Františkánsky kostol Zvestovania Pána, ľudovo nazývaný Františkánsky kostol, je súbor sakrálnych stavieb v bratislavskom Starom Meste. Ide o pôvodne gotický komplex, ktorý bol neskôr slohovo upravovaný. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste Slovenska.
Františkánsky kostol Zvestovania Pána v Bratislave
História a Vznik
Stavebné dejiny kostola s priľahlým kláštorom začali v hlbokom stredoveku. Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V roku 1209 pápež Inocent III. schválil regule nového cirkevného rádu - františkánov. Nasledovníci svätého Františka sa usadili aj v Prešporku. Na severnom okraji vtedajšieho mesta okolo roku 1220 začali s výstavbou kláštornej budovy.
Až v druhej polovici 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe samotného kostola. Za jeho zakladateľa je považovaný uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky, ktorý ho prikázal postaviť na pamiatku víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278.
Kostol bol postavený v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám. Jeho slávnostná konsekrácia (vysvätenie) bola uskutočnená 24. marca 1297. Na posviacke kostola bol účastný aj uhorský panovník Ondrej III., ostrihomský arcibiskup Lodomer, cirkevní a svetskí hodnostári a veľký počet veriaceho ľudu.
Významné udalosti
Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď sa politické vedenie Uhorska presídlilo do Bratislavy, zasadali v priestoroch kláštora predstavitelia stavov. 17. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za nového panovníka Ferdinanda I. Habsburského.
Od roku 1610 sa v bratislavskom kláštore spomína filozofická škola, ktorá bola v roku 1750 uznaná Generálnou kapitulou v Ríme za generálne štúdium. Kláštor bol sídlom provinciálneho ministra až do roku 1900, kedy bolo prenesené do Budapešti. Po obnovení Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa v roku 1924 sa opäť stal sídlom provinciálneho ministra, avšak už nie Mariánskej, ale obnovenej provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.
Architektúra a Interiér
Kostol Zvestovania Pána je trojloďová stavba s predstavaným polygonálnym presbytériom a vstavanou polygonálnou vežou zakončenou ihlancovitou strechou. Z hmoty kostola vystupujú dve bočné kaplnky, pristavané k severnému múru kostola. K južnému múru sa k stavbe kostola primkýna komplex dvojposchodových budov františkánskeho kláštora, obkolesujúcich vnútorný dvor štvorcového pôdorysu.
Priečelie kostola zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Priečelie upravil v barokovom slohu v rokoch 1745-1746 staviteľ Lucca de Schramm. Od prešporského sochára Jozefa Sartoryho pochádza kamenná skulptúra Panny Márie Immaculaty, s dvojicou anjelov, umiestnená na rímse nad portálom.
Interiérové vybavenie kostola je pomerne bohaté; slohovo je najviac zastúpený barok, ktorý v prvej polovici 18. storočia nahradil vybavenie v starších slohových štýloch. Dominantou svätyne, výškovo oddelenej od hlavnej lode, je hlavný oltár - murovaná stĺpová architektúra z rokov 1720-1730. Oltárny obraz tvorí maľba na skle s motívom Zvestovania Panny Márie z konca 19. storočia.
V lodi kostola sa nachádzajú bočné oltáre Narodenia Pána a Piety (Sedembolestnej Panny Márie). Oltár Piety miesto oltárneho obrazu obsahuje pieskovcovú plastiku Piety z roku 1400, ktorá patrí k najkrajším zachovaným skulptúram tohto typu z obdobia tzv. krásneho slohu. Po stranách triumfálneho oblúka stoja dva bočné oltáre zasvätené františkánskym svätým - vľavo svätého Františka z Assisi, vpravo svätého Antona Padovského.
Kaplnky
Ku kostolu patria aj viaceré kaplnky, ktoré sú architektonicky a historicky významné:
- Kaplnka Panny Márie Loretánskej (Kaplnka Čiernej Madony): Baroková kaplnka z roku 1708, ktorá v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsku kaplnku v talianskom meste Loreto.
- Kaplnka svätého Jána Evanjelistu: Gotická kaplnka pristavaná k severnej stene kostola medzi rokmi 1360-1380. Patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v celoslovenskom meradle.
- Kaplnka svätej Rozálie: Nachádza sa v južnej časti kostola. Stĺpový hlavný oltár s motívom svätej Rozálie je dielom Johanna A. Messerschmidta.
Kaplnka sv. Jána Evanjelistu
Františkánsky Kláštor
Dvojposchodová stavba kláštora v súčasnom klasicistickom slohu je výsledkom prestavby z roku 1860. Svojím priečelím sa doširoka otvára do južnej časti Františkánskeho námestia. Pôvodný kláštor z 13. storočia postupne rozširovali prístavbami. V roku 1439 začali stavať nový gotický kláštor s krížovou chodbou okolo štvorhranného dvora.
Záhrada
Súčasťou kláštora bola záhrada obdĺžnikového tvaru, ktorá vo svojej najväčšej výmere zaberala plochu 1870 m². V roku 1708 bola obohatená fontánou, ktorú zásoboval novovybudovaný vodovod. V roku 1892 bol v spolupráci s Okrášľovacím spolkom zbúraný záhradný múr a nahradil ho ozdobný železný plot. Záhrada dostala novú parkovú úpravu a slúžila všetkým obyvateľom mesta.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1209 | Pápež Inocent III. schválil regule františkánov. |
| 1220 | Začiatok výstavby kláštora. |
| 1278 | Ladislav IV. prikázal postaviť kostol na pamiatku víťazstva nad Přemyslom Otakarom II. |
| 1297 | Slávnostná konsekrácia kostola. |
| 1410-1420 | Pristavaná šesťboká gotická veža. |
| 1526 | V kláštore zasadali predstavitelia stavov po presídlení politického vedenia Uhorska do Bratislavy. |
| 1745-1746 | Baroková úprava priečelia staviteľom Lucca de Schramm. |
| 1860 | Prestavba kláštora v klasicistickom slohu. |
V súčasnosti je Františkánsky kostol Zvestovania Pána nielen významnou historickou pamiatkou, ale aj živým duchovným centrom Bratislavy. Návštevníci môžu obdivovať jeho architektúru, umenie a zažiť atmosféru pokoja a duchovna.
Pri letných potulkách Bratislavou som pred Františkánskym kostolom zvestovania pána natrafil na skromný pútač, ktorý oznamoval, že sa dá ísť hore do veže. Hneď mi bolo jasné, že vežu tohto svätostánku musím čím skôr navštíviť.
To, čo spravili toto leto, je toho dôkazom. Návštevníkov pustia nielen do vnútra kostola, aby sa tam pokojne pomodlili či poprechádzali (žiadne zamknuté mreže či retiazka, za ktorú je zákaz ísť), ale dovolia im nahliadnuť aj do zákulisia kláštora. Spovedná chodba s vystavenými sochami, kaplnka či krásna záhrada v átriu sú verejnosti sprístupnené už roky. Toto leto si však františkáni povedali, ukážeme ľuďom ešte viac! Zo srdca im za to ďakujem.
Krásne zreštaurovanou gotickou vežou stúpam po príkrych schodoch hore. Nejde to ľahko, ešteže nie sú točité ako napríklad vo veži Starej radnice. Za necelé dve minúty som hore na veži a nedočkavo sa vrhám k okienkam. Aká je vyhliadka? Čo uvidím?
Progresívne teliatko. Vyhasol vám rozum v halve? Studená sprcha priamo v živom vysielaní, videli to
Aha, ešte je otvorená aj Kaplnka sv. Jána evanjelistu v ľavej lodi kostola. Nazriem tak a už sa ponáram do hry svetla okennej mozaiky. Cítim ako sa na mňa dívajú svätí a uhorskí králi, ktorých sochy stoja po bokoch. Cestujem v čase.
Na stenách presbytéria sa nachádzajú pôvodné ornamenty i modrosivé iluzívne kvádrovanie odkazujúce na mariánske patrocínium, ktoré zdobilo pravdepodobne celý kostol a predstavuje typickú výzdobu z prelomu 13./14. storočia pre kostoly, ktoré patrili žobravým reholiam. V súčasnosti je jediným známym zachovaným príkladom ranogotickej interiérovej nástennej výmaľby františkánskej architektúry na Slovensku a jednou z najstarších nástenných malieb u nás vôbec.
Relikvie, svätý: V závere pravej lode je vo výklenku je umiestnený umelecky vypracovaný relikviár obsahujúci telo diakona a mučeníka zo 4. storočia - svätého Reparáta.
tags: #klastor #v #bratislave #frantiskania #zvestovania #pana