Drevený artikulárny kostol v Paludzi: história a architektúra

Zaujímajú Vás pamätníky drevenej architektúry? Potom ste na správnom mieste. Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, najväčšia drevená stavba strednej Európy. Približne 24 km od Liptovie Resort v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol.

Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Vystavaný bol v roku 1693, v obci Paludza, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy.

Na veľký rozmach protestantizmu v 17. storočí reagoval cisár Leopold I. Vďaka nemu tzv. šopronský snem schválil artikulou č. XXVI výstavbu 38 evanjelických kostolov, ktoré však museli spĺňať prísne podmienky. Podmienkou bolo, že musel byť postavený mimo obce a len z dreva. Nesmel mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Museli stáť na okraji obcí, resp. mimo mestských hradieb, pri ich výstavbe sa nesmel používať kameň, nesmeli mať vežu ani zvony a vchod nesmel byť od cesty či ulice. Dnes ich poznáme ako tzv. Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí.

V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823. Neskôr v roku 1774 bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol, preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.

Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

V čase výstavby vodného diela Liptovská Mara, keď bola obec Paludza zatopená, bol prenesený kostol na rozhranie obcí Svätý Kríž a Lazisko. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pôdorys kostola je v tvare kríža a má dĺžku 43 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Najväčší z nich môžete navštíviť pri obci Svätý Kríž, kam ho v roku 1982 premiestnili z dnes už zaniknutej Paludze. V obci Paludza stál dvesto rokov drevený artikulárny kostol. Predtým, než obec zmizla pod hladinou Liptovskej Mary, vzácnu pamiatku presťahovali do neďalekého Svätého Kríža, aby mohla slúžiť veriacim ďalej. Obdivovať ho chodia aj turisti. Kostol na pôdoryse kríže meria na dĺžku 43 metrov a pojme až takmer 6000 veriacich. V interiéri sa nachádza drevený barokový oltár z roku 1693 aj unikátna kazateľnica na zrubovom základe, obe sú dielom rezbára J. Ku kostolu, ktorý vysvätili v roku 1774, patrí aj samostatne stojaca o sedem rokov novšia drevená zvonica.

Miesto, kde pôvodne stál drevený kostol. V súčasnosti na brehu priehrady v Galovianskej zátoke, ktorú si obľúbili najmä rybári, stojí na pamiatku dreveného artikulárneho kostola pamätná tabuľa s krížom. Postavil ju tam cirkevný zbor s obcami, ktorým kostol v minulosti slúžil. Od súčasného miesta kostola je vzdialená asi osem kilometrov. Symbolická trasa, ktorá spája minulé aj súčasné miesto kostola, je stále viac vyhľadávaná medzi pešími aj cykloturistami.

„Paludza bola hlavným evanjelickým centrom stredného Liptova. Jej názov v preklade z latinčiny znamená močiar, čo napovedá o tom, kde sa dedina rozprestierala. Bola to typická potočná dedina ako väčšina v Liptove,“ povedala odborníčka na miestnu históriu Daniela Fiačanová, ktorá dejiny kostola už roky mapuje. História kostola sa začala v období, keď Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681 vydal články, na základe ktorých si inoverci mohli postaviť dva kostoly z každej župe. Veža stála na tri šuchy od kostola V Liptove si evanjelickí veriaci postavili kostol v Paludzi a Hybiach, druhý ale v roku 1823 zhorel. Výstavba podliehala prísnym pravidlám. Kostol musel byť drevený, mohol stáť len na okraji obce, museli ho postaviť v priebehu jedného roka bez použitia kovových prvkov a stavba nesmela mať vežu.

Drevený artikulárny kostol Hronsek, Slovensko, pamiatka UNESCO. Wooden articular Church

„Už v roku 1693 stál v Paludzi prvý malý kostol. Neskôr kapacitou nestačil, tak ho po osemdesiatich rokoch v roku 1774 prestavali do súčasnej podoby. Autorom stavby bol majster Lang. Súčasnú zvonicu, teda vežu kostola, postavili o sto rokov neskôr v čase Tolerančného patentu, tiež ale mala podmienku. Musela stáť mimo, minimálne tri šuchy od kostola. Bola to stará murárska miera na veľkosť približne troch chlapov,“ vysvetlila historička. Staviteľom sa napriek prísnemu obmedzeniu podarilo postaviť vežu tak, že tvorí harmonický celok s kostolom.

Pre výstavbu Vodného diela Liptovská Mara musel kostol opustiť pôvodné miesto. Presne 28. apríla 1974 boli v kostole posledné služby Božie ešte na pôvodnom mieste, dedina Paludza už vtedy ale neexistovala. Evanjelikov sa zastal aj Ladislav Čemický Presťahovanie vzácnej stavby na nové miesto trvalo osem rokov. Predchádzalo tomu niekoľko udalostí. Pôvodne mali kostol od miestneho evanjelického cirkevného zboru vykúpiť a preniesť do pribylinského Múzea liptovskej dediny. Za peniaze si veriaci plánovali postaviť nový murovaný kostol, v čase normalizácie sa ale takáto idea nadala zrealizovať.

„Nechceli sme prísť o kostol, bez ktorého by zanikol aj cirkevný zbor,“ doplnila D. Fiačanová. Veľkú zásluhu na prenesení na nové miesto mal napokon akademický maliar Ladislav Čemický, ktorého v tomto kostole pokrstili, konfirmovali a dokonca sa v ňom aj ženil. „Umelec poznal umeleckú a historickú hodnotu kostola a bol rešpektovanou autoritou. Stal sa akýmsi lobingom cirkevného zboru, aby kostol mohol aj po prenesení slúžiť veriacim. Že sa to napokon podarilo, vďačíme aj farárke Irene Devečkovej,“ dodala historička. Miest, kde mal nanovo artikulárny kostol stáť, bolo niekoľko. Nevyhovujúce postupne vylúčili, najautentickejším sa ukázal pozemok vo Svätom Kríži.

„Na pôvodnom mieste dnes nestojí len pamätná tabuľa, ostali tam aj hrobky. Boli pod celým kostolom. Pod osáriom, teda pod oltárom, ležali barokoví spisovatelia, najčastejšie kňazi či učitelia. Z bočnej časti kostola bol nenápadný vchod, ktorým sa vchádzalo k hrobkám mecenášov cirkvi, išlo hlavne o zemanov,“ doplnila zaujímavosť. Zaujímavá symbolika ľudí zaujíma Starosta obce Galovany Miroslav Kubáň povedal, že záujem ľudí o zaujímavú symboliku bývalého a súčasného miesta jednej z najväčších drevených stavieb v strednej Európe ho neprekvapuje.

„Pre cykloturistov, vyhľadávajúcich netradičné trasy, je to naozaj nevšedná príležitosť vydať sa priamo z pôvodného miesta tam, kde stojí kostol teraz a v plnej kráse,“ povedal a pokračoval, že by bolo treba doladiť detaily. „K pomníku v súčasnosti vedie odbočka z cyklotrasy, ktorá sa bude po dobudovaní začínať až pod priehradným múrom Liptovskej Mary vo Vlachoch. Chceli by sme preto miesto ešte lepšie sprístupniť turistom. Opravu potrebuje opotrebovaný povrch starej poľnej cesty a chýba aj prehľadné označenie so zaujímavým sprievodným textom,“ uzavrel starosta z Galovian.

Evanjelický artikultárny kostol, ktorého pôdorys má charakter gréckeho kríža. Kostol je zrubový, obitý doskami, postavený na kamennom základe, strecha sleduje tvar pôdorysu, krytina šindľová. Pri kostole sa nachádza zvonica rámovej konštrukcie s masívnym murovaným základom. V jej hornej časti je umiestnená zvonová izbica so zvonmi. Ukončená je strieškou s cibuľovitým tvarom a krížom. Kostol má štyri vstupy. Strop je klenutý drevenou klenbou. Vďaka poschodovým chórom má kostol veľkú kapacitu, pričom vyššie položený chór bol určený pre mužov, nižšie položený pre ženy.

Na Slovensku máme skvosty ľudovej architektúry, unikátne drevené kostoly. Technológia ich stavby bola jedinečná: všetok materiál musel byť z dreva a na stavbe nesmeli použiť ani jediný klinec. Drevených kostolov, ktoré niesli prvky západnej, hlavne rímskej a východnej byzantskej kultúry, bolo na našom území kedysi až 300. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat a všetky tieto sakrálne pamiatky pochádzajú zo 16.-18.storočia.

Prehliadka kostola:

  • 01.10. - 31.05.
  • 01.06. - 30.09. : denne 9.00 - 17.00, každú nedeľu služby božie od 9.00 - 10.00

Kontakt: evanjelický a.v.

tags: #artikularny #kostol #paludza