Artemidin chrám v Efeze: História a zaujímavosti

Na území dnešného Turecka kedysi stáli dva zo siedmich divov sveta. Mauzóleum v Halikarnasse sa nachádzalo v meste Bodrum a pozostatky Artemidinho chrámu v Efeze môžeme obdivovať v meste Selçuk. Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Staroveké mesto Efez (gr. Ephesos) sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí.

Artemidin chrám v Efese, považovaný za jeden z divov antického sveta, je úchvatným miestom na Tureckej Egejskej riviére. Táto monumentálna svätyňa, zasvätená bohyni lovu Artemis, priťahuje návštevníkov svojou históriou a majestátnosťou. Hoci dnes stoja len fragmenty chrámu, jeho dávna sláva a monumentálne rozmery vzrušujú predstavivosť.

História a význam chrámu

Prvý chrám zasvätený bohyni plodnosti Artemis bol postavený v 8. storočí pred našim letopočtom neďaleko rieky Kayster. Po zničení Kymérčanmi bol v 7. storočí znovu obnovený. Na jeho výstavbu prispel aj Lýdsky kráľ Kroisos, ktorý sa do dejín zapísal vďaka veštbe z Delf. Delfská Pýtia mu povedala, že ak prekročí rieku Halys, zničí veľkú ríšu. Kroisos si myslel, že veľkou ríšou z proroctva mala byť Perzia, na ktorú zaútočil. Peržania ho však porazili a jeho kráľovstvo zničili.

Veštba sa tak naplnila a Kroisos naozaj zničil veľkú ríšu - tú jeho. Vráťme sa však naspäť k Artemidinmu chrámu. V roku 356 p.n.l. ho podpálil Herostratos - údajne preto, aby sa zapísal do dejín. Obyvatelia Efezu ho odsúdili na smrť a zakázali spomínať jeho meno. Zámer im nevyšiel, a keďže ste si jeho meno práve prečítali, splnili ste mu sen. Bohyňa Artemis údajne neochránila svoj najkrajší chrám pred ohňom preto, lebo bola pri pôrode Alexandra Veľkého, ktorý sa narodil v rovnaký deň ako chrám vyhorel. Alexander III. Veľký sa pri svojom ťažení do Perzie zastavil aj v Efeze a jeho obyvateľom ponúkol peniaze na obnovu chrámu. Jeden z Efezanov ho však taktne odmietol a povedal, že sa „nepatrí Bohu, aby staval chrám inému Bohu“.

Alexander bol s odpoveďou zrejme spokojný, pretože pokračoval ďalej vo svojom ťažení a Efezanov nepotrestal. Chrám bol opätovne zničený až v 3. storočí nášho letopočtu, kedy Efez a okolie vyplienili Góti. Jeho osud však spečatil až príchod kresťanstva. Východorímsky cisár Justinián nechal chátrajúci div sveta rozobrať a jeho časti sa použili na výstavbu neďalekej baziliky sv. Jána a Hagie Sofie. Dnes z chrámu zostalo len zopár spadnutých stĺpov. Napriek tomu nie je ťažké si predstaviť, ako impozantne musel vyzerať. Jeho rozmery boli 105 x 55 metrov a vypínal sa do výšky 25 metrov. Bol to prvý grécky chrám postavený celý z mramoru a jeho strechu podopieralo 127 jónskych stĺpov.

V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n. l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko raz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia nemierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krézus. V tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n. l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4. storočia pred n. l.

Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslnil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byť teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jeho definitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše. Pri vykopávkach sa v ňom našli aj niektoré z najstarších známych mincí s podobizňou Artemidy - Kybely. Keďže svätostánok nesmel nikto narušiť, často sa tu ukrývali rôzni ľudia pred trestom alebo prenasledovaním.

Artemidin chrám bol veľký ako futbalové ihrisko a zapísal sa medzi 7 divov Staroveku. V obrovskej stavbe s dĺžkou 112 metrov a šírkou 52 metrov sa nachádzalo množstvo umeleckých diel. Svätyňu zdobila najpozoruhodnejšia zo sôch - drahokamami posiata Artemis.

Artemis a jej chrám

Artemis bola starogrécka panenská bohyňa lovu, mesiaca, divokých zvierat, prírody, vegetácie i cudnosti. Bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Létó, sestra-dvojička boha Apolóna. Jej rímskym ekvivalentom bola bohyňa Diana. Antický svet poznal viacero chrámov zasvätených bohyni Artemis, ale najvýznamnejší sa nachádzal v Efeze. Artemidin chrám v Efeze bol v antike považovaný za najúžasnejší zo všetkých divov. Tento fakt dokladajú aj slová gréckeho básnika z prelomu 2. a 1. storočia pred n. l.

Archeologické nálezy

Viaceré zmienky hovorili o chráme vystavanom na počesť bohyne Artemis v Malej Ázii, ale jeho skutočnú existenciu potvrdila až archeológia a objavenie zvyškov chrámu. Prvé nálezy v lokalite Efezos sa spájajú s menom britského architekta, inžiniera a archeológa Johna Turtla Wooda, ktorý v roku 1869/1870 objavil trosky Artemidinho chrámu. Wood mal pôvodne ako inžinier za úlohu navrhnúť stanice pre železnicu v Turecku. Tu sa začal zaujímať o staroveké mesto a pozostatky chrámu v Efeze.

Postupne sa vzdal svojej architektonickej úlohy a začal sa venovať výskumu danej lokality. Britské múzeum mu udelilo povolenie a malý príspevok na výdavky pre archeologický výskum výmenou za vlastnícke práva na akékoľvek artefakty, ktoré by mohol v Efeze objaviť. Vo februári 1866 našiel Wood pri výkopových prácach v divadle v Efeze grécky nápis, ktorý spomínal rôzne zlaté a strieborné sošky venované chrámu. Po siedmich rokoch výskumu objavil zvyšky chrámu a podarilo sa mu získať množstvo rozbitých sôch a architektonických predmetov, ktoré poslal do Britského múzea. Tieto artefakty, aj tie z neskorších nálezov, sú vystavené v tzv. Efezskej izbe Britského múzea.

Objav chrámu a mesta bol prvým objavom starovekej gréckej lokality. John T. Wood vykopal najprv 75 sond, kým narazil na zvyšky Efezu. Okrem toho sa v múzeu nachádza časť pravdepodobne najstaršej zbierky mincí na svete (cca 600 pred n. l.), ktorú našli zakopanú v základoch archaického chrámu.

Zničenie a súčasnosť

Posledný, deviaty chrám stál na základoch predchádzajúceho. V roku 356 p.n.l. ho podpálil Herostratos - údajne preto, aby sa zapísal do dejín. Chrám bol opätovne zničený až v 3. storočí nášho letopočtu, kedy Efez a okolie vyplienili Góti. Jeho osud však spečatil až príchod kresťanstva. Východorímsky cisár Justinián nechal chátrajúci div sveta rozobrať a jeho časti sa použili na výstavbu neďalekej baziliky sv. Jána a Hagie Sofie.

Napriek jeho sláve a monumentálnosti bol chrám už v minulosti zničený a jeho polohu a veľkosť pripomína dnes len jeden stĺp. Ten bol zrekonštruovaný z viacerých nájdených fragmentov z pôvodného chrámu a čnie sa do výšky na mieste kedysi veľkolepého divu sveta. Roku 262 n. l. mesto obsadili gótske kmene a chrám rozbúrali. Neskôr obyvatelia zničený Efez opustili. Chrám a mesto pochovala zem.

Efez a jeho okolie

Okolie tohto miesto bolo osídlené už 6000 rokov pred n.l. a vystriedalo sa tu hneď niekoľko významných civilizácií. V Efeze je síce vykopaných menej ako 20% archeologických nálezov, no aj tak staroveké budovy a ulice tvoria jedno z najrozsiahlejších rímskych nálezísk vo východnom stredomorí. Najmä v 2. Nachádzal sa tu jeden zo siedmich kostolov ranného kresťanstva z nového zákona. História mesta je spojená aj s apoštolom Pavlom, ktorý z Rímskeho väzenia písal list Efezanom. Apoštol Ján, ktorý v Efeze istý čas žil, sa údajne postaral o Pannu Máriu po Kristovej smrti.

Ak sa vyberiete na organizovaný výlet do Efezu, jedna z prvých zastávok bude chrám bohyne Artemis. Na vlastnú päsť je to dosť dlhá prechádzka 4-5km, takže choďte určite nejakým dopravným prostriedkom. Artemidin chrám (resp. to, čo z neho zostalo) stojí iba kúsok od pahorku s ďalšími nálezmi starovekého Efezu vrátane tzv. Jaskyne sedmospáčov. Teda na západnom okraji tureckého mestečka Selçuk a asi 5 kilometrov od letiska Selçuk-Efes Havaalani.

Tipy pre návštevníkov

• Ak plánujete svoju dovolenku v lokalite Egejská riviéra, toto fascinujúce miesto môžete navštíviť v rámci fakultatívnych výletov, ktoré sú často organizované z hotelov.
• Chcete sa prechádzať po mramore, po ktorom kráčali pred stáročiami Chetiti, Gréci, Peržania, či Alexander Veľký?
• Chcete vidieť obrovské rímske ruiny akvaduktov, chrámov a jedného zo 7 divov staroveku?

Ďalšie zaujímavosti v okolí

• Knižnica v Efeze: Knižnicu dnes pripomína nádherne zrekonštruovaná fasáda budovy, ktorú kompletne zničili zemetrasenia v prvých storočiach nášho letopočtu.
• Amfiteáter v Efeze: S kapacitou 25 000 ľudí tento amfiteáter neslúžil len pre drámu a divadlo, konali sa tu aj gladiátorské zápasy.
• Isabeyova mešita: Aj keď som už v minulosti navštívil mešitu, dokonca aj s výstupom na vežičku (minaret), Isa Bey sa mi páčila najmä pre krásnu záhradu, v ktorej nechýbala fontána na opláchnutie tváre, nôh a rúk, aby na posvätné miesto človek vstupoval čistý.

tags: #artemidin #chram #v #efeze