Efez, nachádzajúci sa v dnešnom Turecku, bol kedysi významným centrom starovekého sveta. Kedysi však bol držiteľom mnohých prvenstiev a Efez je aj dnes na prvom mieste: je najväčším poľom antických zrúcanín.
Približne v 12. st. pred n. l. Androklos z ostrova Samu postavil mesto, ktoré sa stalo kultúrnym centrom iónskej skupiny. Už v 8.-7. st. pred n. l. bol Efez s Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta. V polovici 7. st. pred n. l. mesto ovplyvnilo celé Grécko a viedlo k nahradeniu aristokracie tyranidou. Bol spojený s morom umelými kanálmi a mal odeón i štadión.
Mesto malo rozsiahle práva, a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. Na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť a chrám slúžil aj ako trezor.
Prvé zmienky o Artemidinom chráme siahajú do obdobia, keď bola malá svätyňa s drevenou sochou. Koncom 8. st. pred n. l. chrám rozšírili a zväčšili, k ďalšej prestavbe dochádza v polovici 6. st. V 5. st. pred n. l. na tomto pozemku našla spodná voda a pred Efezanmi stála výzva.
Efezanov inšpirovala Kréta, kde monumentálna architektúra mala tisícročnú tradíciu. Chrám mal byť skutočne monumentálny: mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov a mal mať osem stĺpov vpredu a dvadsať zboku. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov, ktoré boli z veľmi kvalitného mramoru. V chráme sa nachádzala socha bohyne.
Architekti preukázali veľkú invenciu pri navrhovaní chrámu, vrátane použitia kolies. Efezský chrám bol známy aj svojou výzdobou a Efezanov vyhlásili za miesto zrodu tohto štýlu. Bol zdobený aj predný a zadný štít strechy, napríklad jeleňom uprostred družiny nýmf v nadživotnej veľkosti. Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Usporadúvali dokonca konkurz na sochu ranenej Amazonky.
Medzi umelcov patrili Krésilos, Fradmon a Polykleitos. Keďže si nevedeli vybrať spomedzi ostatných súťažiacich, dali im vybrať najlepšiu sochu. Prvé miesto bolo rovnaké - Polykleitovo.
Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. ho zaradili medzi sedem divov sveta. Aj v tom sa antickí autori zhodujú.
V antických knihách sa uvádza, že 21. júla 356 pred n. l. Herostrates vtedajšou technikou zapálil mramorový chrám, ktorý do rána vyhorel. Zhoreli aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha.
Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Plánom poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Navrhol terasu pod chrámom, ale Efezania odmietli náklady opravy, ak na chrám pripevnia dosku s jeho menom. Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci, napríklad Praxiteles a Skopas, ktorí pracovali na stĺpoch. Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. Efezania sa ho už nikdy nerozhodli obnoviť. Keď ho dal r. 401 sv. Ján definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov bola kresťanského vierovyznania.
Samotný Efez postihol neblahý osud - 13. storočí ho definitívne zničila katastrofu. Muž, ktorý sa o záchranu Artemidinho chrámu zaslúžil najviac, sa volal J. T. Wood, anglický inžinier. Do Efezu prišiel r. 1863, aby našiel Artemidin chrám. Osud mu neprial, ale napokon si úspech v hľadaní “vytrucoval” nezlomnou vytrvalosťou. Jeho “cesta za chrámom” bola obdivuhodná, pretože vychádzal z antických autorov a polohu chrámu len zhruba odhadoval. Tri roky potreboval na nález divadla. K chrámu a posledným dňom roka 1869 sa prekopal k mramorovým schodom. V roku 1877 objavil chrám a svoje skúsenosti vydal v knihe.
Na začiatku bolo pôvodných 7 divov sveta. Najslávnejší zoznam zostavil Filón Byzantský, ktorý žil niekedy v 2. - 3. storočí. Filón do neho zapísal architektonické skvosty vtedajšej doby. A práve fakt, že sa dochovala iba jedna jediná pamiatka z pôvodného zoznamu, prinútilo organizáciu New7Wonders Foundation zostaviť nový zoznam. Podmienky pre zaradenie do súťaže boli rôznorodé, avšak dôležité bolo, aby išlo o kultúrnu pamiatku vytvorenú človekom. Celkom bolo nominovaných 77 pamiatok, do finále sa ich potom dostalo 21.
V portugalskom hlavnom meste Lisabon vyhlásili v roku 2007 Koloseum v Ríme za jeden zo siedmich nových divov sveta. Slávnostné podujatie - vyhlásenie nových sedem divov sveta - sa uskutočnilo na štadióne mužstva Benfica Lisabon 7. júla 2007. Víťazné pamiatky vybrali organizátori na základe dovtedy najväčšieho on-line hlasovania a zaslania textových správ. O nových siedmich divoch sveta rozhodlo vyše 100 miliónov ľudí.
Pôvodných starovekých sedem divov sveta predstavovali diela z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu. V tom čase vyvolávali obdiv pre technickú a umeleckú dokonalosť, vytvorili ich Egypťania, Babylončania, ostatné sa spájajú s helénskou kultúrou. Sú a boli to tieto pamiatky: pyramídy v Egypte (Gíze), Semiramidine visuté záhrady v Babylone, Artemidin chrám v Efeze, maják na ostrove Faros pri Alexandrii, Mauzóleum v Halikarnasse (v súčasnosti juhozápadné Turecko), Diova socha v Olympii a Rhodoský kolos.
Turecké mesto Selçuk na západe krajiny sa občas považuje aj za bránu k starovekému Efezu. Nenápadné múzeum stojí v centre starého mesta a keby ste o budove netušili, že skrýva poklady, prezradia ho dva staroveké sarkofágy vystavené neďaleko jeho vstupu. Jeho brány sa po prvýkrát otvorili v roku 1964, no v roku 1976 ho zväčšili a napokon ho rekonštrukcia v rokoch 2012 - 2014 obalila do moderného šatu, vďaka čomu je dnes krásnym a zaujímavým múzeom.
V Efezskom múzeu v Selçuku na vás čaká niekoľko miestností, kde budete postupne obdivovať množstvo vzácnej keramiky, drobností a najmä sôch či kamenných reliéfov. Jednu z prvých miestností zdobí niekoľko sôch, ktoré boli kedysi súčasťou Domitiánovej fontány v Efeze. Nájdete tu sochy aj z iných fontán a tak postupne objavíte ležiaceho Satyra či Tritóna. Ďalšia miestnosť patrí nádherným rímskym bustám, ktoré pochádzajú z terasových domov v Efeze. Stoja tu vznešené busty rímskych cisárov, ale aj členov ich rodiny. Pozrite sa do očí Tibériovi, Markovi Auréliovi či krásnej Lívii. Ďalšie busty patria dokonca Sokratovi či Meandrovi. Kráčajte ďalej a natrafíte na okázalé kamenné sarkofágy so scénami, kde vás najviac zaujme gladiátorský zápas. Vrcholom múzea sú časti, kde nájdete nálezy z Artemidinho chrámu, ktorý patrí k siedmim starovekým divom sveta.
V halve, kde si oči zvyknú na prítmie stoja oproti sebe dve sochy Artemis Efesia. Sú to nádherné sochy zosobňujúce Artemis ako bohyňu plodnosti. Jedna je z 1.storočia, druhá z 2.storočia a nebudete vedieť, ktorá je krajšia.
Socha Artemis Efesia v Efezskom múzeu
Pár kilometrov od pláží a hotelov, po ceste malebným údolím, ktoré vzniklo naplaveninami rieky, na svahoch bohatých na históriu, ktorá láka dovolenkárov z oblasti Izmir, sa naša skupinka novinárov vedená tureckým sprievodcom a sprievodcami z CK HYDROTOUR, vybrala do Efezu. Nebudem sa púšťať do diskusií o jeho úplnej pravosti. Je fakt, že dom pochádza z prvého storočia nášho letopočtu, je fakt, že v tejto oblasti žil svätý Ján, tvorca jedného z evanjelií a plnil sľub daný Ježišovi tým, že sa staral o Máriu, že tu cca tri roky šíril kresťanstvo apoštol Pavol a že tu po ukrižovaní Ježiša Krista žila jeho matka, Panna Mária. A dom v ktorom žila je skoro rovnako navštevovaný turistami ako legendárny Efez. No a určite navštevovanejší ako miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám, ktorý na konci svojho pôsobenia poslúžil cisárovi Justiniánovi na odvoz trosiek po zemetrasení. Sme vo sfére viery, kde treba našľapovať veľmi opatrne. Preto budem nanajvýš šetriť slovami. A už len čo som nafotil. Bazén, kde krstili prvých kresťanov, samozrejme dom Panny Márie, oltár v ňom, oltár, kde sa slúžia pod holým nebom omše, dôkaz o tom, že sviečky tu zapaľujú aj moslimovia, že tu všetci spoločne pijú z prameňa, z ktorého pila Mária. Podľa oltára pod holým nebom je zrejmé, že ono to už dávno nie je len turisticky hojne navštevované miesto, ale je to aj miesto pútnické.
Efez Dnes
Prehľad Siedmich Divov Sveta:
| Div Sveta | Popis | Poloha |
|---|---|---|
| Veľká pyramída v Gíze | Najstarší a jediný zachovaný div starovekého sveta | Gíza, Egypt |
| Visuté záhrady Semiramidine | Legendárna stavba, presná poloha neznáma | Babylon (dnešný Irak) |
| Socha Dia v Olympii | Obrovská socha boha Dia | Olympia, Grécko |
| Artemidin chrám v Efeze | Veľkolepý chrám zasvätený bohyni Artemis | Efez (dnešné Turecko) |
| Mauzóleum v Halikarnasse | Hrobka kráľa Mausóla | Halikarnas (dnešné Turecko) |
| Kolos roddský | Obrovská socha boha Hélia | Rhodos, Grécko |
| Alexandrijský maják | Jeden z najvyšších majákov staroveku | Alexandria, Egypt |
Nové divy sveta:
- Veľký čínsky múr
- Petra v Jordánsku
- rímske Koloseum
- Chichen Itza v Mexiku
- Machu Picchu v Peru
- indický Taj Mahal
- socha Krista Spasiteľa v Riu de Janeiro