Svätý Šimon, apoštol, patrí medzi dvanástich vyvolených učeníkov Ježiša Krista. Tento mučeník z 1. storočia je známy aj pod menami Kanaánsky alebo Horlivec. Grécka podoba jeho hebrejského mena Simeon znamená „počúvanie“.
V každom z troch synoptických evanjelií i v Skutkoch apoštolov nachádzame zoznam dvanástich apoštolov. Medzi nimi postavy so zvučnými menami, pri počutí ktorých sa nám vynorí príbeh ich povolania alebo epizóda, ktorú prežili s Ježišom.
V novozákonných spisoch sa stretáme s dvojitou podobou jeho mena. V Matúšovom a Markovom evanjeliu sa nazýva Šimon Kananejský (Mt 10,4; MK 3,18), kým v Lukášovom evanjeliu a Skutkoch apoštolov sa označuje gréckym prímenom „Zelotes“ (Lk 6,13; Sk 1,13). Prvý tvar pochádza z aramejského slova „qan´an“ a znamená to isté, čo grécke slovo „zelotes“, a to - horlivec.
Jeho prímenie Kanaánsky môže mať dva významy. Podľa svätého Hieronyma toto slovo označuje niekoho, kto pochádza z krajiny Kanaán. Podľa iného výkladu sa prímenie Kanaánsky spája so Šimonovou prítomnosťou pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne Galilejskej.
Označenie Kanaánsky môže odkazovať na jeho pôvod z Kány Galilejskej, alebo na jeho prítomnosť pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne. Meno Horlivec pravdepodobne súvisí s jeho predošlým členstvom v prísnej židovskej sekte zelótov, ktorá si kládla za cieľ zvrhnutie rímskej nadvlády, alebo jednoducho s jeho horlivosťou pre židovskú vieru.
Ak pripustíme túto možnosť, potom sa apoštol Šimon okrem zoznamov apoštolov nespomína na inom mieste novozákonných spisov. Z toho možno usudzovať, že apoštol Šimon Horlivec nemal nijaké zvláštne úlohy v zbore Dvanástich a že napriek svojmu zelótskemu pôvodu bez výhrad a pripomienok prijal mesiášske ideály Ježiša Krista.
Pomerne zriedka (iba štyrikrát) o ňom nachádzame zmienku v Biblii; vždy pritom sa jeho meno uvádza pri vymenúvaní Kristových učeníkov. Trikrát ho v zoznamoch nachádzame v synoptických evanjeliách a raz v Skutkoch apoštolov.
Hoci patril k Ježišovým najbližším nasledovníkom, o jeho konkrétnej úlohe v zbore apoštolov sa v evanjeliách nachádza len málo informácií. Zmienky o ňom sú predovšetkým v zoznamoch dvanástich apoštolov. Pôvodne mohol byť presvedčený o politickom poslaní Krista, no po jeho ukrižovaní a zmŕtvychvstaní pochopil, že Ježiš je Mesiáš, ktorý zomrel za hriechy ľudstva. Z horlivého zástancu revolúcie sa stal šíriteľom Božieho slova.
Posledný krát sa Šimon Horlivec spomína v úvode Skutkov apoštolov, keď po Pánovom nanebovstúpení zotrvával s ostatnými na modlitbách. Pravdepodobne pôsobil ako misionár v židovskej diaspóre, no nie v Malej Ázii, lebo Ján a Papias ho nespomínajú. Podľa legendy pôsobil v Babylónii-Perzii.
Významný obrat v Šimonovom živote nastal po Ježišovom ukrižovaní. V cirkevnej histórii sa jeho meno uvádza vedno s menom iného Kristovho apoštola - Júdu Tadeáša. Pôvod tohto spojenia pramení z ich spoločného verejného účinkovania. Podobne ako niekoľko ďalších apoštolov sa Šimon vytráca z histórie po židovských Turícach.
V cirkevnej tradícii sa často spomína spolu so svätým Júdom Tadeášom, s ktorým pravdepodobne spolupracoval na misijných cestách.
O účinkovaní sv. Šimona po rozídení apoštolov nemáme nijaké spoľahlivé správy. Podľa starej kresťanskej tradície títo apoštoli hlásali evanjelium a spoločne podstúpili mučenícku smrť v Mezopotámii (terajší Irak a sever. Sýria).
Jestvujú rôzne neisté tradície o jeho ďalšom kázaní a mučeníckej smrti. Jeden východný prameň udáva Edessu ako miesto jeho úmrtia. Západná tradícia, rímsky misál a martyrológium hovoria, že najprv kázal v Egypte a potom sa v Mezopotámii pripojil k svätému Júdovi a spolu odišli do Perzie. Tu trpeli ako mučeníci v Sufiane (alebo v Siani). Táto tradícia sa datuje zo 6. storočia, ale uctievanie má oveľa hlbšie korene.
V umení sa svätý Šimon zobrazuje s rôznymi atribútmi, ktoré symbolizujú jeho mučeníctvo a život. Najčastejším symbolom je píla, ktorá pripomína legendu o jeho rozrezaní pílou. Ďalšími atribútmi sú krátky meč, sekera, kríž, kniha, svitok, čln, ryba na háku alebo na knihe, či dve ryby a kopija. Tieto symboly odkazujú na rôzne tradície o jeho smrti a jeho apoštolskej činnosti.
I keď podľa niektorých legiend zahynul údajne počas protirímskeho povstania zelótov v roku 66, všeobecne prevláda názor, že zomrel mučeníckou smrťou. Preto k jeho atribútom patrí krátky meč, ktorým bol podľa Zlatej legendy dosekaný na smrť pohanskými kňazmi alebo píla, ktorou bol podľa legiend prepílený ako kus polena.
Na Východe je jeho sviatkom 1. júl, deň, keď sa traduje jeho smrť. Na Západe sa uctieva spoločne so svätým Júdom 28. októbra.
Patrocínium svätého Šimona nesie množstvo sakrálnych stavieb po celom kresťanskom svete, pričom väčšinou ide o dvojité zasvätenie spolu so svätým Júdom. Veľmi pekný je napr. barokový Kostol svätých Šimona a Júdu v pražskom Starom Meste. Na Slovensku je tejto dvojici svätcov zasvätených viacero chrámov.
Preto sa ich sviatok v západnom kresťanstve slávi spoločne 28. októbra. Gréckokatolíci si pripomínajú sv. apoštola Šimona 10. mája a sv. Júdu Tadeáša 19.
Tabuľka: Atribúty sv. Šimona v umení
| Atribút | Význam |
|---|---|
| Píla | Legenda o rozrezaní pílou |
| Krátky meč | Umučenie pohanskými kňazmi |
| Sekera | Alternatívny nástroj umučenia |
| Kríž | Symbol kresťanstva a mučeníctva |
| Kniha/Svitok | Šírenie Božieho slova |
| Čln/Ryba | Apoštolská činnosť, spojenie s rybárstvom |