Zvolen, jedno z najstarších miest Slovenska, sa nachádza v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, pri sútoku riek Slatina a Hron. Strategická poloha v blízkosti Kremnických a Štiavnických vrchov bola využívaná ako križovatka obchodných ciest už od pradávna.
Pre výhodnú polohu medzi lesmi a pre dostatok vody vyhľadávali a osídľovali tento kraj už v praveku. Osídlenie je známe z neolitu, sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hromadný nález bronzových mečov a šperkov z doby rímskej a slovanské z 8. a 9. storočia.
Názvy mesta v priebehu histórie:
- r. 1135 - Zolium
- r. 1224 - Zoulum
- r. 1232 - Zolym
- r. 1248 - Zowolium
- r. 1403 - Antiyuum Zolium
- r. 1567 - Veterorzolium
- r. 1773 - Zwolen
- r. 1808 - Starý Zwolen
- r. 1920 - Zvolen
Zvolen mal v Uhorsku dôležité postavenie a jeho mestské privilégiá sa stali vzorom pre novoprivilegované mestá. Nový spôsob života priniesol vyššiu kultúru a od 13. storočia sa vo Zvolene rozvíjali všetky črty stredovekého života.
Zvolen je významný dopravný uzol v rámci Slovenska, nakoľko mestom vedie hlavný cestný ťah E77 (Krakov - Budapešť) v severo-južnom a E58 (Bratislava - Košice) v západo-východnom smere. Železničná stanica Zvolen je uzlom tratí z Nových Zámkov, z Krupiny, z Košíc a z Banskej Bystrice.
Pustý hrad a Zvolenský zámok
Na strmom kopci nad sútokom Slatiny a Hrona postavili hrad Starý Zvolen, od 19. storočia známy ako Pustý hrad, ktorý sa stal strediskom oblasti Zvolenského lesa. Hradu začala od 13. storočia konkurovať osada Zvolen rozložená medzi Slatinou a Hronom.
Vznik hradu v meste, ktorý poznáme pod názvom Zvolenský zámok sa spája s menom panovníka Ľudovíta Veľkého, ktorý panoval v rokoch 1342 až 1382. Na základe archeologického a historického výskumu vieme, že Dolný hrad slúžil ako sídlo panovníka, keď bol vo Zvolene na poľovačke či pri inej príležitosti.
Zvolenský zámok je zapísaný v Zozname národných kultúrnych pamiatok. Bol postavený v rokoch 1370-1382 uhorským kráľom Ľudovítom I. ako poľovnícky zámok typu talianskych mestských kastelov. Postupne prestavaný v duchu renesancie a baroka, v 60. rokoch 20. storočia komplexne zrekonštruovaný. V súčasnosti jeho priestory využíva Slovenská národná galéria Bratislava.
Osada musela od svojho vzniku čeliť početným nájazdom Tatárov. Zvolenčania požiadali kráľa Belu IV. o obnovenie mestských práv, čo sa stalo 28. decembra 1243.
O stavbu veľkolepého zámku sa zaslúžil kráľ Ľudovít I. Zámok bol dokončený v roku 1382, keď sa Zvolen stal dejiskom zásnub Márie, dcéry Ľudovíta I., so Žigmundom Luxemburským. Zámok prešiel rôznymi stavebnými úpravami, najmä renesančnou prestavbou.
Mesto okrem období rozvoja postihovali i kruté vojny a nepokoje. Od roku 1526, keď Turci porazili uhorské vojská pri Moháči, žil Zvolen v obavách pred Turkami. Zámok a mesto opevnili. Po viacerých nájazdoch Turci v roku 1588 vyrabovali mesto, ale zámok nápor vydržal.
Zvolenský zámok
Ťažiť zo šácht na Borovej hore začali v roku 1663. Okrem hliny a sadrovca sa ničoho nedokopali a preto v roku 1834 zanechali prácu v bani.
Veľký význam pre rozvoj mesta malo rozhodnutie grófa Andrássyho v roku 1871 postaviť vo Zvolene fabriku. Táto fabrika, známa pod menom Union, sa stala najvýznamnejším podnikom v meste a patrila k najväčším železiarskym podnikom na strednom Slovensku.
V roku 1887 vznikla prvá tlačiareň vo Zvolene - tlačiarenský podnik J. Nádosyho. V rokoch 1900-1909 pôsobila v meste tlačiareň I. Schlesingera a tlačiareň E. Bertana, ktorá už v tom čase vydávala slovenské knihy a časopisy.
Veľký význam na rast obyvateľstva malo založenie dielní na výrobu železničných vagónov. V roku 1871 bol Zvolen napojený na železnicu do Budapešti, v roku 1872 na Vrútky, v roku 1873 do Banskej Bystrice a v roku 1923 do Krupiny a stal sa tak jednou z najdôležitejších železničných križovatiek na Slovensku.
Štúrove obrodenecké myšlienky našli ohlas aj u mladých zvolenských mešťanov, ktorí usilovne podporovali Štúrov program. Ich pričinením sa Štúr stal vyslancom za mesto Zvolen na Krajinskom sneme v roku 1847.
Školstvo a kultúra
Prvý záznam o jestvovaní mestskej školy pochádza z roku 1401. Mesto malo pôvodne len ľudové konfesionálne školy a to katolícku a evanjelickú. V roku 1873 boli konfesionálne školy zrušené a vytvorila sa škola obecná.
V roku 1896 dostal Zvolen povolenie otvoriť prvú triedu meštianskej školy. V školskom roku 1921/1922 vzniklo Reformné reálne gymnázium. Po oslobodení v roku 1951 vznikla Priemyselná škola strojnícka a stavebná, Zdravotnícka škola, od roku 1966 Stredná poľnohospodárska technická škola, učňovské školy ČSD, Bučiny a Banskobystrických mliekární.
Od roku 1952 je vo Zvolene Technická univerzita (bývalá VŠ lesnícka a drevárska); 16 materských škôl; 10 základných škôl pre 1. - 9. ročník; dve gymnáziá; Základná umelecká škola; 4 verejné knižnice s rozsiahlym knižničným fondom.
V 13. storočí vystupovali na Zvolenskom zámku igrici. Prvé slovenské ochotnícke predstavenia zorganizoval M. Mikišíček v roku 1839. Ďalší pokus o ochotnícke divadlo bol v roku 1872. V roku 1873 vznikol robotnícky spevokol, ktorý združoval hudobníkov a spevákov.
Po prvej svetovej vojne bola založená Živena, pri nej sa utvorilo Mestské divadelné ochotnícke združenie. V roku 1920 založil profesorský zbor reálky Bábkové divadlo. Mestské divadelné združenie v Banskej Bystrici a Detvan podnietili v roku 1949 vznik profesionálneho divadla, od roku 1954 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského - činohra Zvolen.
V roku 1952 vznikol ženský spevokol Živena. Študenti - vysokoškoláci hrávali cez prázdniny divadlá. Od roku 1952 má Zvolen Štátnu vedeckú knižnicu. Nachádza sa tu i okresné vlastivedné múzeum, umiestnené na Zvolenskom zámku s expozíciami archeologickou, národopisnou a časť expozície o živote a diele Ľudovíta Štúra.
Usporadúvajú sa tu Zámocké hry Zvolenské, Akademický Zvolen a Zámocká hudobná jar.
Zámocké hry Zvolenské
Robotnícky futbalový klub, ktorý mal aj atletický a tenisový oddiel, bol založený v rokoch 1909 - 1910. Od roku 1959 má mesto moderný športový i zimný štadión, tenisové dvorce, basketbalové a volejbalové ihriská.
Kostol sv. Alžbety
Objekt Rímsko-katolíckeho farského kostola sv. Alžbety pochádza z rokov 1244 -1250 a je najstarším sakrálnym objektom v meste. Pôvodná jednoloďová neskororománska, resp. ranogotická stavba kostola bola v rokoch 1380-1390 prestavaná do gotického slohu. Na južnej strane kostola bola pristavená kaplnka Božieho tela.
Z pôvodného gotického objektu sa zachovala gotická krížová klenba, ktorou je zaklenutá sakristia a priľahlá kaplnka, empora s troma lomenými oblúkmi arkád a gotický portál vedúci z námestia do kaplnky. Kostol bol pôvodne ohradený múrom.
V 14. - 15. storočí boli pristavené objekty fary, mestskej školy, radnice s väzením, nemocnica (chudobinec). V 2. pol. 16. storočia bola drevená povala lode zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou. Zároveň bola vystavaná veža. Kostol je dlhý 34 m, šírka lode je 11,5 m a výška 10 m.
Z interiéru je zaujímavá masívna kamenná krstiteľnica z roku 1621 a dva renesančné epitafy so šľachtickými erbami. Hlavný portál kostola je neskororenesančný. V 18. storočí na mieste pôvodnej kaplnky bola postavená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ukončená barokovou vežičkou. V kaplnke sa nachádzajú tri renesančno-barokové oltáre.
Evanjelický kostol sv. Trojice
Evanjelický kostol sv. Trojice bol postavený na mieste Bossaniovského meštianskeho domu, ktorý miestni evanjelici zakúpili a v roku 1785 prestavali na skromný kostol. Kostolná veža vysoká 38 metrov pochádza z roku 1856 - 1857 a pristavil ju František Mikš z Tuhára. Tri kostolné zvony odliali v nemeckom Bochumi. Nový kostol s farou postavila v rokoch 1922 - 1923 v neogotickom slohu Slov. čes. úč. stavebná spoločnosť z Banskej Bystrice.
Sochu Krista na oltári a reliéf poslednej večere vyhotovil Ján Urban z Olomouca. Organ je od firmy Rieger z Krnova. Kostolné lavice vyrobili vo zvolenskej dielni Samuela Figuscha. K historicky cenným predmetom, ktoré sú súčasťou kostola, patria staré kalichy a pateny na Večeru Pánovu z 18. storočia.
Objekt je v interiéri riešený ako trojloďový priestor s polygonálnym uzáverom.
Za evanjelickým kostolom (vo dvore fary) v prízemnom domčeku v rokoch 1830 - 1832 býval kňaz Karol Kuzmány.
Zvolen patrí medzi naše najstaršie mestá a je spoločenským centrom svojho regiónu. Je to mesto, v ktorom je rozhodne čo vidieť a čo robiť.