História Gréckokatolíckej farnosti Krčava a jej okolia

História Gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku je bohatá a zložitá, siahajúca až do obdobia Užhorodskej únie v roku 1646. Táto únia znamenala prijatie nicejsko-konštantínopolského vyznania viery a uznanie autority rímskeho pápeža časťou pravoslávnych kňazov, čím vznikla Gréckokatolícka cirkev.

Pre lepšie pochopenie kontextu náboženského života v regióne je dôležité poznať aj geografické a historické pozadie. Chotár Sejkova, ktorý susedí s chotármi obcí Kristy, Jenkovce, Nižné Nemecké, Krčava a Orechová, sa rozprestiera v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. Táto oblasť je súčasťou Sobraneckej roviny, ktorá vznikla v dôsledku sopečnej činnosti a ukladania vrstiev prinášaných vodou z Vihorlatských vrchov.

Vihorlat, pohorie sopečného pôvodu, ktoré ovplyvnilo formovanie krajiny v okolí Sejkova

V polovici 18. storočia navštívil uniatske (gréckokatolícke) farnosti v Užskej stolici mukačevský biskup Michal Manuel Olšavský. V tom čase vo Vyšnom Nemeckom (farská obec) stál drevený Chrám sv. archanjela Michala so šindľovou drevenou strechou. Farárom tu bol Vasiľ Zacharias. Vo filiálkach sa nenachádzal žiadny chrám. Vo farskej obci bývalo len 9 sedliackych a 4 želiarske gréckokatolícke rodiny. Až do oficiálneho vzniku Mukačevského biskupstva v roku 1771 uniati (gréckokatolíci) patrili pod právomoc jágerského biskupa.

Organizačná štruktúra a život farnosti

Po vzniku Mukačevského biskupstva dochádza k utváraniu organizačnej štruktúry uniatskej (gréckokatolíckej) cirkvi, čoho dôkazom sú cenné údaje, zachytené v eparchiálnych záznamoch a neskôr v schematizmoch. Vo filiálnej obci Sejkov v roku 1792 žilo 69, v roku 1798 - 132 a v roku 1806 - 170 gréckokatolíkov. V roku 1792 Sejkovčania uvedenej konfesie prislúchali ku gréckokatolíckej farnosti Vyšné Nemecké, Sobraneckému dekanátu a Užskému archidiakonátu. Z údajov eparchie k danému roku sa dozvedáme, že miestni gréckokatolíci odvádzali pre farské potreby osem nemeckých, respektíve rýnskych zlatých a 43 grajciarov.

Podrobnejšie informácie poskytujú súhrne údaje z roku 1806. Sejkov obývalo aj šestnásť sedliackych gréckokatolíckych rodín, päť obdobných želiarskych a šesť podželiarskych rodín. Spolu 132 veriacich bolo schopných a 38 neschopných spovede. Do roku 1805 farár zosobášil dvadsaťtri sejkovských uniatských manželstiev a v tom istom roku jeden pár. Štyria veriaci východného rítu si zobrali rímskokatolíčku, respektíve rímskokatolíka.

Ku sejkovským gréckokatolíckym rodinám patrili Bobikovci, Szinkaninovci, Ohradzanszkovci, Mitróvci, Zahortsakovci, Hriczakovci, Besovskovci, Mocsaranszkovci. Gréckokatolíci pôvodne patrili medzi menej majetných. Ale už na konci 18. storočia sa časti z nich podarilo v sociálnej hierarchii vystúpiť vyššie a zaradiť sa do vrstvy bohatých dedinských gazdov. Gréckokatolíci tvorili v dedine najpočetnejšiu náboženskú komunitu. Svoj vlastný filiálny chrám, zasvätený svätému Jurajovi, si však vybudovali až v roku 1908.

Gréckokatolícki veriaci od roku 1975 tvoria filiálku farnosti Povýšenia sv. Kríža Porostov. Veriaci navštevujú miestny chrám Sv. veľkomučeníka Juraja. Od roku 1997 patrí obec do Košického apoštolské exarchátu so sídlom v Košiciach. Od 30. januára 2008 patrí Sejkov pod Gréckokatolícku eparchiu sv.

V 90-tých rokoch veriaci uskutočnili v chráme čiastočnú rekonštrukciu (maľba, rozšírenie chóru, nová dlažba - mramor, výmena okien a dverí, rozšírenie sakristie, atď.) Slávnostná posviacka obnoveného chrámu za prítomnosti mons. Jána Hirku sa uskutočnila 25. Do miestneho chrámu v júni 1993 zavítal z chrámu v Sobranciach obraz Panny Márie Klokočovskej. Doniesli ho kurátori so svojim kňazom Jozefom Kellom. Zo Sejkova potom obraz putoval do chrámu v Orechovej.

Spoločenské a politické vplyvy

Po skončení bojov medzi povstalcami a habsburským cisárskym vojskom v roku 1711 nastalo v Uhorsku obdobie stabilizácie pomerov. Na základe daňových súpisov z rokov 1715 a 1720 vieme, že začiatkom 18. Obec zostala opustená ešte aj v niekoľkých ďalších rokoch. Zložitý proces urbárskej regulácie, ktorý mal na podnet panovníčky Márie Terézie vyústiť do spísania povinností poddaných voči zemepánovi, prebiehal v Užskej župe v rokoch 1771 - 1774.

Samozrejme, po opätovnom osídlení dediny sa miestnych poddaných týkali povinností zakotvené v celokrajinskom urbári. Poddaný, ktorý držal celú usadlosť, bol povinný odpracovať svojmu zemepánovi ročne 52 dní so záprahom alebo 104 dní ručnej roboty. Poddaní so zlomkovými usadlosťami museli robotovať pomerne k držaným usadlostiam t.j. držiteľ polovičnej usadlosti robotoval 26 dní so záprahom alebo 52 dní ručne, štvrtinovej odrábal 13 dní so záprahom alebo 26 dní ručne atď. Želiari museli odpracovať ročne 18 dní, podželiari 12 dní ručne.

V roku 1785 panovník Jozef II. zrušil v Uhorsku nevoľníctvo, čím odstránil bezprávne postavenie poddaných a obnovil ich osobné slobody. Poddaní sa už mohli slobodne sťahovať, zemepán ich nesmel z pôdy vyhnať, ani usadzovať v iných oblastiach, slobodne si mohli zakladať rodiny, vykonávať pracovné činnosti, dávať deti do škôl či disponovať vlastným majetkom.

Zápisy hovoria o tom, že v Sejkove („Szekó“) bolo v tom čase 366 obyvateľov v 35 domoch (v tom istom roku v Krčave žilo 346 obyvateľov v 47 domoch). V súpise sú uvedené priezviská „hláv“ poddanských rodín - G. Szinkanyin, Andrej Juhász, Pavol Misyánszki, Vasiľ Kirila, Andrej Huszár, Vasiľ Román, Ján Selepka, Ivan Petrás, Ján Balkó, Ján Papinczák, Pavol Stefán, Andrej Modrák, Ján Csukalyszki, Štefan Valyo, Michal Voch, Michal Valykovicz, Ján Matyovszki, Šimon Baricsik, Ján Volosin, M. Delyacsák, Ján Maszkaly, Ján Ohrazsanszki a dvaja židovskí nájomcovia.

Sejkov i okolie sú podrobne zachytené na mapách prvého vojenského mapovania (tzv. jozefínske mapovanie) zo 80. rokov 18. storočia. Erbové pečatidlo obce z 19. storočia ukazuje, že pre obyvateľov obce mal veľký význam Orechovský potok. Na pečatidle vidno vodný tok s plávajúcim veľkým sumcom.

Jozefínske mapovanie konca 18. storočia poskytuje cenné informácie o krajine a osídlení vtedajšieho Uhorska.

Náboženské pomery a výstavba chrámov

Po obnove dediny v druhej polovici 18. storočia došlo aj k obnove tunajšieho náboženského života. V roku 1789 zriadil jágerský biskup v Jenkovciach kaplánstvo. V roku 1804 pápež z časti jágerského biskupstva vyčlenil nové Satmárske biskupstvo (jeho sídlo bolo v meste Satmár - dnes Satu Mare, Rumunsko). Šesť rokov po vzniku tohto biskupstva satmársky biskup Peter Klobusiczký povýšil Jenkovce na samostatnú farnosť. Až do výstavby vlastného filiálneho kostola sejkovskí rímskokatolíci navštevovali tento farský kostol. V roku 1832 na základe kanonickej vizitácie satmárskeho biskupa vieme, že v Sejkove bývalo 116 rímskokatolíkov (91 schopných, to znamená po prvom svätom prijímaní a 25 neschopných spovede), 173 gréckokatolíkov, dvaja kalvíni, traja luteráni a 14 židia. V rokoch 1894 - 1897 si sejkovskí rímskokatolíci vybudovali vlastný kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

V 70. rokoch 19. storočia - v dôsledku viacnásobnej neúrody zemiakov a malej možnosti zárobku - vysťahovalectvo začalo nadobúdať čoraz väčšie rozmery. Aj na území Užskej stolice boli zajatci, srbskí a neskôr ruskí vojaci, využívaní na rôzne práce v hospodárstve. Mnohí obyvatelia Sejkova sa priamo zúčastnili vojnových operácií, väčšina z nich v radoch 66. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády, doplňovaného v Užskej stolici.

Školstvo a kultúra

Z prvej polovice 60. rokov 19. storočia poznáme prvé doklady o sejkovskej ľudovej škole, ktorú udržiavala gréckokatolícka cirkev. V roku 1864 učiteľ Andrej Ungvary v škole vzdelával 57 žiakov. V roku 1868 bola v Rakúsko-Uhorsku uzákonená povinná šesťročná školská dochádzka. Napriek tomu deti z dediny poväčšine dochádzali do školy len počas troch - štyroch zimných mesiacov, zvyšné týždne v roku museli pomáhať rodičom pri poľnohospodárskych prácach.

Obdobie Slovenského štátu a druhej svetovej vojny

Dňa 14. marca 1939 ohlásil v našom regióne hlahol kostolných zvonov vznik Slovenského štátu. O deväť dní neskôr, bez vyhlásenia vojny, zaútočili maďarské jednotky z Podkarpatskej Rusi na Slovensko (išlo o tzv. Malú vojna). Sejkov bol obsadený maďarskými vojenskými oddielmi regulárnej armády. Od roku 1939 Maďarské kráľovské okresné veliteľstvo riadil okresný vojenský veliteľ Juraj Telegy (sídlili v budove starého okresného úradu oproti starému rímskokatolíckemu kostolu sv. Vavrinca).

Na tunajšej ľudovej škole s vyučovacím jazykom slovenským zaviedli povinne maďarský jazyk - sedem hodín týždenne. V októbri v Sobranciach a okolí prebiehala výrazná partizánska aktivita. V okolí Sejkova operovali vedľa seba vojaci ľavého krídla 1. gardovej armády a pravého krídla 18. armády 4. ukrajinského frontu.

Pravoslávna cirkev v regióne

Na počiatku Michalovskej eparchie, do jurisdikcie ktorej patrí aj pravoslávna farnosť v Nižnej Rybnici, stála potreba pastorácie úradne vyhlásených pravoslávnych veriacich. Pokoj a spolunažívanie kresťanov v obci narušilo zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktorým sa funkčné pravoslávne farnosti ocitli bez práva na vlastníctvo cirkevného majetku. Aj tunajší chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky museli pravoslávni veriaci opustiť.

Dňa 13. októbra 1991 bol posvätený základný kameň nového bohostánku. V tom istom roku sa v jeseni započalo aj s výstavbou farskej budovy. Od r. 1999 sa na chrámový sviatok konajú slávnostné bohoslužby za účasti veľkého počtu duchovenstva a veriacich, čo sa pomaly stáva tradíciou. V r. 2009 bola s požehnaním Vysokopreosvieteného vladyku Juraja, arcibiskupa michalovsko-košického v nižnorybnickom uspenskom chráme uložená kópia divotvornej ikony Bohorodičky Klokočovskej.

Gréckokatolícka cirkev a Užhorodská únia

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Gréckokatolícky chrám v Krásnom Brode, typická architektúra pre túto oblasť.

Prehľad Zachovaných a Chýbajúcich Matrík Gréckokatolíckych Farností

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o zachovaných a chýbajúcich matrikách gréckokatolíckych farností. Upozorňujeme, že tabuľka obsahuje len časť rozsiahlych údajov.

Vysvetlivky: N - matrika narodených, S - matrika sobášených, Z - matrika zomrelých, BJ - Bardejov, SB - Sabinov, VT - Vranov nad Topľou, SO - Sobrance, PO - Prešov, SK - Svidník

tags: #krcava #greckokatolicka #farnost