Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1286. Obec vznikla v druhej polovici 12. storočia. Pôvodný názov dediny bol Malé Tomášovce. Roku 1340 sa uvádza jej dnešné meno podľa majiteľa časti obce Arnolda. Od roku 1366 patrila kartuziánskemu kláštoru na Skale útočišťa. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom.
V obci je postavený rímsko-katolícky kostol svätej Heleny, pôvodne gotický zo začiatku 15. storočia. V druhej polovici 16. storočia bola pristavaná veža, v 18. storočí prestavaná a zvýšená pod omietkou. Kostol svätej Heleny je gotický postavený na začiatku 15. storočia.
Architektúra Kostola
- Presbytérium: S päťbokým uzáverom, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie.
- Sakristia: Zaklenutá kláštornou klenbou.
- Veža: V druhej polovici 16. storočia pristavaná, v 18. storočí prestavaná a zvýšená pod omietkou. Má renesančnú sgrafitovú nárožnú bosáž.
Interiér a Umelecké Diela
Oltáre
V roku 1700 mal kostol 3 oltáre, hlavný oltár sv. Heleny a oltár sv. Fabiána a Šebastiána. Hlavný oltár svätej Heleny je pseudogotický z konca 19. storočia a obsahuje tri postavy. V strede je Panna Mária s Ježiškom. Vpravo je sv. Helena s krížom. Vľavo odborná spisba uvádza sv. Dorotu, ale aj sv. Alžbetu.
Odborníčka PhDr. Marta Herucová, PhD. v diele Spišské oltáre 19. storočia opisuje na str. 145 oltár takto: „Neogotický trojvežový hlavný oltár je zaujímavý z viacerých hľadísk. Niekedy po roku 1906 nahradil gotický krídlový oltár Panny Márie, ktorého triptych je dnes inštalovaný na pravej bočnej stene. Neogotický oltár má v strede sochu Panny Márie kráľovnej nebies s Ježiškom - Reginu coeli. Tento typ Márie má oporu v stredovekom chválospeve, ktorý bol súčasťou modlitby kontemplára, praktikovaného najmä františkánmi. M. Herucová na str. 146 opisuje vedľajšie sochy oltára takto: „Od Reginy coeli vľavo stojí uhorská princezná a durínska kňažná sv. Alžbeta s chlebom a ružami a vpravo rímska cisárovná sv. Helena s krížom. Zaujímavosťou je, že sv. Alžbeta má na spone plášťa znázornené tri erby - hornouhorský (dvojkríž), durínsky (lev) a dolnouhorský (brvná). Na sochu Márie tematicky nadväzujú mariánske polychrómované reliéfy na predele, vľavo Zvestovanie a vpravo Navštívenie. Socha sv. Alžbety je v oficiálnych záznamoch na Farskom úrade v Letanovciach opísaná ako sv. Dorota. Autor tohto textu sa prikláňa ku konštatovanie M. Herucovej, že ide o sv. Alžbetu, keďže v ruke zreteľne drží chlieb (pozri detailnú fotografiu).
Krídlový oltár Panny Márie je asi z roku 1485. Je to tempera na dreve. Na prostrednej tabuli (140×90) je Panna Mária, sv. Alžbeta a sv. Hedviga. Na otvorených krídlach sú sv. Rochus, sv. Agnesa, sv. Šebastián a sv. Lucia. Odborná spisba upozorňuje, že podobná tabuľová maľba sa nachádza aj v kostole v obci Jánovce. Oltár sv. Šebastiána (uvádza sa aj ako sv. Fabiána a sv. Šebastiána), rokokový asi z rokov 1770 - 1780, uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium sv. Šebastiána, z konca 15. storočia, po oboch stranách tabernákula sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z 2. pol. V spodnej časti oltára sú latinské texty, okrem iného aj „Cassovie, Typis Academicis Soc. IESU ANNO 1764“.
Oltár Panny Márie - krídlový oltárny triptych (krátený text autorky Bc. Anton Cyril Glatz kládol vznik oltára do konca 80. rokov 15. storočia, Libuše Cidlinská udáva rok 1485, no podľa novšej literatúry vznikol oltár v 90. rokoch 15. storočia. Libuše Cidlinská zrejme vychádzala z názoru Ericha Wieseho, ktorý upozornil na fakt, že v roku 1486 boli Štefan Zápoľský a Hedviga Tešínska zosobášení, čo môže súvisieť so zobrazením sv. Hedvigy a sv. Alžbety na oltári.Ústredná tabuľa oltárneho triptychu nesie námet tróniacej Madony s Ježiškom medzi sv. Alžbetou a sv. Hedvigou. Na otvorených krídlach vidíme štyroch svätých. Na ľavom krídle je zobrazený sv. Rochus a sv. Agnesa, na pravom sv. Šebastián a pod ním sv. Lucia. Zatvorené krídla nesú tabuľové obrazy s postavami sv. Martina, sv. Štefana, sv. Vojtecha a sv. Imricha. Zadná strana oltára teda silne prízvukuje uhorskú tematiku.
Celý námet strednej tabule sa odohráva na zlátenom pozadí s brokátovým vzorom. Po jej pravej ruke stojí sv. Hedviga nesúca vojvodský klobúk s modelom kostola. Postava stojaca po jej ľavej ruke patrí sv. Alžbete Durínskej, ktorá je oblečená v zelených šatách, ktoré prikrýva červený plášť. Jej hlava je zahalená do bieleho rúška s podvikou, pričom maliar umiestnil nad čelo svätice zlatý šperk. V rukách drží jej typické atribúty, džbán na vodu a tanier s jedlom, čiže predmety, ktorými kŕmila chudobných, a ktoré poukazujú na jej milosrdenstvo. Všimnime si, že kým na otvorených krídlach sú výjavy zamerané na milosrdné zaopatrenie blížnych v chudobe a núdzi, zatvorené krídla predvádzajú uhorskú tematiku.
Ďalšie Umelecké Predmety
- Kazateľnica: Neskororenesančná z 2. polovice 17. storočia.
- Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého: Barokový z 2. polovice 18. storočia.
- Plastiky: Dve voľné plastiky anjelov, rokokové z 2. polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba.
- Plastika Vir Dolorum: Ľudová práca zo začiatku 19. storočia, polychrómovaná drevorezba.
- Plastika Kristus na kríži: Rustikálna práca z 19. storočia, polychrómovaná drevorezba v sakristii.
Zvonica
Vo vizitácii z roku 1656 sa spomínajú dva zvony. Zvon, ktorý sa dnes nepoužíva, má v korune zlomené jedno rameno. Na drieku sú štyri motívy: Ukrižovanie, Madona s dieťaťom, svätec na koni ako prepichuje diabla (sv. Juraj?). Z obecnej kroniky vieme, že 13.2.1968 bol zvon zvesený a putoval do zlievarne v Bratislave. Vrátil sa opravený a bol vytiahnutý na vežu 29. mája 1968, podľa rozprávania Jozefa Šmelka odletelo srdce zvona. Pred rokom 2002 zvon opäť pukol a tak bol zvesený a odvtedy sa nepoužíva.
Spiritza vo svojej knihe opisuje aj druhý zvon s menom JANO, upozorňuje, že má netypické familiárne pomenovanie. Tento zvon sa nachádza vo veži kostola a je najväčší. Nachádzajú sa na ňom nápisy: MICHAL ROXER S MANŽELKOU MÁRIOU BELONČIK V ROKU PÁNA 1923. BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO SMILUJ SA NAD NAMI. SLETO OD RICHARDA HEROLDA V CHOMUTOVE. Nachádza sa vo veži a je menší ako zvon JANO. Tento zvon bol vysvätený biskupom Štefanom Sečkom na slávnosti v kostole v roku 2004. Na zvone je nápis: OBEC ARNUTOVCE VDP MGR METOD FRIVALSKÝ FARAR STAROSTA OBCE JAROSLAV GAZDURA A.D. 2004 DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE. Na zvone sú vyobrazené dve postavy svätcov.Organ
V kostole sa nachádza jednomanuálový organ bez pedála I/5, značka RIEGER z roku 1928, Gebrüder Rieger, opus 2349. Pevné kombinácie: Mezzoforte, Forte. Pneumatické traktúry, kužeľková vzdušnica.
História Farnosti
Na území farnosti sa nachádzajú tri kostoly: farský kostol Všetkých svätých (Letanovce), kostol sv. Michala Archanjela (Spišské Tomášovce) a kostol sv. Heleny (Arnutovce).
Napríklad v roku 1349 spadali obce Spišské Tomášovce, Betlanovce, Štiavnik, Vydrník, okolie Svätého Ondreja, Pokoj (Marcelovce), Jánovce, Pikovce, Vlkovce ku kostolu a farárovi v Spišskom Štvrtku. Zmienka o Arnutovciach v roku 1349 nie je. Ale v monografii o obci Spišský Štiavnik autor textu Miroslav Števík na strane 110 uvádza pri roku 1396 zmienku o patrocíniu sv. Heleny v Arnutovciach.
Vizitáciu z rokov 1655 - 1656 si priblížime z práce historika Vladimíra Olejníka, ktorý v úvode spomína zaujímavú informáciu k Arnutovciam ešte k roku 1629. Zo zachovaných podkladov biskupa Pazmáňa uvádza informáciu, že Bratstvo horného toku Hornádu rozšírili farnosti: Spišské Tomášovce, Arnutovce, Levkovce, Pikovce. Na úroveň filiálok poklesli Spišský Štiavnik a Vydrník. Arnutovce z pohľadu zachovania katolíckej viery boli v 17. storočí jednou z mála obcí, ktoré ostali na Spiši katolícke. A údaje z vizitácie 1655 - 1656 to potvrdzujú: „V treťom Bratstve horného toku Hornádu boli katolícke len Letanovce s filiálkou Jánovce a Spišské Tomášovce s filiálkou Arnutovce. V roku 1655 tak bolo v rukách katolíkov na celom území pod jurisdikciou spišského prepošta len 30 kostolov či kaplniek.
Zápis vizitácie uvádza rok 1656, kde sú Arnutovce (Arnoldfalva) opísané ako filiálka Tomášoviec (Thamasfalva). Z laického prekladu vyčítame, že kostol nie je v dobrom stave, je zasvätený sv. Helene, sú tu tri oltáre (obrazové sv. Helena, P. Mária, sv. Fabián a sv. Šebastián), dva zvony.
Obnova a Úpravy Kostola
Okolo roku 1934 boli omše len jednu nedeľu v mesiaci. Okolo roku 1950 každú druhú nedeľu. 9.4.1937 je v kostole komisia, ktorá fotí obrazy pre výstavu v Prahe „Staré umenie na Slovensku“. Členovia kresťanského zv. Tretieho rádu kúpili vo februári 1938 do kostola drevenú sochu sv. Františka z Asisi za 1 650 Kčs. Oprava barokového oltára sv. Fabiana a Šebastiána sa spomína v roku 1939, maliar dostal za prácu 850 Ks, súčasne bola znovu zafarbená kazateľnica a chór. V roku 1940 sa opravil šindeľ na kostolnom múre, práce vykonal Jozef Najpaver, zaplatilo sa 958 Ks. V decembri 1941 sa kúpila spovedelnica do sakristie, robil ju stolár z Letanoviec, dala ju spraviť a zaplatila Anna Brušková, vdova po J. Bruškovi, ktorý bol za svojho života kostolníkom a tragicky zahynul. V roku 1942 sa zakúpil Jednotný katolícky spevník (177 Ks), okrem toho dostal kostol do daru dve nové zástavy s obrazmi svätých, kúpili ich Ondrej Šarišský a Ján Vernarský (č.d. 22). Obecná kronika uvádza, že 16. januára 1956 bola zavedená elektrifikácia kostola.
Oprava kostola sa opisuje v roku 1966, kedy sa robila fasáda, ohradenie, maľovanie strechy (spolu 140 000 Kčs), robila sa aj ohrada cintorína (40 000 Kčs). V inej kronike je napísané, že strecha sa maľovala na červeno súkromníkom v auguste 1957 (náklad 5500 Kčs, na jeden dom sa zbieralo 115 Kčs). Ďalšia oprava je v kronike zapísaná k 4. júnu 1984, kedy sa začali práce vnútri kostola, no prípravy začali už z jari.
Kríže a Kaplnka v Obci
Táto kaplnka bola pôvodne na inom mieste, asi 20 m bližšie smerom ku kostolu. Nachádza sa v smere na Smižany, na pravej strane cesty. Jozef Šmelko si pamätá, že v kaplnke bola soška sv. Jána Nepomuckého, ktorú zrejme ukradli. Strecha bola pôvodná šindľová, novú plechovú dal spraviť nebohý Vincent Ondirko. Starý ľudia hovorili, že „po večerni še tam ešči ženy dakedy chodzili modlic,“ spomína pán Jozef Šmelko. Teraz je v kaplnke namiesto sošky osadený obraz Ježiša Krista.
Nachádza sa priamo v obci, v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli, no pri orbe ho poškodili a tak ho preniesli bližšie k ceste. Nachádza sa v parku, na mieste, kde mal byť niekedy starý cintorín. Priestranstvo sa v minulosti upravilo na park. V lete 2021 bol starý kríž demontovaný zo stredu parku. Tento kríž bol obnovený v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli. Prehnité drevo kríža bola odstránené v novembri 2021. Nepoužiteľná bola aj pätka - betónový pilier. V prácach na novom betónovom základe a železnej pätke sa pokračovalo na jar 2022. Jama sa vykopala asi 3 m od pôvodného umiestnenia, bližšie smerom k obci Spišské Tomášove.
Nachádza pri múre kostola. Tento kamenný kríž bol poškodzovaný, preto bol v roku 2022 prenesený na cintorín (spodný kameň a hlavný kameň) aby sa zachoval. Vrchná časť (tvar kríža) je zničená. Pri ČOV sa nachádza betónová pätka, na ktorej bol kríž uchytený. Na kríže je nápis: „Pán Boh nám nedá väčší kríž, len toľký, koľký unesieme. Vystavila na pamiatku svojeho trápenia MARIA ŠVEDOVÁ, rod. Hrubizna.“ Na spodnom kameni je vyryté meno kamenárskeho majstra: E.
Cintorín
Železný kríž s textom „Tu odpočíva Helana Roxer, zrodená Hensely, 1865 - 1907“. Rok 1907 je najstarším rokom úmrtia, ktorý nájdeme na dnešnom cintoríne. Druhý najstarší hrob s rokom úmrtia je Mária Neupauerová (1911). Tretím je železný kríž s textom „Tu odpočíva KACVINSKI MARIA, rod. Na fotografii od riaditeľa Procházku sa zachoval ešte kríž na cintoríne, ktorý sa tam už dnes nenachádza.