Zdravie, lekárstvo a hygiena boli vždy pevnou súčasťou každej civilizácie v dejinách. Tak ako v iných oblastiach vedenia aj v medicíne sa v latinskom stredoveku uchovávali základy lekárskeho poznania z antiky, ktoré sa postupne dopĺňali poznatkami preberanými z byzantského a arabského prostredia.
Už ako naznačuje prvá časť vety Hippokratovej prísahy, napísanej v 5. storočí p.n.l. - „Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva…“, praktická rímska medicína bola popri nepohodlí, neistote a istom spôsobe nebezpečenstva úzko spojená so svetom bohov. Nie náhodou sa tak do vtedajšej väčšiny grécko-rímskeho sveta rozšíril kult Apolóna s prívlastkom najlepšieho liečiteľa.
Asklepios (iné slovenské názvy: Asklepios, Eskulap, Aeskulap, Eskulapius, Esculapius; po grécky Asklépios, po latinsky Aesculapius) bol syn boha Apolóna a jeho milenky Korónidy, slávny lekár a neskôr boh lekárstva. Jeho uctievanie prevzali Rimania od Grékov. Podľa starovekých mýtov žil v podzemí a jeho stálym sprievodcom bol had.
V tomto článku sa pozrieme na symboly, ktoré ho reprezentujú, jeho kult a vplyv na medicínu.
Asklepios a jeho symboly
Býva zobrazovaný ako fúzatý muž so psom a barlou ovinutou hadom. Na obrázku vľavo môžete vidieť Asklepiovu palicu obtočenú hadom. Táto symbolika je dodnes v zdravotníctve hojne používaná a denne sa s ňou stretávame. Je znamením životnej sily a zdravia. Ako môžete vidieť na obrázku vpravo, vyskytuje sa aj na medzinárodnom znaku zdravotníckej záchrannej služby, na tzv.
Asklepiova palica obtočená hadom
Asklépios uzrel svetlo sveta ako syn boha liečiteľstva a veštectva Apollóna a pozemskej kráľovskej dcéry. Apollón poveril kentaura - bytosť spolovice kôň, spolovice človek - aby zasvätil Asklépia do liečiteľských metód, ktoré sa diali rôznymi spôsobmi (čarovnými formulkami, nožmi, bylinkami a hudbou). Asklépios bol v tejto oblasti taký úspešný, že podľa mytológie ešte aj kriesil mŕtvych. Preto naňho Hádés, vládca Podsvetia, žaloval u Dia, že mu vyľudňuje ríšu. Nato Zeus zabil Asklépia bleskom, no ten sa premenil na hada a žil ďalej v ríši Podsvetia.
V minulosti sa medzi historikmi aj lekármi viedli spory o to, aký živočích sa na Asklépiovej palici vlastne nachádza. Často rezonoval názor, že ide o tzv. guinejského červa, resp. Často sa pri Asklépiových vyobrazeniach objavuje aj pes. Niet sa čo diviť. Pes ako aj had majú svoju symbolickú funkciu už odnepamäti. Pes odpradávna liečil rany svojimi slinami a olizovaním. Táto tradícia má nepochybne racionálny základ, keďže pes si svoje rany lieči skutočne vlastnými slinami. Had bol zasa pre svoju danosť zvliekať kožu symbolom neustále sa obrodzujúceho života.
Had bol v staroveku pokladaný za tvora s neobyčajnou liečiteľskou schopnosťou. Z rany mohol jazykom zlízať nebezpečnú nákazu a liečiť mal vedieť tiež ovinutím sa o telo pacienta.
Dodnes je symbol hada omotaného okolo palice medzinárodným označením lekárstva a farmácie a nájdeme ho dokonca v logu Svetovej zdravotníckej organizácie. Vedľa Asklépia sa na mnohých sochách nachádzajú aj jeho dcéry Hygiea a Panakeia. Hygieia bola bohyňou zdravia a čistoty a z jej mena je odvodené tiež slovo hygiena. Panakeia bola bohyňou lekárstva, vyliečenia každej choroby a čarodejníctva.
Hygeia, Asklépios a staroveké grécke božstvá liečenia
Asklépiov kult a chrámy
Táto mytologická postava, spomínaná už v Homérových básňach, bola pravdepodobne sčasti ovplyvnená životom skutočného lekára. Po určitej dobe jeho smrti sa z doktora stáva poloboh. Tešiac sa z mimoriadnej popularity boli Asklépeiá (grécky Αζκληπιείο90) s hlavným centrom v Epidaure strediská prístupné každému, kto vyhľadával uzdravenie.
Asklépios mal množstvo kultových miest. V týchto tzv. asklépionoch neprebiehalo len uctievanie pohanských božstiev, ale naozaj sa tam snažili liečiť chorých, no v prvom rade čarami, respektíve, rôznymi s tým spojenými terapiami. V týchto chrámoch chovali skrotených hadov a používali ich aj v liečiteľských procesoch s psychickým účinkom, prípadne s cieľom čarovania.
Čo sa týka samotného náboženského systému, stúpenci boli vyzývaní k tomu, aby vzniesli svoje prosby priamo k bohom. Tu nastupujú kňazi, ktorí zohrávali sekundárnu úlohu v pomáhaní a podporovaní uctievačov tým, že poskytovali výklad ich snov a osobných skúseností.
Aj z týchto dôvodov boli Asklépeiá vybavené „Abatonmi“ - miestnosťami na spanie, ktoré slúžili k oddychu stúpencov po náročnom dni strávenom meditáciami, modlitbami a očistnými obradmi. Odpočívaním na pohovkách, lôžkach či dokonca tvrdej kamennej podlahe sa usilovali o „inkubáciu“ - chrámový spánok, prostredníctvom ktorého mohol Asklépios vykonať kompletnú liečbu alebo aspoň poskytnúť predpis.
Po Asklépiovi boli pomenované tzv. asklépiá(v sg. z gr. asklepieion). Boli to predchodcovia neskorších liečební, resp. kúpeľov, kam prichádzali bohatí pacienti na dlhší pobyt. Rekonvalescencia v asklépiách bola spojená s liečebnými kúrami v prírodných minerálnych prameňoch, s masážami, diétou, hrami a oddychom.
Pacienti verili, že sa im počas noci v asklépiu zjaví samotný Asklépios a poradí im, ako sa s ochorením vysporiadať. Asklépiá sa stavali v blízkosti liečivých prameňov, kde pacienti podstupovali rôzne liečebné procedúry. Dodnes je na území Helénskej republiky veľa podobných liečivých vôd a asklépiá ako komplexy na liečenie pacientov boli v starovekom Grécku veľmi rozšírené.
Aj tu mali hady zohrávať dôležitú úlohu. Podľa niektorých prameňov sa v asklépiách chovali hady, ktoré mali pacientom olizovať infikované miesta. V tomto prípade šlo o kombináciu náboženskej liečby s prírodnou.
Najznámejšie asklépiá boli v Epidaure - neďaleko Atén a na ostrove Kos. Geograf, historik, filozof Strabón (okolo 64 pred Kristom - 24 po Kristovi) a geograf a cestovateľ Pausanias (115 - 180) informujú o liečebnom komplexe v Epidaure, ktorý obaja navštívili. Toto zariadenie mali podľa nich navštevovať tisícky pacientov s nevyliečiteľnými zdravotnými ťažkosťami. Obaja cestovatelia chrám bližšie popisujú.
Chorý mal vstúpiť najskôr do akýchsi kúpeľov, kde bol očistený a potom pokračoval do miestnosti nazývanej enkoimeterion, kde si ľahol a zaspal. Pausanias, ktorý epidaurské asklépium navštívil okolo roku 170 píše, že potom nasledovalo tzv. enkoimesis, teda rituál, kde bol obetovaný baran a na jeho vlne pacient spal. Pravdepodobne nešlo o prirodzený spánok, ale spánok, ktorý bol vyvolaný farmakologicky. Potom mal nasledovať sen, v ktorom vystupoval boh lekárstva.
V asklépiách archeológovia objavili viacero epigrafických pamiatok (nápisov), kde vyliečení pacienti ďakujú Asklépiovi za úspešnú liečbu.
Vplyv Asklépia na medicínu
Akýmisi prostredníkmi v tomto procese boli kynoterapeuti - chrámoví psi, ktorých postavenie liečiteľov pretrvalo od prechodu Apolóna k Asklépiovi. Vďaka potvrdeniam spokojných zákazníkov zaznamenaných na dlaždiciach a kovových doskách viditeľne umiestnených v chráme poznáme konkrétne prípady psieho uzdravovania: „Thuson z Hermiony, slepý chlapec, mal psom v blízkosti chrámu oblízané oči a odišiel vyliečený,“ stojí na jednej Epidaurijskej tabuľke. Podobne chlapec z Aeginy „mal na krku tumor.
Z medicínskeho hľadiska by psy skutočne mohli liečiť ľudí, obzvlášť ak bola choroba psychosomatická. Niektoré antické psy sa taktiež mohli prejavovať sklonom k lokalizácii zranenia alebo nadmerných tumorov a so svojím vynikajúcim čuchovým zmyslom boli schopné rozlíšiť proteínové usporiadanie, špecifické pre zhubné nádory, takže kňazi či lekári mohli pokračovať v podobe menších zákrokov. Súčasné chemické analýzy preukázali, že psie sliny, i keď v menšej miere, majú antibakteriálne vlastnosti.
Asklépiovo meno (spolu s Hygieou a Panakeiou) nachádzame aj v pôvodnej Hippokratovej prísahe a podľa legiend mal Asklépios v sne navštíviť Galénovho otca a poradiť mu, aby dal svojho syna študovať do egyptskej Alexandrie, kde sa mal učiť artis medicinae.
Hippokrates nebol iba priekopníkom morálky a etiky v medicíne, ako ste sa mohli dočítať v prvom dieli, ale údajne bol tiež priamym potomkom bohov. V jeho rodokmeni nájdete samotného boha liečiteľstva Asklepia a navyše tiež bájneho Herakla (latinsky Herkula). Hippokrates je navždy neoddeliteľne spojený s lekárstvom a je dokonca považovaný za jeho „otca”. Bol priamym potomkom bohov a sám sa stal predmetom legiend. Druhý diel bol preto venovaný aspektom jeho osobnosti.
Hippokrates nám hovorí, že choroba vzniká vtedy, keď je v tele niečo v nerovnováhe. Ľudské telo má podľa neho schopnosť sa do tejto rovnováhy vrátiť, ak mu to umožníme.
tags: #asclepi #boh #liecitelstva