni. Rozhoduje o tom arcibiskupský úrad v Trnave. Táto kultúrna pamiatka láka do obce mnohých turistov. Možnosti ubytovania sú nepostačujúce, preto sa začal budovať penzión pre asi desať ľudí. Budúci rok by mal prichýliť prvých návštevníkov. Kostolom nás previedla 19-ročná Erika Javúreková, ktorá si touto dobrovoľnou prácou rada vypĺňa voľný čas. Možno tu nájsť výstavu dobových odevov Združenej strednej školy odevnej z Levíc, či drevorezby od Jany Hojákovej a Vincenta Havrana.
Ako svätý Benedikt stvoril moderný svet
Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16.storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť. Z tohto obdobia poznáme i posledných volených opátov. Po nich panovník menoval iba gubernátorov. Majetky kláštora prešli do správy ostrihomskej kapituly.
Stredoveký kláštor v sebe ukrýva rajský dvor, ktorý je jeho centrálnou časťou. Okolo neho je vystavaná krytá krížová arkádová chodba z roku 1410. Dodnes sa z nej dochovala časť priliehajúca ku kostolu. V roku 1530 priama hrozba tureckých nájazdov donútila vtedajších obyvateľov kláštora prestavať ho na renesančnú pevnosť.
Kláštor bol vojenskou pevnosťou a pod jeho hradbami sa veľakrát odohrala vojenská akcia. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov.
V najnovšej časti kláštora sa kedysi nachádzalo ubytovacie krídlo pre starých, chorých a pocestných. V 18. storočí, keď sa začalo rozpadať, ho prerobili na sýpku. V roku 1881 vypukol v meste požiar, ktorý poškodil aj kláštorný komplex. Opravovali ho až do roku 1889.
Zo zaniknutej románskej baziliky sa dochovala kamenná krstiteľnica. Gotický sloh je jasne viditeľný na vstupnom portáli, lomených oblúkoch na oknách či v krížovej klenbe, na vzácnych gotických plastikách svätých na oltári Panny Márie, na nástenných obrazoch s výjavmi legendy o sv. Jurajovi a pod.
Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná.
V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V roku 1951 tu boli internované rehoľné sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. V roku 1990 zomrel farár Jozef Páleník a po jeho smrti sa do kláštora opäť vrátili saleziáni. V roku 1999 na miesto saleziánov nastúpila Spoločnosť katolíckeho apoštolátu - pallotíni. Od roku 2015 bol menovaný za farára Mons. František Kapusňák, SF a od roku 2018 bol menovaný za farského administrátora Mgr. Vdp.
V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.
Farský kostol svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku vyhlásili za Diecéznu svätyňu. Počas svätej omše na slávnosť Krista Kráľa, 25. novembra 2018, oznámil povýšenie tohto pútnického chrámu nitriansky biskup Mons. V homílii viac ako tisícke prítomných veriacich pripomenul starobylosť a význam chrámu v Hronskom Beňadiku - v minulosti i v súčasnosti. Podčiarkol úlohu benediktínov, ktorí tu pôsobili a ktorí sa na tomto mieste, okrem iného, postarali o vznik Nitrianskeho evanjeliára, dnes najstaršej zachovanej písomnosti z územia bývalého Uhorska. Hlavný celebrant zdôraznil, že aj v tomto, historicky a umelecky vzácnom, chráme, sa od začiatku ohlasovala pravda Kristovho evanjelia a jeho kráľovstva. Nová Diecézna svätyňa má bohatú históriu. Chrám postavili v 14. storočí. V roku 1483 dostalo miestne benediktínske opátstvo od kráľa Mateja Korvína I. relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi). Kráľ Matej I. dostal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom.
Misie a Farnosť
Na prvé misie po letnej prestávke sme prišli od 21. - 29. septembra 2019 do farnosti Hronský Beňadik. Na misie nás pozval pán farár Tomáš Gračka. Na misijnom kríži je zaznamenané, že posledné misie prebiehali v Hornom Beňadiku v roku 2009, takže sme po desiatich rokoch znovu prišli pomôcť pri obnove farnosti. Okrem duchovnej obnovy, aj nedávno obnovená farská budova, terénne úpravy v okolí, opravovanie kostola sv. Egídia, a mnohé iné zmeny tiež poukazujú na snahu obnoviť život vo farnosti. Náš misijný program sme rozdelili do troch kostolov farnosti. Skrze misijné kázne sme nabádali k zamysleniu sa nad spôsobom života a ako všade, aj tu sme ponúkli možnosť generálnej svätej spovede. Počas misijného týždňa sme slávili aj slávnosť sv. Vincenta de Paul, ktorého relikvie, putujúce momentálne po Slovensku, navštívia aj zo 16. na 17. novembra baziliku minor v Hronskom Beňadiku.
Farnosť pozostáva z troch dedín: Hronský Beňadik, Psiare a Orovnica. V Hronskom Beňadiku sa nachádza bazilika minor, ktorá je zároveň aj farským kostolom a celá farnosť s obidvoma filiálkami patrí do dekanátu Hronský Beňadik v Nitrianskej diecéze.
Prehľad Kostolov a Kaplniek
| Obec | Kostol / Kaplnka | Rok Postavenia |
|---|---|---|
| Orovnica | Kostol sv. Don Bosca | 1934 |
| Psiare | Kaplnka P. M. Sedembolestnej | N/A |
Dôležité Dátumy a Udalosti
- 1075: Prvá písomná zmienka o kláštore
- 1346-1410: Výstavba gotickej katedrály
- 1483: Matej Korvín prináša relikviu Kristovej krvi
- 1530: Kláštor prestavaný na renesančnú pevnosť
- 1599: Turci spustošili a vypálili mesto
- 1881: Požiar poškodil kláštorný areál
- 1929-1950: Kláštor spravujú saleziáni
- 2019: Bazilika minor sv. Benedikta vyhlásená za Diecéznu svätyňu