Tento článok prináša prehľad životopisov kňazov, ktorí pochádzajú z Oravy a blízkeho okolia. Ich životné cesty a pôsobenie sú významnou súčasťou náboženskej histórie Slovenska.
Významné kňazské osobnosti
Peter Árway (Árvai)
Peter Árvay sa narodil 3. júla 1808 v Hladovke na Orave. Pochádzal zo šľachtickej rodiny Török z Veličnej. Filozofiu a cirkevné právo (jeden rok) študoval v Jágri. Teologické štúdiá v predpísanej dĺžke štyroch rokov absolvoval v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 5. augusta 1831.
Hneď po vysviacke, takmer rok, až do 10. apríla 1832 pôsobil ako kaplán vo farnosti Bobrovec. Odtiaľ prichádza ako administrátor do Liptovskej Tepličky, farnosti patriacej do dištriktu Superior Liptoviensis. Zdržal sa tu len do 28. apríla 1832. Peter Árvay sa stal kaplánom v Spišskej Kapitule. 29. októbra 1832 sa opätovne ujal pastorácie v Tepličke. Po odpustovej slávnosti ku cti Narodenia sv. Jána Krstiteľa, ktorému je farnosť v Tepličke zasvätená, odišiel 26. júna 1834 späť do Bobrovca.
Spravoval farnosť so šiestimi filiálkami a tromi kostolmi; okrem obcí Bobrovec, Trstené, Pavlova Ves, Bobrovček a Jalovec k nej patrili aj Smrečany a Žiar, ktoré dnes patria do farnosti Okoličné. Bol horlivým pastoračným kňazom, žil skromne; dal prestavať a obnoviť farský kostol a zadovážil preň zvon za 5000 zlatých. V roku 1840 založil v Bobrovci podľa vzoru írskeho priekopníka spolkov miernosti P. Mathewa prvý spolok striezlivosti na Slovensku. Na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a vykonávala sa osvetová a výchovná činnosť. Na pohreboch vraj zvonili osobitným „zvonom striezlivosti“ iba tomu, kto nepil.
Staral sa o vzdelanie ľudu zakladaním nových škôl, ustanovil základinu na podporu druhého učiteľa v Bobrovci, ako aj učiteľov v Smrečanoch, Pavlovej Vsi a Trstenom, ktorých podnecoval k osvetovej činnosti. Staral sa o vdovy a siroty svojej farnosti, na výročité sviatky dostávali od neho podporu. V Bobrovci založil hasičský zbor. S nasadením vlastného života sa pričinil o zlikvidovanie epidémie cholery, ktorá vypukla v roku 1851 a vyžiadala si 158 obetí.
Niektoré rodiny celé vymreli. Peter Árvay neváhal zriadiť lazaret pre 300 chorých v kostole sv. Juraja. Zriadil aj pohotovostnú dobrovoľnú službu, ktorá každého nakazeného odniesla do lazaretu. Obyvatelia nesmeli žiadneho chorého utajiť. Panovník František Jozef I. ho za to vyznamenal Zlatým záslužným krížom s korunou (1857). Z cirkevných vyznamenaní dostal titul pápežského komorníka. 10. novembra 1891 Peter Árvay ochorel a 23. januára 1892 zomrel. V roku 1992, pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia, bola na bobroveckej fare odhalená pamätná tabuľa.
Ján Gallas, SJ
Ján Gallas, SJ sa narodil 12. októbra 1890 v Hladovke, ako syn Jána a Veroniky rodenej Brnušákovej. Teologické štúdium si doplnil v Banskej Bystrici. Za kňaza bol ordinovaný 16. júna 1913. Ako kaplán pôsobil v r. 1913 - 1915 v Zakamennom a Kline, potom dva roky študoval v Insbruku, chcel ísť na misie, no nedovolila mu to jeho srdcová vada.
Ako novokňaz odchádza do Námestova a neskôr pôsobil ako vojenský duchovný - kurát. V novembri 1921 sa vracia opäť do Zákamenného, ale už ako farár. Tam pôsobil takmer 6 rokov. V máji 1927 rezignoval z fary a odišiel do Trnavy k pátrom Jezuitom. Pôsobil v jezuitskom kláštore v Ružomberku. Bol rehoľníkom Spoločnosti Ježišovej, rímskokatolíckym kňazom, ľudovým misionárom a pedagógom, profesorom homiletiky a katechetiky na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Banskej Bystrici (1941), správcom katedrálneho Kostola sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici (1944). V čase rušenia kláštorov v r. 1950 bol prevezený do väznice v Šamoríne a neskôr do Bratislavy. Zomrel 18.3.1970 v 80 roku svojho života, v 55 roku kňazstva a v 43 roku rehoľného života v charitnom dome v Beckove, kde je aj pochovaný.
Ďalší kňazi
- František Bugaj: Narodený 21. augusta 1925 v Hladovke, zomrel 7. júna 1973 v Oravskom Bielom Potoku.
- Karol Chovančák: Narodený 18. mája 1906 v Hladovke, zomrel 8. marca 1991 v Tajove.
- Jozef Petrek: Narodený 6. februára 1888 v Hladovke, zomrel 23. februára 1973 v Hontianskych Trsťanoch.
- Dušan Kubica: Narodený 14. októbra 1972 v Trstenej.
- Dušan Škrabek: Narodený 19. februára 1968 v Trstenej.
- Dušan Šimaľa: Narodený 1. januára 1967 v Trstenej.
- Vladimír Maslák: Narodený 21. apríla 1968 v Trstenej.
- Ján Maslák: Narodený 27. júla 1896 v Suchej Hore.
- Jakub Kopcsányi: Narodený 14. júla 1853 v Suchej Hore, zomrel 12. júla 1882.
- Matej Pikula: Narodený 15. decembra 1838 v Suchej Hore, zomrel 5. novembra 1912.
- Ján Motýľ (Motyla): Narodený 12. apríla 1811 v Suchej Hore, zomrel 12. januára 1878.
- Ján Harmata: Narodený 1. septembra 1804 v Suchej Hore, zomrel 4. apríla 1837.
- Benedikt Kopcsányi: Narodený 11. júna 1798 v Suchej Hore, zomrel 15. novembra 1866.
- Martin Pikula: Narodený 8. augusta 1793 v Suchej Hore, zomrel 24. júla 1864 v Urzejowiciach.
- Martin Korček: Narodený v Hladovke, pokrstený 5. februára 1825.
- Imrich Šimaľa: Narodený okolo roku 1800.
- Ján Chovančák: Narodený 13. júna 1768, zomrel 12. augusta 1835 vo Veselom.
Tieto osobnosti zanechali hlbokú stopu v cirkevnom živote a kultúre regiónu. Ich príbehy sú svedectvom o silnej viere a obetavosti.
Prehľad pôsobenia niektorých kňazov
| Meno | Dátum narodenia | Pôsobenie |
|---|---|---|
| Peter Árvay | 3. júl 1808 | Kaplán v Bobrovci a Spišskej Kapitule, administrátor v Liptovskej Tepličke |
| Ján Gallas | 12. október 1890 | Kaplán v Zakamennom a Kline, vojenský duchovný, farár v Zákamennom |
| Dušan Kubica | 14. október 1972 | Kaplán v Starej Ľubovni a Nižnej nad Oravou, administrátor v Pucove |
Tento prehľad poskytuje len stručný pohľad na pôsobenie niektorých z uvedených kňazov. Ich životné cesty boli často plné zmien a výziev, ale vždy sa snažili slúžiť svojej komunite a šíriť kresťanské hodnoty.