Svätý Pavol, apoštol národov, je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Jeho život, plný obrátení, misijných ciest a utrpenia, zanechal nezmazateľnú stopu v šírení evanjelia. Sviatok sv. Pavla sa slávi 29. júna a 25. januára, kedy si pripomíname jeho obrátenie.
Obrátenie svätého Pavla na ceste do Damasku.
Detstvo a mladosť
Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus - meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus - malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom.
Obrátenie
Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.
Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby - Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu.
Misijné cesty
V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť.
V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze.
Mapa druhej a tretej misijnej cesty svätého Pavla.
Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33).
Príbeh apoštola Pavla - od prenasledovateľa k najväčšiemu vodcovi kresťanstva
Uväznenie a smrť
V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov.
Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv.
Apoštolské cesty sv. Pavla
Svätý Pavol podnikal apoštolské cesty a všade, kam prišiel, zakladal a posilňoval kresťanské spoločenstvá v rôznych provinciách Rímskej ríše: v Galícii, Ázii, Macedónsku, Achájsku atď.
Pavol je autorom mnohých listov, no nie všetky sa zachovali. O zbierke Pavlových listov sa zmieňuje už autor Druhého Petrovho listu (porov. 3, 15-16), ako aj apoštolskí otcovia Klement Rímsky (okolo r. 96) a Ignác Antiochijský (okolo r. 107), i keď neuvádzajú nie presnejšie o ich počte.
Prehľad misijných ciest
| Cesta | Roky | Spoločníci | Územia |
|---|---|---|---|
| Prvá misijná cesta | 47-48 | Barnabáš, Ján Marek | Cyprus, južné provincie Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe) |
| Druhá misijná cesta | 49-52 | Sílas | Malá Ázia, európsky kontinent (Filipy, Solún, Atény, Korint) |
| Tretia misijná cesta | 53-58 | - | Efez (3 roky), Macedónsko, Korint |
Listy svätého Pavla
Spisy Nového zákona predstavujú Pavla ako spisovateľa a kazateľa. Keď Pavol niekam išiel, navštívil synagógu, miesto stretávania Židov, a tam hlásal evanjelium. Neskôr prichádzal za pohanmi, teda za nežidmi.
Po odchode z niektorých miest, buď preto, lebo zanechal svoje kázne nedokončené, alebo aby odpovedal na otázky, ktoré mu z týchto komunít poslali, sa pustil do písania listov, ktoré boli čoskoro v miestnych cirkvách prijaté s veľkou úctou. Písal listy spoločenstvám aj jednotlivcom. Nový zákon nám poskytuje 14 listov, ktoré Pavol napísal: List Rimanom, dva listy Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, dva listy Solúnčanom, dva listy Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi a List Hebrejom.
Hoci dátum vzniku nie je ľahké určiť, možno povedať, že väčšina týchto listov bola napísaná v priebehu desiatich rokov, od roku 50 do roku 60 po Kristovi.
Ústredným bodom Pavlovho posolstva je postava Krista, to, čo urobil pre spásu ľudí. Vykúpenie uskutočnené Kristom, ktorého dielo je úzko spojené s dielom Otca a Ducha, znamená zásadný obrat pre človeka a pre jeho vzťah so samotným Bohom.