Kde prebýva Boh?

Vzťah Boha a človeka je ústredná téma Písma. Tento zámer mal Boh na večnosti, predtým než začal tvoriť, a tento zámer sa naplní do posledného detailu podľa nadčasového plánu, ktorý sa odvíja v stvorenom čase.

V Písme je napísané, že Boh stvoril človeka k svojmu obrazu, ale obraz, ktorý má Biblia na mysli nie je zobrazením fyzickej podoby človeka, ale toho aký je Boh.

Obsahom mnohých pasáží Písma sú mnohopočetné zasľúbenia a požehnania, ktoré Hospodin dopraje svojmu ľudu, ale ako v raji, uložil aj vyvolenému ľudu podmienku - ak budú Boha počúvať a nasledovať.

Život z moci Božieho Ducha znamená, že všetkými silami bojujeme so svojou ľudskou prirodzenosťou a usilujeme o svätosť. Z Božej moci sú menené životy mnohých ľudí, ale v nebi nás čaká oveľa viac! Duchovný vzťah a blízkosť, ktorý prežívame so svojím Spasiteľom na zemi je iba náznakom Božej prítomnosti v našich životoch.

Všetci, ktorí budú prebývať v nebi, budú Jeho ľud a On bude a zostane ich Bohom na veky. Zjednotenie, spojenie, alebo jednota nového neba a novej zeme je pre nás asi rovnako nepochopiteľná, ako keď hovoríme o Božej trojjedinnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že v mysliach starovekých ľudí znamenalo "nebo" to isté, čo nebesá, teda atmosféru a vesmír, a rovnako označovalo miesto, kde prebýva Boh. Keď teda Ján v Zjavení 21.kap.1 verši hovorí o novom nebi, je celkom pravdepodobné, že hovorí o pretvorení celého vesmíru.

Prebývať v nebi a naplno prežívať obecenstvo s Bohom je neskonale lepšie ako najlepšia bývanie na zemi. Každý, kto je naplnený Duchom Svätým, môže žiť večným životom v Božej prítomnosti.

Božie slovo tvrdí, že ak sme uverili v evanjelium milosti, prijali sme Krista, tak v nás Kristus prebýva. Zároveň Božie slovo učí, že ak sme spasení, máme Svätého Ducha, Svätý Duch v nás prebýva a sme ním zapečatení. Ako to teda je? Kto v nás vlastne prebýva?

Prebýva v nás sám Boh skrze svojho Syna a skrze svojho Ducha. Svätý Duch je Duch Boží a je zároveň aj Duch Kristov. Tým, že prebýva v nás Svätý Duch, prebýva v nás aj Kristus skrze svojho Ducha. Svätý Duch je Duch Otca aj Syna a tým, že prebýva v nás Svätý Duch, prebýva v nás aj Otec a aj Syn. Inak to ani nemôže byť, lebo všetci traja sú dokonale v jedno.

To, že Boh bude v nás prebývať je súčasťou zasľúbenia Novej zmluvy: „Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Boh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom“ (2. Korintským 6:16; 1. Korintským 3:16, 6:19). Otec a Syn sú jedno, preto v nás prebýva ako Otec, tak aj Syn, alebo povedané aj inak, skrze prebývanie Krista v nás prebýva v nás aj Otec.

Kristus v nás prebýva nielen skrze svojho Ducha, ale aj skrze svoje slovo, skrze vieru. Tak, ako je Otec, Syn a Duch dokonale jedno, podobne sme s nimi v jednote aj my po znovuzrodení vďaka Božiemu prebývaniu v nás: „aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“.

Pretože všetko sa deje skrze Syna a cieľom syna, a pretože Syn prišiel, aby nám zjavil Otca, je pre Písmo prirodzené a samozrejmé opisovať Božiu prítomnosť v nás ako prebývanie Krista.

Písmo opisuje náš stav pred znovuzrodením, keď sme ešte boli v Adamovi ako jeho potomkovia, ako „mŕtvi vo svojich hriechoch a prestúpeniach“. Teda sme boli duchovne mŕtvi, nemali sme (a nemohli sme mať) s Bohom spoločenstvo, Boha a jeho vôľu, či cesty sme nepoznali, boli sme bez Boha na svete, cudzí a odlúčení od Božích zasľúbení. Keď sme uverili evanjeliu, dostali sme Božieho Ducha, narodili sme sa znovu.

To, čo o nás platilo pred znovuzrodením, už neplatí. Teraz už nie sme duchovne mŕtvi, ale živí, živí Bohu a jeho spravodlivosti. To o nás platí vďaka tomu, že sme dostali Ducha a Svätý Duch (Duch Kristov, Duch Boží) v nás prebýva.

Boh s naším starým človekom jednal tak, že ho vložil do Krista a nechal spolu s Kristom zomrieť. Následne (pri našom oživení z mŕtvych; pri našom vstaní z mŕtvych spolu s Kristom) splodí, znovuzrodzuje nás už ako nového človeka a sme nové stvorenie. Pri našom znovuzrodení, ku ktorému dochádza činnosťou Svätého Ducha v okamihu keď sme uverili, dostali sme nový život a tým sme nové stvorenie.

Kľúčové pri tomto všetkom je to, že sme boli do Krista ponorení, a to v jeho smrti a aj v jeho vzkriesení. Všetko nové je len a len dôsledkom toho, že sme boli a stále aj sme do Krista ponorení. Večný život je život, ktorý je z Krista a je skrze Krista skrytý v Bohu. Je to Boží život a súčasne je to už aj náš život. Nie sme rovní Bohu, ale dostali sme jeho život. Večný život, ktorý teraz máme v Ježišovi Kristovi je náš život raz a navždy.

Duša sa počas nášho časného života posvätenia premieňa. Tieto skutočnosti sú v Písme opísané dvoma spôsobmi: 1. Sme vložení do Krista a 2. Kristus je v nás. Obe skutočnosti („byť v Kristu“ a „Kristus v nás“) sú nerozlučne spojené. Jedno bez druhého nemôže byť.

Všetko (smrť starého človeka; oživenie, vstanie z mŕtvych; nové narodenie; nové stvorenie; udelenie a prijatie večného života a aj všetko iné súvisiace so spasením a tu nevymenované) sa deje len a len v spojení s Ježišom Kristom.

Potvrdzujúce verše z Písma:

• „Alebo či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení (ponorení) v Krista Ježiša, pokrstení (ponorení) sme v jeho smrť? Pohrobení sme teda s ním skrze krst (= ponorenie) v smrť, aby sme, ako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života.
• „Verný je Boh, skrze ktorého ste povolaní v obecenstvo jeho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.“ (1. Korintským 1:9)
• „A vy ste z neho (z Boha) v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou i posvätením i vykúpením“ (1. Korintským 1:30).
• „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korintským 5:17).
• „Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie.“ (Galatským 6:15).
• „… na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti“ (Efezským 1:6-7).
• „… spolu nás oživil s Kristom - milosťou ste spasení - a spolu vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi, aby v nasledujúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi.“ (Efezským 2:5-6). Spolu s Kristom znamená: v Kristovi.
• „žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach“ (Efezským 3:16-17).

Kristus prebýva v nás a má prebývať v nás. To, že Kristus žije vo veriacom, má veriaci dokázať, veriaci má byť dokázaný, ako apoštol Pavol píše Korintským (2. Korintským 13:5). Kristus v nás prebýva - to je naše postavenie pred Bohom. Keď sa Boh na nás pozrie, tak vidí v nás svojho Syna.

Ľudia nás vidia takých, aký život žijeme, aký sme navonok - a to je náš stav. Náš stav má byť taký, aké je naše postavenie, teda má byť vidieť, že Kristus v nás prebýva. Aj ľudia majú v nás vidieť Krista tak, ako to videli na učeníkoch Ježiša Krista v Antiochii, keď ich pomenovali kristovcami, nasledovníkmi Krista (Skutky 11:26).

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a zasadil ho do raja. Eden bol prvým miestom Božej blízkosti. Ale prišiel hriech a človek bol vyhnaný. No Boh nezanechal človeka. On je všadeprítomný. Kdekoľvek pôjdeš - na vrchol hory či do hlbín mora - tam je On. Nebo je Božím trónom a zem jeho podnožou.

Boh dal Mojžišovi plán svätostánku, miesta, kde bude prebývať jeho sláva. Keď bol dokončený, sláva Hospodina naplnila stánok. Oblak zostúpil. Neskôr Šalamún postavil chrám, ktorý tiež naplnila Božia sláva. A predsa sa spýtal: „Naozaj býva Boh na zemi?

Neskôr začali ľudia uctievať chrám a zabudli na Boha. Zostala im budova, ale stratili vzťah. On je všade. Nebo je jeho trón, zem podnožka jeho nôh. Na to, aby sme vstúpili do Božej prítomnosti, nepotrebujeme špeciálne budovy. Tu je niekto väčší než chrám! V Ňom prebýva plnosť Božstva.

Dnes nemusíme ísť na špeciálne miesta, aby sme sa modlili k Bohu. Ako povedal Ježiš: „Ale prichádza hodina - a už je tu -, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? Chrámom sme my. Tvoje telo je príbytok Ducha Svätého. Čo to znamená? Ak si chrám, potom má tvoj život váhu. Nie si chrámom len ty sám. Boh stavia duchovný dom z mnohých živých kameňov. Ako dobré a milé je, keď bratia bývajú spolu!

Raz príde deň, keď Boh urobí všetko nové. Nové nebo, nová zem, nový Jeruzalem.

V najväčšej hĺbke každého človeka jestvuje neprístupná svätyňa, v ktorej prebýva tajomná podstata jeho bytia. Táto hlboká realita v človeku predstavuje samostatnú časť, ktorá existuje bez ohľadu na ostatné časti jeho komplexnej ľudskej podstaty.

JA SOM, teda Boh, nemá pôvod v ničom, a jeho existencia nie je na ničom závislá. Na druhej strane naše „ja som“, teda človek, pochádza od Boha a každá minúta jeho existencie závisí od vôle jeho Stvoriteľa. Na jednej strane je Stvoriteľ, vyvýšený nado všetko, odveký, prebývajúci v neprístupnom svetle.

Táto hlboká podstata ľudského bytia, o ktorej hovoríme, sa v Písme nazýva duchom človeka. „Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch“ (1. Kor 2:11). Tak, ako je Božie sebapoznanie vo večnom Duchu, tak je aj sebapoznanie človeka skrze vlastného ducha.

Jedným z najoslobodzujúcejších výrokov Novej zmluvy je: „praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde“ (Jn 4:23-24). Tu vidíme, že uctievanie je v plnej miere duchovné. Podstata skutočného náboženstva je oddelená od stravovacích nariadení a prikázaných sviatkov, od habitov a obradov.

Najväčšou stratou pre človeka pri páde do hriechu bolo to, že Boží Duch opustil jeho vnútornú svätyňu, v ktorej prebýval. Hlboko, v centre ľudského bytia, je ukryté miesto, ktoré je stvorené na to, aby bolo príbytkom trojjediného Boha. Boh tam plánoval prebývať a žiariť morálnym a duchovným ohňom. Človek sa svojím hriechom vzdal tejto neopísateľne nádhernej výsady a preto tam teraz musí prebývať sám.

Táto svätyňa, tento priestor, je tak hlboko intímny, že doňho nemôže nikto iný vstúpiť jedine Kristus, a On tam vojde len ak bude vierou pozvaný. „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Pôsobením Ducha pri znovuzrodení vstupuje „Božia prirodzenosť“, ako ju Peter nazýva, do hĺbky srdca veriaceho a vytvorí si tam príbytok. „Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho,“ pretože „ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8:9, 16). Len takýto človek je skutočne kresťanom.

Krst, konfirmácia, prijímanie sviatostí, členstvo v zbore - to všetko nič neznamená, ak Boh neuskutoční svoj zvrchovaný skutok znovuzrodenia. „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce“ (Prís 4:23). Toto nie je iba múdre príslovie, je to naša svätá povinnosť, ktorú nám uložil Ten, komu na nás najviac záleží.

Dávno, keď sa veriaci Žid chcel stretnúť s Bohom, šiel do Božieho chrámu. Ježiš však svojich nasledovníkov učil, že miestom stretnutia s Bohom nemusí byť chrám v Jeruzaleme ani žiadne iné konkrétne miesto. Sľúbil, že tých, ktorí v neho uveria a zveria svoj život do jeho rúk, naplní Boží Duch. Boh nebude ďaleko, práve naopak: bude stále s nimi. Tak blízko, ako sa len dá.

Vieš si predstaviť, že by bol Boh s tebou počas každého tvojho rozhovoru, každej aktivity? Pri každom tvojom rozhodovaní by bol pripravený naviesť ťa na to dobré. Neustále by v tebe pracoval a kresal by z teba lepšieho a milosrdnejšieho človeka. Jemne a láskavo by ťa očisťoval od tvojich chýb a hriechov, ako keď matka kúpe svoje novorodeniatko: nežne ho zbavuje špiny bez toho, aby mu ublížila. Napĺňal by ťa svojou radosťou, pokojom, dobrotou. Tvoje „ja“ by nežilo podľa svojich sebeckých túžob, ale by túžilo po rovnakých veciach ako Boh.

Tí z nás, čo sme prijali do svojho srdca Ježiša a rozhodli sme sa ho nasledovať ako svojho Pána, sme podľa Biblie Božím chrámom, v ktorom prebýva sám Boh: „My sme predsa chrám živého Boha, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať…“1Je aj tvoje srdce Božím chrámom? Prijal si doň Ježiša? Ak áno, môžeš si byť istý, že Boh je k tebe blízko.

Ak si to ešte neurobil, povedz mu: „Bože, chcem sa k tebe priblížiť. Ďakujem ti, Ježiš, že si zomrel za moje hriechy na kríži a že si mi odpustil. Prijímam ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Naplň ma svojím Duchom a premieňaj ma na svoj obraz.

Prítomnosťou Ducha Svätého je nám teda Boh bližšie, ako keď Ježiš chodil po tejto zemi, vyučoval a uzdravoval! Aby sme tomu porozumeli, pripomeňme si krátko, ako Trojjediný Boh pôsobí v živote kresťana. Predovšetkým sa po celý Starý zákon zjavuje ako mocný a jediný Boh, ale predovšetkým milosrdný a milujúci Otec. V plnosti času posiela svojho Syna Ježiša Krista, druhú Božskú osobu, aby sa stal Emanuelom - Bohom s nami - a zjavoval nám priamo dobrotu Boha Otca - vo vyučovaní, uzdravovaní a zázrakoch a predovšetkým v diele Vykúpenia.

Keď dokončí svoju úlohu na Zemi, odchádza k Otcovi a zasadne na trón svojej slávy. Duch Svätý nám zjavuje a priamo prináša nekonečné bohatstvo Boha, ktoré môže napĺňať naše životy. Prvou je to, že je Duchom pravdy. V dnešnej dobe zmätku, protichodných informácií a klamlivých správ a nás Duch napája na Božiu pravdu a priamo v mojom srdci mi pripomína, čo nás učí Písmo a učiteľský úrad Cirkvi.

Svet sa nevyvíja náhodou, Boh má s týmto svetom svoj presný plán a v pôsobení Ducha Svätého spoznávame, že tento plán napreduje a napĺňa sa. A žiadne ľudské plány, ktoré odporujú Božiemu plánu, sa nevydaria, hocijako hrozivo môžu v niektorom bode dejín vyzerať. Stačí si spomenúť na Rímsku ríšu, Hitlerove plány alebo komunizmus. Naopak, Duch pôsobí možno ticho, ale mocne a je nezadržateľný.

Duch Boží však nevytvára uniformitu, ale naopak, veľkú rôznorodosť. A napriek tomu práve túto rôznosť privádza do nádhernej symfónie, v ktorej každý nástroj vynikne práve preto, že je originálny, a zároveň spoluvytvára spoločnú hudbu, ktorá by bez neho nebola úplná.

V čase pandémie vám prítomnosť Ducha Svätého v nás môže dať ešte jednu neoceniteľnú výhodu. Ak vďaka Duchu Svätému prebýva Boh v mojom srdci, vždy je tu, nie je vzdialený, môžem s ním hovoriť kedykoľvek. Aj v izolácii, karanténe, v nedostatku kontaktov, ktoré obmedzujeme kvôli ochrane nás aj blízkych pred nákazou. V Duchu Svätom môžem hovoriť s Bohom priamo tu a teraz.

Ježiš nám zjavuje Otca, ale hovorí nám aj o Duchu, ktorý bol zoslaný do cirkvi a žije v srdci každého pokrsteného. V Kréde vyznávame, že všetkým trom osobám „sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva“. Slávime veľké tajomstvo - jediný Boh v troch osobách. Ešte väčšie tajomstvo je, že tento Boh prebýva v nás.

Boh - láska, ktorý osvecuje každého človeka, miluje každého bezhraničnou láskou a chce sa dať poznať všetkým práve cez lásku, ktorú chce niesť cez teba i mňa. Jeho sľub sa plní bez prestávky: je s nami po všetky dni, aj v tento dnešný, v túto chvíľu.

Poďakujem sa Ježišovi za to, že som jeho chrámom. Pripomeniem si tiež, že Boh prebýva v každom človeku, ktorého dnes stretnem.

Predchádzajúca kapitola 46. kapitolaBoh je s nami1 Pre zbormajstra. Korachových synov. Na hoboji. Pieseň. 2 Boh je naše útočište a naša sila, najistejšia pomoc v súžení, 3 preto sa nebojíme, hoci by sa zem triasla a vrchy by sa rúcali do hlbín mora. 4 Nech aj hučia moria, ich vody sa penia a pod ich nárazom rozkývu sa horstvá! (Vševládny Boh je s nami, Boh našich otcov je náš pevný hrad.) Sela 5 Ramená rieky osviežujú Božie mesto, sväté sídlo Najvyššieho. 6 V ňom prebýva Boh, preto nebude otrasené, Boh mu pomôže ešte pred úsvitom. 7 Národy sa búria, padajú kráľovstvá; keď jeho hlas zahrmí, zem sa zachvieva. 8 Vševládny Boh je s nami, Boh našich otcov je náš pevný hrad. Sela 9 Poďte, pozrite na veľké Jahveho diela, akými divmi naplnil celú zem! 10 Po celej šírej zemi zastavuje vojny, rozbíja luky, láme kopije a štíty hádže na oheň. 11 "Prestaňte! Vedzte, že ja som Boh, vysoko nad národmi, vysoko nad zemou!" 12 Vševládny Boh je s nami, Boh našich otcov je náš pevný hrad. Sela

tags: #az #tam #kde #prebyva #boh