Nitra, označovaná ako matka slovenských miest, má v kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku prvoradé miesto, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. Nitra bola dôležitým miestom ich prvého štátneho útvaru - Samovej ríše v 7. storočí.
V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom, bola Nitra významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. V regióne dnešnej Nitry sa upevňovala vláda domácej slovanskej dynastie, ktorá stála aj pri zakladaní vlastného štátneho útvaru. Jej moc sa opierala o sústavu nových hradísk a vojenské družiny. V Nitrianskom kniežatstve nevládol kráľ, ale niektorý zo staršinov, ktorý vynikal statočnosťou, bystrosťou a odvahou nad ostatnými. Staršin alebo vladyka (podľa západného zvyku knieža) bol vodcom domácich kmeňov.
Nitrianskym kniežatstvom prechádzala známa staroveká Jantárová cesta, Soľná cesta aj ďalšie. Strategicky výhodná poloha Nitry lákala kupcov až z Orientu (podľa archeologických nálezov). Nečudo, že v Nitre vznikla kupecká kolónia, v ktorej pôsobili prevažne franskí kupci. No nechýbali ani kupci zo severu, ktorí ponúkali vlnené prikrývky, severské topánky, vydrie kožušiny atď.
Pramene uvádzajú, že Pribina si vzal za manželku franskú kňažnú- kresťanku, príbuznú salzburského biskupa Adalráma. Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov. Misijná činnosť sa opierala o kresťanský kostol v Nitrianskom kniežatstve - veľkofarskú cirkevnú inštitúciu a jej predstavený bol organizátorom aktivít po celom kniežatstve. Kresťanstvo šírili franskí kňazi.
V tom istom období sa začína formovať kniežatstvo Morava, kde vládol Mojmír I. Pribina aj Mojmír I. mali početnú vojenskú družinu, ktorá sa vytvárala desaťročia predtým. Sila a túžba po koristi viedla k expanzívnym cieľom a tak sa obe susedné kniežatstvá ocitli pred vzájomným vojenským stretom. Porážkou sa skončila zvrchovanosť Nitrianskeho kniežatstva, knieža Pribina s rodinou a s časťou vojenskej družiny jeho územie opustil. Mojmír I. nechcel likvidovať obsadený vyspelý a dobre organizovaný politický útvar a tak sa začal proces zjednocovania Moravy a Nitrianska. Nitriansko začalo plniť úlohu údelného kniežatstva.
Pribina so svojou družinou sa uchýlil k správcovi Východnej marky Ratbodovi. V rokoch 840-846 dostal Pribina od východofranského kráľa Ľudovíta Nemca do léna územie pri Blatenskom jazere. Od roku 847 sa toto léno spomína už ako vlastné Pribinovo kniežatstvo. Centrom kniežatstva bol Blatnohrad. Tu začal zhromažďovať početné obyvateľstvo. Staval a dal postaviť nové kostoly v Dudleipine, Ussitine, Betovii,... Boli to nielen kostoly, ale aj strategické centrá, hospodárske, kultúrne, vojenské a iné stavby.
Pribina zahynul v boji začiatkom roku 861. Správu kniežatstva po Pribinovi prevzal jeho syn Koceľ. Ako je všeobecne akceptované, knieža Pribina bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá je známa po mene. Podľa Obrátenia Bavorov a Korutáncov okolo roku 828 dal v Nitre (podľa prameňa Nitrave, čo môže byť aj svedectvom o tom, že nešlo o mesto Nitru, ale o hociktoré iné centrum v Nitrianskom kniežatstve, napr. aj Bratislavu) posvätiť kresťanský kostol.
Nitriansky hrad a ďalší vývoj Nitry
V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy. V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda.
Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi. Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiatkoch ťažko určiť.
Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. 896 cisára) Arnulfa. Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. (898-900) poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe.
Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Metoda, ktorého on na smrteľnej posteli označil za svojho nástupcu: „Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja.
Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Po ňom celé dve storočia sú osudy Nitrianskeho biskupstva obklopené tajomstvom. Osudy Nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Po bitke na Lechu (955) dočasne obsadil územie juhozápadného Slovenska, vrátane Nitry, český knieža Boleslav. Asi v sedemdesiatych rokoch 10. stor. Poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska a okolo roku 1000 ho držal pod nadvládou až po Dunaj dva-tri roky. Severnejšiu časť - v okolí Trenčína - asi do roku 1017. Územie opäť prešlo zásluhou kráľa Štefana pod korunu Arpádovcov.
Keďže v tom čase vznikali v strednej Európe nové biskupstvá, aj z hľadiska uvedených udalostí možno chápať, že tu bol záujem o územie biskupstva v Nitre, ktoré jestvovalo už aspoň sto rokov. Pražské biskupstvo založené roku 973, malo v zakladajúcej listine ohraničené územie až k Váhu ako pole svojej právomoci. Okolo roku 1000 vzniklo Wroclavské (Vratislavské) biskupstvo, do ktorého patrila kastélania Trecen, ktorú mnohí historici stotožňujú s Trenčínom. Roku 1063 bolo založené olomoucké biskupstvo. Patrilo územie bývalého biskupstvo v Nitre do neho? Alebo len jeho časť? Nitra bola v 11. storočí sídlom kniežat a predsa nepočuť o biskupstve v Nitre. Ani v Prahe a Ostrihome niet zmienky o tomto biskupstve.
Pri hľadaní odpovede na viaceré otázky týkajúce sa Nitrianskeho biskupstva nemožno obísť dôležitú skutočnosť, že cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Štefan, apoštolský kráľ, založil viacero biskupstiev, ale pravdepodobne neobnovil biskupstvo v Nitre, pretože novozriadené biskupstvo v Ostrihome sa takmer zhodovalo s územím Nitrianskeho biskupstva z roku 880, takže z hľadiska rímskeho stolca mohlo ísť o preloženie sídla (translatio sedis), ako uvádza historik prof. Písomný doklad z roku 1006[18]hovorí o výsadách, ktoré dal kráľ Štefan Nitrianskej kapitule: „... na všetkých kráľovských synodách, ako aj na stretnutiach šľachty ... po ostrihomskej kapitule nech majú hneď miesto a slovo. O privilégiách pre „Nitriansku cirkev v tomto období svedčí aj darovacia listina kráľa Gejzu z roku 1158, kedy ju obdaroval novými majetkami.
Významné osobnosti nitrianskeho biskupstva
Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma. V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne.
Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký.
Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv. ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII.
Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI.
Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva. Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12.
Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života.
V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť - na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie.
Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.
Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015.
V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Konsekrovaný bol 16. Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach.
V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa).
1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny.
Návšteva Jána Pavla II. v Nitre
Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N. Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Z tejto príležitosti slávil 5. Sto rokov od narodenia Jána Pavla II. si rozličnými spôsobmi pripomenuli na viacerých miestach Slovenska. V nitrianskej katedrále požehnali známku a pečiatku sv. Jána Pavla II.
„Svätý Ján Pavol II. sa uprostred vás cítil ako doma. Veľmi si vážil priateľstvo so slovenským národom. Veď nás spájajú mnohoraké väzby vo veľkej rodine Slovanov. Svätý Otec sa cítil členom tejto duchovnej rodiny. Bol vaším bratom vďaka spoločným koreňom kultúry, podobnému jazyku i viere v Ježiša Krista. Jeho slová o priateľstve so slovenským národom dokazujú aj apoštolské cesty Jána Pavla II., keď na Slovensko počas pontifikátu prišiel až trikrát.
