História Svätého Michala v Skalici

Skalica, mesto s bohatou históriou, ukrýva mnoho zaujímavostí, ktoré siahajú až do hlbokého stredoveku. Jednou z nich je aj história spojená so Svätým Michalom, archanjelom, ktorý je patrónom farského kostola v Skalici. Tento článok sa zameriava na históriu Svätého Michala v Skalici, vrátane archeologických nálezov, historických udalostí a významných osobností spojených s obcou.

Kostol sv. Michala v Skalici

Skalické hradisko

Skalické hradisko leží v tesnej blízkosti severozápadného okraja starého mesta. Skladá sa z dvoch väčších návrší, ktoré sú od seba oddelené výraznou terénnou ryhou, v súčasnosti využívanou ako súčasť cesty vedúcej do centra mesta. Na prirodzenej vyvýšenine, vybiehajúcej západným smerom do inundácie Moravy, s prevýšením oproti riečnej nive až o 20 m, v porovnaní s úrovňou terénu na východnej strane o 6-8 m, bol situovaný opevnený útvar eliptického tvaru s dlhšou osou orientovanou v smere SZ-JV v dĺžke asi 120 m a šírke cca 40-50 m. Zdá sa, že zvyšky širokej, neskoršími zásahmi zrejme velmi deformovanej priekopy, zretelnej okolo Kalvárie zo západnej, severnej a južnej strany, súvisia s touto fázou. Hradisko bolo chránené mohutným valom a hlbokou priekopou.

Na vrchole valu je potrebné predpokladať drevenú palisádu. Druhú, menšiu časť tvorí šikmina na východnej strane s rozmermi cca 82 m x 17 m, na ktorej vrchole stojí románska rotunda, ktoré je dodnes symbolom Skalice a ktorá zrejme slúžila majiteľovi hradiska už v období vrcholného stredoveku.

F. V. Sasinek v rámci topografie Skalice intenzívne riešil vznik a lokalizáciu pôvodného hradu, ktorý stál na vŕšku s kalváriou a tvoril zárodok neskoršieho opevneného mesta. Autor sa opiera o toponýmiu. V listinách z r. 1648 a 1753 zistil, že vŕšok sa už vtedy nazýval Hradisko. Nadväzujúc na toto meno Sasinek hľadal pozostatky murovaného stredovekého hradu. Keď ich však nenašiel, usúdil, že na vŕšku musela byť predhistorická, valmi opevnená osada.

V pomenovaní Hradisko, ktorým je označený juhovýchodný výbežok kalvárie, sa až do dnešných dní zachoval vzácny toponymický dokument, o ktorý sa môže historik bezpečne oprieť. Miesta označené menami Hrádok, Zámčisko, Pohanský vrch, Zemný hrad, Valy alebo Stráža sú takmer vždy buď predhistorické, protohistorické alebo stredoveké opevnené osady.

Meno Hradisko, ktoré sa udržalo v pamäti miestneho obyvateľstva, sa mohlo vzťahovať na zaniknutý predhistorický hrad, pôvodne možno ešte z doby bronzovej alebo halštatskej. Z uvedených období (doba bronzová) poznáme zo Skalice viacero zaujímavých nálezov, ako napr. brozový nôž, nákrčník, či keramiku. Známy slovanský mohylník neďaleko Skalice svedčí o pobyte veľkomoravskej elity, ktorá v zásade zvykla obývať opevnené miesta.

Nevieme však, či pojem hrad alebo hradisko existoval už aj v jazyku veľkomoravských alebo ešte starších Slovanov. Preto je vari pravdivejší ten názor, že meno Hradisko sa zrodilo iba v tých časoch, keď sa stavali prvé skalické hradby, keď obyvatelia opúšťali staršiu hradnú časť mesta na kalvárii, a keď sa osídlili na väčšej ploche.Janšák uvádza, že o umiestnení hradu na ploche, ktorá sa donedávna volala Hradisko, najvážnejšie svedčí terénny reliéf vŕšku s kalváriou.

Výsledky doterajšieho archeologického výskumu naznačujú, že s existenciou hradu v Skalici možno zrejme rátať asi od prelomu 12. a 13. stor. Rotunda plnila funkciu vlastníckeho kostola s malou plochou na pochovávanie. Alexander Ruttkay je toho názoru, že nešlo o zemný hrad - hradisko, ale o útvar opevnený pravdepodobne kamennou hradbou a priekopou a že zanikol v dôsledku budovania mestských hradieb po roku 1372.

Dnešná výška návršia Kalvárie nezodpovedá situácii v stredoveku. Aj pri výskume okolia rotundy v roku 2005 sa potvrdilo, že súčasná výšková úroveň vrcholnej plochy hradiska sa nezhoduje s tou pôvodnou stredovekou a teda že v priebehu neskorého stredoveku a novoveku bola zrejme rôznym spôsobom navyšovaná. Aj z toho dôvodu je problém na hradisku nachádzať napr. keramiku, nakoľko stredoveká vrstva sa nachádza v pomerne veľkej hĺbke. Prípadné staršie vrstvy treba preto čakať ešte hlbšie. Výskum v roku 2005 tiež potvrdil, že rotunda sa v stredoveku nachádzala vo vnútri mestského opevnenia.

Ak zoberieme do úvahy, že úlohou pánov z Pezlnka a Jura bolo nielen doosídlovanie, ale nepochybne i starostlivosť o ochranu hraníc, vyvstáva predpoklad, že s ich aktivitou súvisí prvá fáza opevneného sídla s vlastníckou rotundou v Skalici. Ďalší vývoj je však nezretelný. Po roku 1250 sa v susedstve Skalice dostali do popredia hrady Holíč, Branč a Senica.

Počas existencie kostola a hrádku v ich susedstve na juhovýchodnom svahu vŕšku vzniklo podhradie, ktoré malo charakter hospodárskej osady, čo bolo v stredoveku bežné. Osadníci podhradia si však nebudovali príbytky na vŕšku, ale zišli z neho k vode, ktorá pri voľbe staveniska novobudovaných chalúp rozhodovala. Tak vznikla aglomerácia obydlí, spočiatku len v bezprostrednom susedstve kostola, kde sú dnes Podhradie a Blahova ulica.

Zaujímavým dokladom o existencii hradiska je mapa Skalice, ktorá sa údajne nachádza v archíve v Brne a mala byť vytvorená okolo roku 1500. Mapa má zobrazovať Skalicu v období pobytu kráľa Žigmunda na hrade. Hrad bol podľa mapy prepojený s rotundou a cintorínom padacím mostom nad vodnou priekopou.

Rotunda sv. Juraja v Skalici

Archeologické nálezy

Z katastra Skalice poznáme zaujímavé archeologické nálezy už od doby kamennej, cez dobu bronzovú, rímsku. Dobre známym je sklalický mohylník z obdobia Veľkej Moravy, ktorý sa nachádza v polohe Kopečnice a ktorý obsahoval mimoriadne bohatú hrobovú výbavu tak žien (bohaté šperky) ako aj mužov (meče, iné zbrane). Mohylník svedčí o tom, že na území Skalice žila v 9. storočí veľkomoravská elita.

Hradisko teda mohlo slúžiť už v období Veľkej Moravy, avšak z dôvodu absencie komplexnejšieho archeologického výskumu zatiaľ nemáme k dispozícii dôkazy k tomto logickému predpokladu. Naznačoval by to však tiež nález hrobu staromaďarského bojovníka z 10. storočia v blízkosti hradiska, ktorý môže súvisieť s obdobím vzájomných striedajúcich sa konfliktov a spojenectiev Veľkomoravanov a Starých maďarov.

Za veľmi zaujímavý numizmatický objav považujem nález 1392 strieborných mincí, medzi ktorými dominovali viedenskú pfenigy z 13. storočia. Bol nájdený pri orbe v roku 1958, pričom mince boli uložené v keramickej nádobe. Mince by azda mohli súvisieť s vpádom Tatárov na územie Uhorska, kde je možné predpokladať, že mince ukryl niektorý z bohatých obyvateľov Skalice zo strachy pred týmito kočovníkmi. S trochou fantázie možno predpokladať, že poklad patril niektorému s grófov zo Sv. Jura a Pezinka, ktorým Hikl pripisuje vybudovanie sklaického hradiska.

Kostol sv. Michala

Kostol sv. Michala je spolu s rotundou a kultúrnym domom najznámejšou stavebnou pamiatkou Skalice. Typická nezameniteľná veža však práve z tohto kostola robí najvýraznejšiu dominantu v meste. Ako najstarší zo všetkých pätnástich mestských kostolov bol vybudovaný v roku 1372, po povýšení Skalice za slobodné kráľovské mesto. Najskôr bol vybudovaný ako jednoloďový a v polovici 15. storočia ho prestavali na trojloďový.

Gotický kostol niekoľkokrát vyhorel a mnohokrát bol prestavovaný a opravovaný. Zatiaľ posledná rozsiahla rekonštrukcia farského kostola bola v rokoch 2006 a 2007. O pôvodnom stavebnom štýle však stále svedčia okná a klenba presbytéria. Hlavný oltár, ktorý patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie oltáre na Slovensku zdobí skutočný - obraz sv. Michala Archanjela od rakúskeho umelca Johanna Lucasa Krackera z roku 1777.

Neskorobarokový umelec bol hviezdou svojej doby v oblasti fresiek a oltárnych diel. Jeho fresky môžeme stále obdivovať okrem iných miest aj v chráme sv. Ani mnohí zo starých Skaličanov netušia, že okrem hlavného oltára je Michal aj pod strechou nad renesančnou arkádovou ochodzou veže. Tu je umiestnený zvon s rovnakým menom.

Zvon sv. Archanjel Michael je jednou z najstarších postáv všetkých troch hlavných monoteistických náboženstiev - židovského, kresťanského a islamu. Ešte v podobe ochranného boha alebo ducha pravdepodobne pochádza z Chaldejska. Do formy jedného z hlavných anjelov ho prevzal judaizmus. S archanjelom Michaelom sa spája mnoho legiend o zázrakoch, ktoré vykonal.

V kresťanskom spoločenstve je sviatok patróna farnosti sv. Michala vnímaný veľmi významne a v mnohých rodinách je najbližšia nedeľa sviatočným dňom dvojnásobne. Sviatok sv. Michala sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (od r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. archanjelov Gabriela a Rafaela. Hody v Skalici bývajú vždy v nedeľu najbližšie k sviatku sv. Michala.

Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna v boji proti pokušeniam a diablovi. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Preklad jeho mena je Kto je ako Boh? (hebr.). Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom.

V Biblii sa sv. Michal spomína v knihe proroka Daniela (Dan 10, 13; Dan 12, 1), neskôr v Júdovom liste (Júd 1, 9) a Zjavení svätého Jána - Apokalypse (Zjv 12, 7). Na základe týchto pasáží zo Sv. Písma pripisuje kresťanská tradícia sv. Michalovi štyri úrady:

• bojovať proti Satanovi
• zachraňovať duše veriacich z moci satana, osobitne v hodine smrti
• ochraňovať Boží ľud - Židov v Starom zákone, kresťanov a Cirkev v Novom zákone
• sprevádzať duše ľudí zo sveta pred Boží súd

Nemáme historické záznamy, z ktorých by sa dalo jednoznačne určiť, prečo bola naša farnosť zasvätená práve sv. Michalovi. Ako sme už spomínali, úcta k nemu je veľmi stará a najmä v období vzniku našej farnosti bola v týchto krajoch veľmi rozšírená.

Pápež Lev XIII mal 13. októbra 1884 strašnú víziu útoku mocností pekla proti Svätej Matke Cirkvi. A nariadil modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi na záver svätej omše. Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.

Na druhom konci našej krajiny, až v Spišskej Novej Vsi, pod rukami majstra, tvorcu papierových modelov Ladislava Jakubča tam vznikla skladačka papierového modelu skalického kostola sv. Michala. Model je v tomto čase po prvom kole vzniku, prvej skúške testovania špecialistami modelármi a po ich pripomienkach čaká na prípadné úpravy. V tej chvíli príde fáza výroby, ktorú zabezpečuje Západotlač Skalica.

Autor vystrihovačky skalického kostola sv. Michala Ladislav Jakubčo je nazývaný aj otcom vystrihovačiek na Slovensku. Svoje najkrajšie funkčné stroje, stavebné modely, dopravné prostriedky a rôzne iné vystrihovačky predstavil dokonca súborne v knihe vydavateľstva Perfekt.

Je rovnako osobitý ako ľudia tohto regiónu. Podklady na vystrihovačky sa kedysi zháňali veľmi ťažko, v dnešnej dobe internetu sú podmienky neporovnateľné. Tým sa aj tá prípravná fáza zjednodušila. Dĺžka prípravy vystrihovačky je však priamo úmerná i jej zložitosti, preto sa práca na nej pohybuje od jedného mesiaca až po celý rok.

Pri konštrukcii vystrihovačiek platí rad pravidiel, ale asi najdôležitejším je zohľadnenie hrúbky papiera. Preto je pre mňa dôležitá komunikácia a spolupráca s vydavateľom. Tak sa teším aj na realizáciu skalického kostola sv. Michala. V budúcnosti nie je vylúčené, že sa pustím i do ďalších skalických stavieb, lebo viem o ďalších kandidátoch, ktorí určite stoja za pozornosť. Napríklad Karner, Spolkový dom, či rad meštianskych domov alebo rotunda.

Maďarská historia priamo oplýva menami skalických rodov. Véghlešoch, Pongrácoch, atď. „roli dedičnej“, predsa zasluhujú spomienku spisovateľa. duchom i telom za národ, za domovinu, za povznesenie slovenského ľudu. to všetko tak rečeno z ničoho. Väčšina z nich patrí ovšem kňazskému stavu. ktoré by toľko kňazov vychovalo a odchovalo, ako Skalica. menej. Neni toho kňazského rádu, v ktorom by Skaličania nemali viacero údov. živle, ktorý nám nebol nikdy prajným. mohútne stĺpy, nezapomenuteľné charaktery a vehlasní pracovníci za národ.

Podám niektoré mená zdarených a nezdarených synov mesta Skalice:

1. Konštantín Schusterbiskup vacovský.
2. Michal Suchý (Suchiňskij)
3. Fraňo Madva
4. Daniel G. Lichard
5. František Víťazoslav Sasinek

tags: #svaty #michal #skalica