Drevený artikulárny evanjelický kostol Svätý Kríž: História a architektúra

Zaujímajú Vás pamiatky drevenej architektúry? Potom ste na správnom mieste.

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európe.

Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.

Na Slovensku máme skvosty ľudovej architektúry, unikátne drevené kostoly. Technológia ich stavby bola jedinečná: všetok materiál musel byť z dreva a na stavbe nesmeli použiť ani jediný klinec. Drevených kostolov, ktoré niesli prvky západnej, hlavne rímskej a východnej byzantskej kultúry, bolo na našom území kedysi až 300. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat a všetky tieto sakrálne pamiatky pochádzajú zo 16.-18.storočia.

Medzi tieto unikátne stavby patrí aj majestátny a nádherný artikulárny evanjelický kostol, ktorý sa nachádza v obci Svätý Kríž - Lazisko. Kostol patrí k najväčším dreveným chrámov v Európe.

Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.

Kostol pochádza z roku 1729. Vzhľadom na to, že v tej dobe bolo priveľa evanjelikov, kostol bol rozšírený tesárskym majstrom v r. 1774 Jozefom Langom, ktorý pracoval bez akýchkoľvek projektov a náčrtov, pretože nevedel ani čítať ani písať.

Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry.

Interiér kostola Svätý Kríž

História obce Svätý Kríž

Dedina začala vyrastať na území medzi potokmi Črmnô a Ľubelá. V roku 1262 ju Belo IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato. V roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného.

V 13. storočí už bol na jej území kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara, osídlenie v údolí potoka Črmnô sa postupne rozšírilo a vytvorili sa tu osady.

Najstaršia listina vzťahujúca sa na krížsky majetok je z roku 1262, tvorilo ho niekoľko osád: Priechod, Stráňany, Záhorovište, Črmnô, Cinovisko a Motkovisko.

Názov obce sa v priebehu storočí menil. V roku 1277 sa nazývala Chermele, neskôr Chermona, Cherumna, Chrmna, Sancta Crux až v roku 1920 Svätý Kríž, do ktorého sa spojili okolité osady a vytvorili dnešnú obec.

Napríklad v roku 1784 mala desať domov a 79 obyvateľov, bola poľnohospodárskou osadou a do roku 1945 na jej území boli aj dva mlyny.

Vo Svätom Kríži stojí aj jedinečný drevený artikulárny evanjelický kostol. Patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európy.

Presun kostola z Paludze

Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Keď sa rozhodlo o zatopení dedín pod Liptovskú Maru, v roku 1974 kostol presťahovali. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.08.1982.

V obci Paludza stál dvesto rokov drevený artikulárny kostol. Predtým, než obec zmizla pod hladinou Liptovskej Mary, vzácnu pamiatku presťahovali do neďalekého Svätého Kríža, aby mohla slúžiť veriacim ďalej. Obdivovať ho chodia aj turisti.

V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

V súčasnosti na brehu priehrady v Galovianskej zátoke, ktorú si obľúbili najmä rybári, stojí na pamiatku dreveného artikulárneho kostola pamätná tabuľa s krížom. Postavil ju tam cirkevný zbor s obcami, ktorým kostol v minulosti slúžil. Od súčasného miesta kostola je vzdialená asi osem kilometrov. Symbolická trasa, ktorá spája minulé aj súčasné miesto kostola, je stále viac vyhľadávaná medzi pešími aj cykloturistami.

Podľa odborníčky na miestnu históriu Daniely Fiačanovej, ktorá dejiny kostola už roky mapuje, „Paludza bola hlavným evanjelickým centrom stredného Liptova. Jej názov v preklade z latinčiny znamená močiar, čo napovedá o tom, kde sa dedina rozprestierala. Bola to typická potočná dedina ako väčšina v Liptove.“

História kostola sa začala v období, keď Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681 vydal články, na základe ktorých si inoverci mohli postaviť dva kostoly z každej župe. Veža stála na tri šuchy od kostola V Liptove si evanjelickí veriaci postavili kostol v Paludzi a Hybiach, druhý ale v roku 1823 zhorel. Výstavba podliehala prísnym pravidlám. Kostol musel byť drevený, mohol stáť len na okraji obce, museli ho postaviť v priebehu jedného roka bez použitia kovových prvkov a stavba nesmela mať vežu.

„Už v roku 1693 stál v Paludzi prvý malý kostol. Neskôr kapacitou nestačil, tak ho po osemdesiatich rokoch v roku 1774 prestavali do súčasnej podoby. Autorom stavby bol majster Lang. Súčasnú zvonicu, teda vežu kostola, postavili o sto rokov neskôr v čase Tolerančného patentu, tiež ale mala podmienku. Musela stáť mimo, minimálne tri šuchy od kostola. Bola to stará murárska miera na veľkosť približne troch chlapov,“ vysvetlila historička.

Staviteľom sa napriek prísnemu obmedzeniu podarilo postaviť vežu tak, že tvorí harmonický celok s kostolom.

Presne 28. apríla 1974 boli v kostole posledné služby Božie ešte na pôvodnom mieste, dedina Paludza už vtedy ale neexistovala. Evanjelikov sa zastal aj Ladislav Čemický Presťahovanie vzácnej stavby na nové miesto trvalo osem rokov. Predchádzalo tomu niekoľko udalostí. Pôvodne mali kostol od miestneho evanjelického cirkevného zboru vykúpiť a preniesť do pribylinského Múzea liptovskej dediny. Za peniaze si veriaci plánovali postaviť nový murovaný kostol, v čase normalizácie sa ale takáto idea nadala zrealizovať.

„Nechceli sme prísť o kostol, bez ktorého by zanikol aj cirkevný zbor,“ doplnila D. Fiačanová.

Veľkú zásluhu na prenesení na nové miesto mal napokon akademický maliar Ladislav Čemický, ktorého v tomto kostole pokrstili, konfirmovali a dokonca sa v ňom aj ženil. „Umelec poznal umeleckú a historickú hodnotu kostola a bol rešpektovanou autoritou. Stal sa akýmsi lobingom cirkevného zboru, aby kostol mohol aj po prenesení slúžiť veriacim. Že sa to napokon podarilo, vďačíme aj farárke Irene Devečkovej,“ dodala historička.

Miest, kde mal nanovo artikulárny kostol stáť, bolo niekoľko. Nevyhovujúce postupne vylúčili, najautentickejším sa ukázal pozemok vo Svätom Kríži.

„Na pôvodnom mieste dnes nestojí len pamätná tabuľa, ostali tam aj hrobky. Boli pod celým kostolom. Pod osáriom, teda pod oltárom, ležali barokoví spisovatelia, najčastejšie kňazi či učitelia. Z bočnej časti kostola bol nenápadný vchod, ktorým sa vchádzalo k hrobkám mecenášov cirkvi, išlo hlavne o zemanov,“ doplnila zaujímavosť.

Zaujímavá symbolika ľudí zaujíma Starosta obce Galovany Miroslav Kubáň povedal, že záujem ľudí o zaujímavú symboliku bývalého a súčasného miesta jednej z najväčších drevených stavieb v strednej Európe ho neprekvapuje.

„Pre cykloturistov, vyhľadávajúcich netradičné trasy, je to naozaj nevšedná príležitosť vydať sa priamo z pôvodného miesta tam, kde stojí kostol teraz a v plnej kráse,“ povedal a pokračoval, že by bolo treba doladiť detaily.

„K pomníku v súčasnosti vedie odbočka z cyklotrasy, ktorá sa bude po dobudovaní začínať až pod priehradným múrom Liptovskej Mary vo Vlachoch. Chceli by sme preto miesto ešte lepšie sprístupniť turistom. Opravu potrebuje opotrebovaný povrch starej poľnej cesty a chýba aj prehľadné označenie so zaujímavým sprievodným textom,“ uzavrel starosta z Galovian.

Architektúra a interiér kostola

Architektúra Kostol je postavený na pôdoryse kríža. Dĺžka kostola spolu s vežou je 43 m a zmestí do neho 6000 ľudí.

Okrem toho že chrám nás očarí už zvonka, jeho interiér na nás zapôsobí barokovým zariadením, ktorý je vytvorený z dreva. Chrám zdobí pozoruhodný drevený barokový oltár.

V jeho interiéri je drevené barokové zariadenie: barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista, unikátna kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe podopretá barokovým anjelom, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, luster z benátskeho skla a organ.

Samostatne stojacu drevenú zvonicu pristavili ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa I. v roku 1781.

Zaujímavá je aj kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe. Nachádza sa na najlepšom akustickom a optickom mieste chrámu.

Maľby s biblickou tematikou zdobia chórové empory po celom chráme. Maľby sú výrazovo jednoduché, ale o to farebne pestrejšie. Organ postavil J. Podmanický z Banskej Štiavnice. Luster je zhotovený z benátskeho skla z r.

Kostol má krížový pôdorys, dlhý je 43 m sa zmestí sa doňho až 6000 ľudí. Oltár aj kazateľnica sú dielom rezbárskeho majstra J.

Ku kostolu, ktorý vysvätili v roku 1774, patrí aj samostatne stojaca o sedem rokov novšia drevená zvonica.

Kostol na pôdoryse kríže meria na dĺžku 43 metrov a pojme až takmer 6000 veriacich. V interiéri sa nachádza drevený barokový oltár z roku 1693 aj unikátna kazateľnica na zrubovom základe, obe sú dielom rezbára J.

Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Evanjelický artikultárny kostol, ktorého pôdorys má charakter gréckeho kríža. Kostol je zrubový, obitý doskami, postavený na kamennom základe, strecha sleduje tvar pôdorysu, krytina šindľová.

Pri kostole sa nachádza zvonica rámovej konštrukcie s masívnym murovaným základom. V jej hornej časti je umiestnená zvonová izbica so zvonmi. Ukončená je strieškou s cibuľovitým tvarom a krížom. Kostol má štyri vstupy. Strop je klenutý drevenou klenbou. Vďaka poschodovým chórom má kostol veľkú kapacitu, pričom vyššie položený chór bol určený pre mužov, nižšie položený pre ženy.

Letecký pohľad na Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Artikulárne kostoly a ich podmienky

Na veľký rozmach protestantizmu v 17. Vďaka nemu tzv. šopronský snem schválil artikulou č. XXVI výstavbu 38 evanjelických kostolov, ktoré však museli spĺňať prísne podmienky. Museli stáť na okraji obcí, resp. mimo mestských hradieb, pri ich výstavbe sa nesmel používať kameň, nesmeli mať vežu ani zvony a vchod nesmel byť od cesty či ulice. Dnes ich poznáme ako tzv.

Pôvodný vzhľad si ich na Slovensku zachovalo už len päť (Paludza, Leštiny, Istebné, Hronsek, Kežmarok).

Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí.

V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.

Otváracie hodiny pre verejnosť

Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži bude dňa 07.09.2025 otvorený od . do 11. 05. 2025 v nasledujúce dni a v týchto časoch:

• 05.05 - 07.05.2025 bude kostol zatvorený, respektíve otvorený na telefonické vyžiadanie najneskôr deň pred návštevou kostola.
• Telefonovať a objednávať sa návštevníci môžu na číslo 0918 927 383.
• 8.5.-11.5.

Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži je od 01.09.2025 otvorený nasledovne:

Prehliadka kostola: 01.10. - 31.05. 01.06. - 30.09.

Krásny evanjelický drevený artikulárny kostol sa nachádza v susednej obci Svätý Kríž. Kostol je jednou z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy, navštívili sme ho už veľa krát, ale po každé nás očarí krásnou výzdobou.

Názov artikulárny je odvodený od artikuly č. XXVI - vynesenej šopronským snemom v roku v 1681.

„Slováci môžu považovať svoj artikulárny kostol vo Veľkej Paludzi za jeden zo svojich národných pamätníkov. Je to azda najväčšie mechanické dielo z dreva, zaiste maximálne priestranné, aké bolo v 18. storočí preklenuté, i posledný veľký umelecký prejav slovenskej drevenej cirkevnej architektúry…, v ktorom po konštruktívnej stránke vrcholí vývin slovenskej drevenej architektúry. Rozmernosť tohoto najväčšieho dreveného chrámu v našej republike (i v Európe, pozn. Juráš) zaručuje tejto stavbe z 18. storočia aj trvalý záujem po stránke rýdzo stavebno-inžinierskej napriek akejkoľvek vyspelosti matematického základu dnešných i budúcich drevených konštrukcií“.

tags: #artikularny #evanjelicky #kostol #svaty #kriz