Ľudstvo odjakživa túžilo posúvať hranice a vytvárať diela, ktoré budú svojou veľkoleposťou ohurovať celý svet. Už starí Gréci zostavili zoznam siedmich divov sveta, o ktorých určite každý z nás počul, no len málokto ho vie vymenovať.
Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia pred Kristom od gréckeho historika a filozofa Herodota. Ďalšou významnou osobnosťou bol matematik Filón Byzantský, ktorý o nich napísal svoje dielo O siedmich divoch sveta. Avšak až v roku 130 pred Kristom ich spísal spisovateľ Antipatros zo Sidónu.
Medzi sedem divov starovekého sveta patrili:
- Rodoský kolos
- Cheopsova pyramída, resp. pyramídy v Gíze
- Semiramidine visuté záhrady
- Artemidin chrám v Efeze
- Diova socha v Olympii
- Mauzóleum v Halikarnasse
- Alexandrijský maják
Boli to práve grécki cestovatelia a dobrodruhovia, ktorí preskúmali ostatné civilizácie, teda Egypťanov, Peržanov alebo Babylončanov. Vytvorili následne zoznam miest, ktoré treba vidieť. Aj preto sa väčšina divov nachádza na okraji Stredomoria.
Pôvodne ich pomenovali „výhľady“, z čoho sa vyvinul veľkolepejší názov div. Boli vrcholom inžinierskej zručnosti, architektúry a umenia… a to aj napriek tomu, že väčšina z nich zmizla príliš skoro.
Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto.
Artemidin chrám v Efeze
Chrám známy aj ako Artemision dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias.
Efez, nachádzajúci sa v dnešnom Turecku, bol kedysi významným centrom starovekého sveta. Kedysi však bol držiteľom mnohých prvenstiev a Efez je aj dnes na prvom mieste: je najväčším poľom antických zrúcanín. Približne v 12. st. pred n. l. Androklos z ostrova Samu postavil mesto, ktoré sa stalo kultúrnym centrom iónskej skupiny.
Už v 8.-7. st. pred n. l. bol Efez s Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta. V polovici 7. st. pred n. l. mesto ovplyvnilo celé Grécko a viedlo k nahradeniu aristokracie tyranidou. Bol spojený s morom umelými kanálmi a mal odeón i štadión.
Mesto malo rozsiahle práva, a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. Na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť a chrám slúžil aj ako trezor.
Prvé zmienky o Artemidinom chráme siahajú do obdobia, keď bola malá svätyňa s drevenou sochou. Koncom 8. st. pred n. l. chrám rozšírili a zväčšili, k ďalšej prestavbe dochádza v polovici 6. st. V 5. st. pred n. l. na tomto pozemku našla spodná voda a pred Efezanmi stála výzva. Efezanov inšpirovala Kréta, kde monumentálna architektúra mala tisícročnú tradíciu.
Chrám mal byť skutočne monumentálny: mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov a mal mať osem stĺpov vpredu a dvadsať zboku. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov, ktoré boli z veľmi kvalitného mramoru. V chráme sa nachádzala socha bohyne. Architekti preukázali veľkú invenciu pri navrhovaní chrámu, vrátane použitia kolies.
Efezský chrám bol známy aj svojou výzdobou a Efezanov vyhlásili za miesto zrodu tohto štýlu. Bol zdobený aj predný a zadný štít strechy, napríklad jeleňom uprostred družiny nýmf v nadživotnej veľkosti. Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Usporadúvali dokonca konkurz na sochu ranenej Amazonky.
Medzi umelcov patrili Krésilos, Fradmon a Polykleitos. Keďže si nevedeli vybrať spomedzi ostatných súťažiacich, dali im vybrať najlepšiu sochu. Prvé miesto bolo rovnaké - Polykleitovo.
Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. ho zaradili medzi sedem divov sveta. Aj v tom sa antickí autori zhodujú.
V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. V antických knihách sa uvádza, že 21. júla 356 pred n. l. Herostrates vtedajšou technikou zapálil mramorový chrám, ktorý do rána vyhorel. Zhoreli aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha.
Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Plánom poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Navrhol terasu pod chrámom, ale Efezania odmietli náklady opravy, ak na chrám pripevnia dosku s jeho menom. Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci, napríklad Praxiteles a Skopas, ktorí pracovali na stĺpoch.
Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. Efezania sa ho už nikdy nerozhodli obnoviť. Keď ho dal r. 401 sv. Ján definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov bola kresťanského vierovyznania.
Samotný Efez postihol neblahý osud - 13. storočí ho definitívne zničila katastrofu. Muž, ktorý sa o záchranu Artemidinho chrámu zaslúžil najviac, sa volal J. T. Wood, anglický inžinier. Do Efezu prišiel r. 1863, aby našiel Artemidin chrám. Osud mu neprial, ale napokon si úspech v hľadaní “vytrucoval” nezlomnou vytrvalosťou. Jeho “cesta za chrámom” bola obdivuhodná, pretože vychádzal z antických autorov a polohu chrámu len zhruba odhadoval. Tri roky potreboval na nález divadla. K chrámu a posledným dňom roka 1869 sa prekopal k mramorovým schodom. V roku 1877 objavil chrám a svoje skúsenosti vydal v knihe.
Dnes z chrámu zostalo len zopár spadnutých stĺpov. Napriek tomu nie je ťažké si predstaviť, ako impozantne musel vyzerať. Jeho rozmery boli 105 x 55 metrov a vypínal sa do výšky 25 metrov. Bol to prvý grécky chrám postavený celý z mramoru a jeho strechu podopieralo 127 iónskych stĺpov.
Keď sa pri chráme zastavíte, uvidíte za ním Isabeyovu mešitu a za ňou baziliku sv. Jána, kde je údajne pochovaný apoštol Ján.
Pár kilometrov od pláží a hotelov, po ceste malebným údolím, ktoré vzniklo naplaveninami rieky, na svahoch bohatých na históriu, ktorá láka dovolenkárov z oblasti Izmir, sa naša skupinka novinárov vedená tureckým sprievodcom a sprievodcami z CK HYDROTOUR, vybrala do Efezu.
Určite ste to aspoň raz počuli, alebo Vám to niekto už spomínal (?): Najdrahšie veci v živote sú tie, ktoré sa nedajú kúpiť za žiadne prostriedky tohto sveta a ani zostrojiť ani tými najvymakanejšími borcami, či múdrymi vedcami.
Mauzóleum v Halikarnasse
Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausólos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausóla II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov.
Na pobreží dnešného Turecka, v starovekom meste Halikarnassos (dnešný Bodrum), stálo kedysi jedno z najobdivovanejších diel antickej architektúry - monumentálna hrobka perzského vládcu Mauzola, ktorú nechala po jeho smrti v roku 353 pred n. l.
Podľa dobových opisov dosahovalo mauzóleum výšku asi 45 metrov a tvoril ho vysoký sokel so schodmi, na ktorom stála obdĺžniková stavba obklopená stĺporadím. Na nej sa týčila pyramídová strecha a celok korunovala obrovská socha Mauzola a Artemisie stojacich na voze ťahanom štyrmi koňmi. Mauzóleum budilo úžas predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu, a jedinečne tak vyjadrovalo zvláštne postavenie Halikarnassu a egyptského sveta. Základom celej stavby bol „obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru“ .
Mauzóleum odolalo stáročiam, no postupne ho poškodili zemetrasenia. V stredoveku jeho mramorové bloky a ozdoby rozobrali križiaci zo slávneho rádu johanitov, ktorí ich použili pri stavbe pevnosti v Bodrume. Napriek tomu, že z pôvodného mauzólea zostali iba ruiny, jeho odkaz pretrval.
Mesto, ktoré starí Gréci volali Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta.
V dvanástom storočí nášho letopoštu ešte stálo. V trinástom ho poškodilo zemetrasenie. V pätnástom bolo zničené. Padlo za obeť Rhodským rytierom, ktorí ho použili ako stavebný materiál na hradby pevnosti svätého Petra.
Na území dnešného Turecka kedysi stáli dva zo siedmich divov sveta. Mauzóleum v Halikarnasse sa nachádzalo v meste Bodrum a pozostatky Artemidinho chrámu v Efeze môžeme obdivovať v meste Selçuk.
Efezské múzeum v Selçuku
Turecké mesto Selçuk na západe krajiny sa občas považuje aj za bránu k starovekému Efezu. Nenápadné múzeum stojí v centre starého mesta a keby ste o budove netušili, že skrýva poklady, prezradia ho dva staroveké sarkofágy vystavené neďaleko jeho vstupu. Jeho brány sa po prvýkrát otvorili v roku 1964, no v roku 1976 ho zväčšili a napokon ho rekonštrukcia v rokoch 2012 - 2014 obalila do moderného šatu, vďaka čomu je dnes krásnym a zaujímavým múzeom.
V Efezskom múzeu v Selçuku na vás čaká niekoľko miestností, kde budete postupne obdivovať množstvo vzácnej keramiky, drobností a najmä sôch či kamenných reliéfov. Jednu z prvých miestností zdobí niekoľko sôch, ktoré boli kedysi súčasťou Domitiánovej fontány v Efeze. Nájdete tu sochy aj z iných fontán a tak postupne objavíte ležiaceho Satyra či Tritóna.
Ďalšia miestnosť patrí nádherným rímskym bustám, ktoré pochádzajú z terasových domov v Efeze. Stoja tu vznešené busty rímskych cisárov, ale aj členov ich rodiny. Pozrite sa do očí Tibériovi, Markovi Auréliovi či krásnej Lívii. Ďalšie busty patria dokonca Sokratovi či Meandrovi. Kráčajte ďalej a natrafíte na okázalé kamenné sarkofágy so scénami, kde vás najviac zaujme gladiátorský zápas.
Vrcholom múzea sú časti, kde nájdete nálezy z Artemidinho chrámu, ktorý patrí k siedmim starovekým divom sveta. V halve, kde si oči zvyknú na prítmie stoja oproti sebe dve sochy Artemis Efesia. Sú to nádherné sochy zosobňujúce Artemis ako bohyňu plodnosti. Jedna je z 1.storočia, druhá z 2.storočia a nebudete vedieť, ktorá je krajšia.
Socha Artemis Efesia v Efezskom múzeu
Nové divy sveta
Keďže väčšina starovekých divov zmizla, vznikol na v roku 2007 na základe hlasovania miliónov ľudí z celého sveta nový zoznam.
V portugalskom hlavnom meste Lisabon vyhlásili v roku 2007 Koloseum v Ríme za jeden zo siedmich nových divov sveta. Slávnostné podujatie - vyhlásenie nových sedem divov sveta - sa uskutočnilo na štadióne mužstva Benfica Lisabon 7. júla 2007. Víťazné pamiatky vybrali organizátori na základe dovtedy najväčšieho on-line hlasovania a zaslania textových správ. O nových siedmich divoch sveta rozhodlo vyše 100 miliónov ľudí.
Novodobé divy sveta, tu sú pekne po poriadku:
- Maccu Picchu - Posvätné mesto Inkov v Peru. Nachádza sa v Andách, leží vo výške 2360 metrov nad morom.
- Koloseum - Obrovská aréna v Ríme, v Taliansku, ktorá slúžila na krvilačnú zábavu niekdajších Rimanov. Odohrávali sa tam zápasy gladiátorov a aj zvierat, dokonca aj divadelné predstavenia. Do kolosea sa zmestilo päťdesiat tisíc návštevníkov.
- Petra - Skalné mesto, vytesané do skaly ružového pieskovca, je hlavným turistickým lákadlom v Jordánsku.
- Veľký Čínsky múr - skutočne unikátna stavba, ktorú je vidieť aj z vesmíru, predstavuje ďalší z novodobých siedmich divov sveta. Pre Čínu predstavoval múr ochranu, ale aj izoláciu.
- Socha Krista Spasiteľa - Rio de Janeiro v Brazílii, socha sa stala symbolom mesta.
- Chichén Itzá - chrámové mesto v Mexicu, je podobným divom, ako sú klasické pyramídy v Egypte. Kukulcanova pyramída má už viac ako tisíc rokov. Pyramídy vytvorili zaniknuté civilizácie Mayov a Toltékov.
- Tádžmahal - Taj Mahal, Tádž mahál alebo iný prepis. Nádherný chrám nechal postaviť cisár Šahdžahán svojej manželke, ktorá zomrela pri pôrode dieťaťa. Chrám sa nachádza v Agre v Indii.
Kým novodobé divy sveta a kandidátov, ktorí sa do zoznamu nedopracovali, môže človek navštíviť takmer kedykoľvek, horšie je to s ich predchodcami, teda siedmimi divmi staroveku. Väčšine napadnú len pyramídy v Gíze. Sú jediným divom, ktorý nezmizol a zachoval sa vo svojej kráse.
Hoci v starovekom svete existovalo množstvo jedinečných stavieb, spomedzi všetkých vybrali len sedem divov. Číslo sedem určili Gréci, ktorí verili, že okrem duchovného významu predstavuje aj dokonalosť. Číslo údajne pramenilo zo slnečnej sústavy.