Artemidin chrám v Efeze: Podrobný pohľad na jeden zo siedmich divov sveta

„Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta, a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Týmito slovami Filón Byzantský opisoval Artemidin chrám v Efeze, stavbu, ktorá bola považovaná za najnádhernejšiu na svete.

Efez, kedysi hlavné mesto gréckej Iónie a rímskej Ázie, bol rodiskom Homéra a miestom prvých písomných záznamov Iliady a Odysei. Dnes je Efez najväčším poľom antických zrúcanín.

História Efezu siaha do obdobia po trójskej vojne, približne do 12. storočia pred n. l. Vtedy tam údajne prišiel Androklos a s mužmi z ostrova Samu postavil mesto. Po dórskom vpáde sa Efez spolu s Aténami stal hlavným kultúrnym centrom iónskej skupiny. Už v 8.-7. storočí pred n. l. stál s Milétom a Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta.

Ako každé grécke mesto, Efez mal aj svoje divadlo, odeón, i štadión, ale veľkolepejšie. A mal aj Artemidin chrám.

Chrám stál od mesta približne sedem kilometrov na východ a jeho územie nespadalo pod nijakú vládu. Územie chrámu bolo svojským, neutrálnym a nedotknuteľným svätým štátom a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. Peržania si doň uložili zlato ako do trezoru. Herakleitos si sem pred smrťou uložil svoje dielo O prírode.

Akousi predhistóriou chrámu bola malá svätyňa s drevenou sochou. Koncom 8. st. pred n. l. svätyňu prestavali a zväčšili. K ďalšej prestavbe došlo v polovici 6. st. V 5. st. pred n. l. sa na tomto pozemku našla spodná voda a pred Efezanmi stála výzva. Rozhodli sa postaviť Artemide chrám - úplne nový a na inom mieste.

Jeho stavbou poverili Chersifrona a jeho syna Metagena, staviteľov z Knóssu na Kréte, kde monumentálna architektúra mala tisícročnú tradíciu. Plány boli skutočne monumentálne: chrám mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov. Z každej strany ho mali v dvoch radoch obkolesovať osemnásť metrov vysoké stĺpy, spredu osem, zboku dvadsať stĺpov. Vnútorné členenie malo byť trojdielne; prednú časť malo niesť osem stĺpov, zadnú štyri a vnútornú osemnásť stĺpov plus jeden za sochou bohyne. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov. Dovtedy najvyšších, aké boli použité. Efezania trvali na mramore.

Skôr než sa vystavila objednávka pre jeden z lomov, o ktorom sa rozmýšľalo, našiel sa dvanásť kilometrov od budúceho staveniska doposiaľ neobjavený lom veľmi kvalitného mramoru. Problém prepravy vyriešil Chersifon s veľkou invenciou. Stĺpy dal zo všetkých strán obložiť hrubými fošňami, fošne zapustil do pevných trámov, uprostred trámov dal urobiť čapy a na čapy pripevnil veľké kolesá.

Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Staroveké mesto Efez (gr. Ephesos) sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí. V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n. l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko raz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia nemierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krezus. V tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n. l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4. storočia pred n. l. Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslnil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byt teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jehodefinitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše.

Roku 262 n. l. mesto obsadili gotské kmene a chrám rozbúrali. Neskôr obyvatelia zničený Efez opustili. Chrám a mesto pochovala zem. Znovu ich objavil až roku 1870 po siedmich rokoch vykopávok britský archeológ John Turtle Wood.

Bohyňu Artemidu splodil Zeus s bohyňou Leto, čiže bola Apolónovou sestrou. Efezania ju uctievali v slávnom chráme šesť storočí (od 3. storočia pred n. l. do 3. storočia n. l.). Pôvodnú sochu bohyne zničili nájazdníci , ale zachovala sa vo viacerých kópiách. Podobá sa na frýgsku bohyňu Kybelu s mnohými prsníkmi symbolizujúcimi plodnosť a materstvo. V Efeze uctievali Artemidu aj ako bohyňu divej zveri, avšak netreba si ju zamieňať s Artemidou (rímskou Dianou), bohyňou lovu, ktorú uctievali Gréci v Grécku.

Vďaka svojim rozmerom - podorys chramu mal 114 x 55 metrov - sa stal Artemidin chram v Efeze najvacsou greckou antickou stavbou. Efez byval najbohatsim mestom Malej Azie. Chram sluzil aj ako banka spravovana velknazom, pretoze si nikto netrufal z neho nic ukradnut. Pri vykopavkach sa v nom nasli aj niektore z najstarsich znamych minci s podobiznou Artemidy - Kybely. Kedze svatostanok nesmel nikto narusit, casto sa tu ukryvali rozni ludia pred trestom alebo prenasledovanim. Objav chramu a mesta bol prvym objavom starovekej greckej lokality. John T. Wood vykopal najprv 75 sond, kym narazil na zvysky Efezu.

Na začiatku bolo pôvodných 7 divov sveta. Najslávnejší zoznam zostavil Filón Byzantský, ktorý žil niekedy v 2. - 3. storočí. Filón do neho zapísal architektonické skvosty vtedajšej doby. A práve fakt, že sa dochovala iba jedna jediná pamiatka z pôvodného zoznamu, prinútilo organizáciu New7Wonders Foundation zostaviť nový zoznam. Podmienky pre zaradenie do súťaže boli rôznorodé, avšak dôležité bolo, aby išlo o kultúrnu pamiatku vytvorenú človekom. Celkom bolo nominovaných 77 pamiatok, do finále sa ich potom dostalo 21.

Sedem divov antického sveta dostali svoje meno už v druhom storočí pred Kristom. Boli považované za vtedajšie najúžasnejšie stavby. Z týchto siedmich divov možno nájsť už len Veľkú pyramídu v Gíze, pretože ostatné boli bohužiaľ zničené. Medzi ostatné divy sveta patrili visuté záhrady Semiramis v Babylone, Artemidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, Mauzóleum v Halikarnase, Rhodský kolos a egyptský maják Pharos.

V roku 2007 vznikol nový zoznam divov sveta, ktorý je označovaný aj ako „deň v týždni“. Zoznam bol zostavený na základe takmer 100 miliónov hlasov.

Medzi ne patrí:

• Chichen Itza: Ide o najznámejšie mayské mesto, ktoré je dôkazom existencie mayskej civilizácie. Toto mesto bolo politickým a ekonomickým centrom tejto civilizácie. Zaujímavosťou je, že po Mayoch bolo toto mesto obývané Toltékmi, takže stavby v tomto meste nesú znaky oboch kultúr.
• Socha Krista Spasiteľa: Symbolom Brazílie, ale najmä mesta Rio de Janeiro je socha Krista, ktorá sa týči nad mestom. Ide o obrovskú sochu s rozpätím 27 metrov a výškou 38 metrov. K soche sa dá dostať lanovkou a z konečnej stanice ďalej 220 schodmi nahor. Schody sa však dajú nahradiť aj eskalátorom či výťahom.
• Koloseum: Koloseum je najznámejšia budova v Ríme, stojaca v srdci mesta už od roku 82. Po príchode do Ríma je prvým cieľom všetkých návštevníkov Ríma.
• Veľký čínsky múr: Tento 21 000 kilometrov dlhý múr je najvýznamnejší symbol Číny. Denne láka tisíce turistov nielen svojimi obrovskými rozmermi, ale aj tisíckami pamiatok, ktoré sa pri ňom nachádzajú. O dôvode, prečo bol tento zázračný múr postavený, sa dodnes vedú spory. Niektorí tvrdia, že to bolo z dôvodu ochrany, iní zase tvrdia, že slúžil na zabránenie migrácie nomádom.

Za jeho vznikom stojí cisár Vespasianus, ten má na svedomí obnovu Ríma, ktorý v roku 64 za vlády cisára Neróna postihol rozsiahly a zničujúci požiar. Stavba Kolosea bola zahájená v roku 70 a dokončená bola o desať rokov neskôr. Po svojom dokončení bol amfiteáter vysoký takmer 59 metrov, na dlhšej osi mal priemer 188 metrov, a na tej kratšej 154 metrov. Koloseum je dodnes tiež označované za architektonickú pýchu, a to vďaka premyslenému kanalizačnému systému, ktorý umožňoval odvod vody aj prívod vody. Koloseum dodnes patrí medzi najimpozantnejšie stavby sveta. Každoročne ho navštívi nespočetné množstvo turistov, ktorí aj napriek tomu, že sa na ňom podpísal zub času, obdivujú jeho veľkoleposť. Mnoho z nich premýšľa, ako stavba asi mohla v prvých rokoch existencie vyzerať. Podľa písomných prameňov bola zvonku z ružového travertínu, obložená mramorom. Vnútro bolo spleťou chodieb a výťahov, ktoré dopravovali gladiátorov a zvieratá na javisko. Všetko tu bolo do detailu premyslené, dokonca aj usadzovanie divákov, kedy tí najmenej dôležití boli usadzovaní v hľadisku najvyššie. Pád Kolosea zapríčinil predovšetkým príchod kresťanstva, ktoré odsudzovalo krvilačné zabíjanie na pobavenie ostatných. Postupom času amfiteáter poničilo niekoľko zemetrasení a zo stavby sa tak stal zdroj stavebného materiálu.

História Petry siaha do 4. storočia pred n. l., do čias Nabatejcov, ktorí boli kočovným národom a venovali sa obchodu. Úpadok mesta začal vzostupom Rímskej ríše, kedy sa z Petry stala iba rímska provincia Arabia Petraea. Po Ríme padla do rúk Byzantskej ríše a postupom času došlo k jej úplnému zabudnutiu. Podľa biblickej legendy je to miesto, kde Boh udrel do skaly, z ktorej následne vytryskol prameň, vďaka čomu mohlo dôjsť k osídleniu. Biblia nazýva dané miesto ako Selá, čo v preklade znamená skalu či kameň.

Základný kameň Veľkého čínskeho múru bol položený za „prvého cisára“, takzvaného Čchin Š´chuang-ti. Konkrétne tento cisár prepojil a rozšíril doteraz vybudované stavby, čím vytvoril jednotnú ochranu pred nájazdmi susedných štátov. Za jeho vlády bol štýl výstavby pomerne jednoduchý, de facto sa používala iba utlačená zemina. Dynastiou, ktorá Veľký múr rozšírila až do púšte Gobi, bola dynastia Chan. V tom čase sa už začala objavovať o niečo vyspelejšia stavebná technika a steny boli zosilnené pomocou prírodných materiálov, ako boli trstina či tamariška. Keď padla dynastia Chan, nastal v krajine rozpad a na stavbu múru neboli ani myšlienky, ani financie. Za svoju dnešnú podobu vďačí Veľký múr dynastii Ming, ktorá sa k moci dostala v 14. storočí. Počas jej vlády boli počas výstavby okrem iného využívané aj vypaľované tehly. Avšak nešlo o tehly tak ako ich poznáme dnes. Vtedajšie boli násobne väčšie a zniesli zaťaženie ako dnešný železobetón. Dôvodom takejto odolnosti bola doba vypaľovania. Tehly boli vypaľované pri teplote 1150 ° C sedem dní v podzemných peciach. Údaje o celkovej dĺžke múru sa v priebehu času menili, až v roku 2012 Štátna správa kultúrneho dedičstva ustanovila, že celková dĺžka je 21 196 km.

Vzhľadné staroveké mesto Chichén Itzá bolo vybudované pravdepodobne v 6. Zaujímavosťou bezpochyby je, že všetky komplexy boli postavené podľa Mayského kalendára a najznámejšou z nich je Kukulkanova pyramída. Tá bola postavená v maysko-toltéckom štýle. V spodnej časti pyramídy sú hadie hlavy, ktoré sú prepojené s rovnodennosťou. Stavba má hmotnosť 60 000 ton a je klenotom starovekého staviteľstva. K ďalším impozantným stavbám v komplexe patrí tzv. Názov Chichén Itzá sa spája s Posvätnou studňou, ktorá slúžila na posvätné účely a nachádza sa kúsok od pyramíd.

Inkské mesto Machu Picchu rozkladajúce sa na horskom sedle juhoamerických Ánd bolo objavené až na začiatku 20. storočia. Inkská ríša sa rozpínala na území Južnej Ameriky a vyznačovala sa technickými znalosťami a prepracovaným správnym systémom. Kedy bolo Machu Picchu konkrétne vybudované nie je celkom isté. Predpokladá sa, že to mohlo byť zhruba v polovici 15. storočia, keď inkská ríša dosahovala najväčší rozmach. Mesto sa pýšilo množstvom nádherných stavieb, záhradami či dych vyrážajúcimi terasami, ktoré boli dokonale zasadené do strmých strání. Účel Machu Picchu bol pravdepodobne náboženskej povahy, konkrétne v uctievaní Slnka. Dôvod, prečo bolo Machu Picchu opustené, nie je známy. Medzi možné teórie sa radí epidémia či prírodná pohroma.

Osud Tádž Mahalu sa začal písať v roku 1631 a spája sa s ním milostný príbeh mughalského vládcu a jeho ženy. Milostný príbeh, ktorý možno prirovnať k slávnemu dielu Romeo a Júlia, začína stretnutím princa Churráma s dievčaťom menom Arjumand Banu Begum, známou ako Mumtáz Mahal, čo v preklade znamená „vyvolená paláca". Obaja mladí ľudia sa do seba na prvý pohľad zamilovali a o niekoľko rokov neskôr sa aj vzali. Mumtáz bola panovníkovou jedinou ženou, ktorú skutočne miloval a s ktorou na svet priviedol potomkov. Posledné tehotenstvo sa jej však stalo osudným a Mumtáz zomrela. Vznikol tak palác z bieleho mramoru, ktorý obklopujú veľkolepé záhrady. Celá stavba sa odráža vo vodnej hladine a evokuje pocit, že sa vznáša.

Je najmodernejšou pamiatkou zo 7 nových divov sveta a originálny názov tejto sochy znie Cristo Redentor. Ako prvý s nápadom na stavbu prišiel v roku 1859 kňaz Pedro Maria Boss, avšak osud chcel, že k slávnostnému odhaleniu došlo až v roku 1931. Ide o najväčšiu sochu postavenú v štýle Art deco.

Zoznam 7 nových divov bol vytvorený, aby sme pamiatky mohli skutočne zažiť, a nielen o nich čítať. Táto kolekcia obsahuje pamätné mince, ktoré sú zušľachtené certifikovaným zlatom 999/1000, tzv. Fairmined zlatom. Ide o zodpovedne vyťažené zlato, pri ktorého ťažbe je braný ohľad na ochranu životného prostredia a zdravia baníkov.

6 historických miest, ktoré by ste mali navštíviť:

1. Tikal, Guatemala: S viac ako 3 000 stavbami roztrúsenými po celej džungli, si môžeme len hmlisto predstaviť, aké silné a pôsobivé toto historické mesto kedysi bolo. Žilo tu vraj až cez 100 000 ľudí! Vytvorenie Tikalu začalo v rukách Mayov okolo roku 900 pred Kristom, pričom výstavba pokračovala až do 8. storočia nášho letopočtu. Krátko po dokončení bol celý komplex Tikal opustený. Bez potvrdenej odpovede na otázku prečo, pád tohto mesta stále zostáva záhadou.
2. Angkor Wat, Kambodža: Angkor Wat je najväčšia náboženská pamiatka na svete, s rozlohou 400 km2! Nie je to totiž iba jeden chrám, ale obrovský komplex v ktorom nájdete stovky starobylých chrámov patriacich medzi to najkrajšie čo ruka človeka stvorila. Pôvodne bol Angkor Wat postavený ako hinduistický chrám a koncom 12. storočia sa stal budhistickým chrámom. Je domovom mnohých chrámov, hydraulických štruktúr, ako sú nádrže a kanály, ako aj zložitých komunikačných ciest. Po presťahovaní hlavného mesta do Phnom Penhu v 15. storočí, bol areál obývaný len mníchmi a zarastal v džungli až do svojho znovuobjavenia v roku 1820 Francúzom Henri Mouhotem. Chrámy Angkoru boli jediné historické budovy, ktoré prežili vládu Červených Kmérov. Lokalita Angkor Wat je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1992.
3. Koloseum, Taliansko: Koloseum bolo najväčším amfiteátrom v Rímskej ríši - jeden z dôvodov, prečo sa dostalo na zoznam 7 divov sveta! Bolo postavené takmer pred 2 000 rokmi a bolo centrom civilizácie v Ríme. Koloseum je približne také široké ako futbalový štadión a asi dvakrát také dlhé. Mohlo sa tam zhromaždiť až 50 000 ľudí, aby sledovali zápasy gladiátorov, popravy, exotické zvieratá a ďalšie veci. Napriek tomu, že dve tretiny pôvodného Kolosea v Taliansku boli zničené, je stále jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na svete.
4. Efez, Turecko: Efez bol po Ríme druhým najdôležitejším mestom Rímskej ríše. Bolo založené v 10. storočí pred naším letopočtom a bolo prosperujúcim mestom plným extravagantne zdobených budov, ktoré možno vidieť dodnes. Najväčším favoritom tu je Celsova knižnica, v ktorej sa nachádzalo až okolo 12 000 zvitkov! Nájdete tu aj Efezský amfiteáter pod holým nebom, ktorý má kapacitu až 25 000 ľudí a je považovaný za jeden z najväčších v starovekom svete. Nachádza sa tu aj jeden zo 7 divov sveta - Artemidin chrám. Bol postavený v 6. storočí pnl. a veľkosťou bol dvakrát väčší než iné grécke hrobky. Robotníkom trvalo 120 rokov, kým mu dokončili. Bohužiaľ, už zostalo len niekoľko stĺpov tejto nádhernej stavby.
5. Veľký čínsky múr, Čína: Veľký čínsky múr, ktorý sa tiahne viac ako 21 000 km a má viac ako 2 300 rokov, je jedným z najznámejších historických miest na svete. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi a neskôr aj na ochranu Hodvábnej cesty. V skutočnosti nejde o jednoliatu stavbu a medzi jednotlivými úsekmi sú medzery, ako aj majáky, strážne veže a opevnenia. Niektoré časti sa už rozpadli alebo sú narušené a turistom neprístupné, no čínska vláda sa jednotlivé časti snaží obnoviť. Veľký múr bol zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1987.
6. Borobudur, Indonézia: Borobudur sa nachádza na ostrove Jáva a je najväčším budhistickým chrámom na svete. Vznik chrámu sa podľa odhadov datuje do 8. až 9. storočia, výstavba trvala pravdepodobne 75 rokov a na stavbu 9 stupňového monumentu sa použilo 1,6 milióna blokov vulkanickej horniny. Celá stavba je obložená 2 672 reliéfnymi panelmi a 504 sochami Buddhu. Borobudur je najväčší kamenný monument na južnej pologuli. V roku 1991 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Okrem týchto divov sveta, Turecko ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu. Môžete sa vybrať za istanbulskými zážitkami, preskúmať palác Topkapi, Hagiu Sofiu a Modrú mešitu. Môžete sa prejsť po Veľkom bazári a zažiť orientálnu atmosféru. V neďalekom meste ÇANAKKALE môžete vidieť obrovskú maketu trójskeho koňa a navštíviť staroveké mesto Trója. V starovekom meste PERGAMON (UNESCO) môžete obdivovať ruiny Akropoly a navštíviť chrám zvaný Asklepion, ktorý bol zasvätený bohovi medicíny Asklepiovi. Neďaleko sa nachádza mestečko Kuşadası na brehu Egejského mora, odkiaľ je blízko na grécky ostrov Samos. V Efeze (UNESCO) môžete obdivovať Celsiovu knižnicu a amfiteáter. V blízkosti Efezu sa nachádza dom Panny Márie, kde sa hovorí, že dožila Panna Mária, matka Ježiša Krista. Vo vnútrozemí môžete navštíviť Pamukkale, kde sa nachádzajú terasy s bielymi travertínmi. V Antalyi si môžete užiť kúsok prímorského Turecka. V KONYA môžete navštíviť Mevlaniho, ktorého poznáme aj ako Rúmiho. V mestečku Göreme v Kapadócii sa budete cítiť ako v rozprávke a môžete obdivovať unikátne skalné útvary. Mesto OZKONAK bolo vybudované v byzantskej dobe a zmestilo sa doň takmer 60 000 ľudí. V Ankare môžete navštíviť Anıtkabir, mauzóleum Mustafu Kemala Atatürka, ktorý sa stal otcom národa.

Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze

Ruiny Efezu

Koloseum v Ríme

Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr

tags: #artemidin #chram #v #efeze #obsah