„Okrem Slova Božieho je ušľachtilé umenie hudby najväčším pokladom sveta.“ Váhu slov Martina Luthera zvlášť výstižne potvrdzuje množstvo výnimočných diel, ktoré vznikali od počiatkov kresťanstva až po dnešok, aby umocnili posolstvo a príbeh utrpenia a smrti Ježiša Krista prostredníctvom hudby.
Vo fascinujúcom Bachovom hudobnom univerze patrí výnimočné miesto Matúšovým pašiám. Význam tohto diela v kultúrnej tradícii Západu je taký veľký, že Bach býva niekedy nazývaný „piatym evanjelistom“.
Pamätám si na svoj prvý zážitok zo živého predvedenia Bachových Matúšových pašií. Bolo to v Mníchove a dielo vtedy dirigoval Peter Schreier, ktorý súčasne spieval aj part Evanjelistu. Pamätám si tiež, že azda viac ako nádherná hudba lipského kantora ma vtedy zaujalo niečo iné: množstvo partitúr v publiku, vedľa sediaci pán v stredných rokoch s výzorom bankového úradníka, decentne si pohmkávajúci chorály, ktoré sú v tomto diele dedičstvom predkov i dodnes živým prejavom viery. A absolútne ticho, ktoré zavládlo v koncertnej sále po slovách oznamujúcich Kristovu smrť.
Myslím, že vtedy som si prvýkrát uvedomil, čo naozaj znamená tradícia vo vzťahu k viere i vo vzťahu k hudbe. Jej súčasťou sú rovnako lamentácie renesančných skladateľov na texty z Náreku Jeremiáša, Tenebrae Francoisa Couperina i Pašie Arvo Pärta.
Johann Sebastian Bach (1685 - 1750) skomponoval Matúšove pašie pre predvedenie v Lipsku na Veľký piatok 15. apríla roku 1729 a počas jeho života zazneli tri-, nanajvýš štyrikrát ako súčasť veľkonočnej liturgie v Kostole sv. Tomáša - naposledy pravdepodobne začiatkom 40. rokov 18. storočia. Na svoj koncertný život si museli počkať nasledujúcich sto rokov.
Bachova tvorba medzičasom vyšla z módy a v úzkom okruhu znalcov žili len jej fragmenty - až kým Matúšove pašie v roku 1829 v Berlíne opätovne neoživil v tom čase len dvadsaťročný skladateľ a dirigent Felix Mendelssohn Bartholdy. Príbeh Veľkej noci sa tak symbolicky stal i vzkriesením Bachovej hudby.
Zázračne talentovaný syn židovského bankára, ktorý dostal kópiu partitúry pašií od matky ako narodeninový dar, však prispôsobil barokovú hudbu luteránskeho kantora estetickému cíteniu poslucháčov 19. storočia. Dielo výrazne skrátil, čo znamenalo napríklad vyškrtnutie viacerých árií, pozmenil jeho inštrumentáciu (teda nahradil v partitúre Bachom predpísané nástroje inými) a skladbu uviedol so stovkami zboristov.
Vznikol tak dlhý čas platný monumentálny zvukový obraz Bacha - „praotca nemeckej hudby“, ktorý konvenoval prebúdzajúcemu sa národnému cíteniu nemeckého meštianstva.
Boli to Rus Igor Stravinskij a Nemec Paul Hindemith, skladatelia „modernej hudby“, ktorí ešte v prvej polovici 20. storočia začali nahlas hovoriť o tom, že Bach by mal znieť inak, že pátos, sentiment a monumentálnosť je v skutočnosti projekciou predchádzajúcej epochy. Nastalo dlhé obdobie hľadania Bacha.
„To, čo sme robili, nebolo nijaké reštaurovanie akéhosi historického zvukového obrazu, nijaké muzeálne opakovanie dávno minulých zvukov. Bolo to moderné podanie, interpretácia 20. storočia,“ spomína v knihe esejí Hudobný dialóg rakúsky dirigent Nikolaus Harnoncourt.
Príbeh Veľkej noci sa tak symbolicky stal i vzkriesením Bachovej hudby. Biblická zvesť zaznieva v recitatívoch z úst Evanjelistu, meditácie nad jeho slovami prinášajú árie sólistov na poetické texty libretistu Picandera, dej dramatizuje dvojica zborov a veriacich reprezentujú duchovné piesne.
Matúšove pašie sú hudbou nesmiernej imaginácie, prenikavého intelektu a symbolov. Na mieste, kedy Ježiš predpovedá svoju zradu, zaznieva otázka zboru učeníkov „Pane, som to ja?“ presne jedenásťkrát, Židia sa na zákon odvolávajú v desiatich zboroch a v duete veľkňazov počuť odrátavať tridsať strieborných.
Nemecký muzikológ Hans Heinrich Eggebrecht v zamyslení Hudba a smrť alebo estetizácia života spomína Bachove pašie ako dielo, ktorého veľkosť a krása nevyhnutne idealizuje „hrôzy strastiplnej smrti zradeného, zapretého a porazeného Božieho syna“.
Píše: „Ani Matúšove pašie neriešia problém tohto rozporu. Naopak, práve ony vo svojej umeleckej veľkosti a kráse nesú rozpor medzi desivou skutočnosťou a jej idealizáciou ďalej so sebou.“ No možno uprostred desivej skutočnosti naopak krása a veľkosť Bachovej hudby tento rozpor práve zmierňuje.
Webová stránka bach-cantatas.com eviduje v súčasnosti 281 nahrávok Matúšových pašií, prvé pochádzajú z 30. rokov 20. storočia. Približne trojhodinové dielo nemohlo byť pre obmedzený rozsah vtedajších šelakových platní zaznamenané celé a hoci na platniach a CD nosičoch odvtedy defilujú generácie najvýznamnejších spevákov i dirigentských hviezd od Willema Mengelberga po Sira Simona Rattlea, ktorý v roku 2010 vytvoril zaujímavú scénickú verziu pašií pod režisérskou taktovkou Petra Sellarsa, živý dotyk s Bachovou hudbou nič nenahradí.
Paradoxne, ani nie tak pre hudobný výkon, hoci boli vynikajúce, ale pre publikum, ktoré s napätím sledovalo pašiovú drámu, živo reagovalo na dôverne známe chorálne nápevy, ktoré Bach zdedil od svojich predchodcov a aj dnes stále žijú v chrámoch, pre ťaživé ticho, ktoré zavládlo po slovách evanjelistu oznamujúcich Kristovu smrť.
„Na to sú príliš dlhé a príliš dôležité,“ odpovedal holandský čembalista a dirigent Gustav Leonhardt na otázku, či doma počúva pašie z nahrávok.
vo fascinujúcom Bachovom hudobnom univerze patrí výnimočné miesto Matúšovým pašiám. „Úvodný zbor Matúšových pašií je niečo ako zvukový ekvivalent veľkolepých oltárnych malieb Veroneseho alebo Tintoretta, spolu s Albertom Schweitzerom doslova vidíme Krista, ako ho vedú Jeruzalemom po jeho Via Crucis, počuť hlasy davu, ktoré znejú v tragickom súzvuku,“ píše o úvodnom zbore Matúšových pašií bachovský špecialista, dirigent Sir John Eliot Gardiner vo svojej knihe Music in the Castle of Heaven.
Keď Ježiš predpovie svoju zradu, zaznie otázka zboru učeníkov „Pane, som to ja?“ jedenásťkrát.
Johann Sebastian Bach sa považuje za jedného z najväčších hudobných géniov všetkých dôb. Považujú ho za akéhosi završovateľa barokového hudobného štýlu. Vo svojej dobe sa preslávil hlavne ako interpret a improvizátor. Ako skladateľa ho najskôr veľmi neuznávali. Jediné dielo, ktoré v čase svojho života mohol publikovať tlačou, boli Matúšove pašie.
Johann Sebastian Bach sa narodil 21. marca 1685 v nemeckom Eisenachu. Vyrastal ako najmladšie dieťa v mnohopočetnej evanjelickej rodine s hlbokými hudobnými tradíciami. Vo veku desať rokov stratil budúci hudobný génius rodičov a ujal sa ho starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom, a prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie.
S povesťou vynikajúceho hráča na organe s vyspelou technikou hrania sa dostal za organistu do nemeckého Arnstadtu, kde mal aj vyučovať hudbu. So žiakmi si však príliš nerozumel a nadriadení ho napomínali, keď s nimi dostatočne necvičil. Prejavoval sa ako nezávislý a často aj arogantný mladý muž - ale aj s hlbokým vzťahom k hudbe.
Keď dostal mesačné voľno na návštevu známeho organistu Dietricha Buxtehudea v Lübecku, ktorého umenie ho uchvátilo, vydal sa za ním pešo (takmer 300 km) a vrátil sa až o niekoľko mesiacov.
Získal post organistu na dvore vojvodu Wilhelma Ernsta vo Weimare, kde sa vypracoval na uznávaného umelca. Od roku 1717 pôsobil Bach ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene. Prežil tam svoje najkrajšie roky a vytvoril svoje najkrajšie a najpoetickejšie inštrumentálne skladby - šesť Brandenburských koncertov.
Poslednou životnou zastávkou skladateľa bolo nemecké Lipsko a Chrám sv. Tomáša, kde pôsobil od roku 1723 ako kantor a organista. Na sklonku života Bach ochorel na vážnu očnú chorobu - šedý zákal, podstúpil neúspešnú operáciu a zomrel slepý 28.
Johann Sebastian Bach bol predstaviteľom vrcholného baroka, majstrom polyfónie, kontrapunktu a fúgy. Bol typom usilovného človeka - vzdelaného a hlboko veriaceho umelca.
BRATISLAVA 13. marca (SITA) - Matúšove pašie od Johanna Sebastiana Bacha v podaní 103 účinkujúcich zo siedmich štátov zaznejú v rámci v rámci celoročného festivalu Johann Sebastian Bach - Slovensko 2005 v stredu 16. marca o 18:00 vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave. "Napriek svojmu primárne kresťanskému charakteru sú Matúšove pašie univerzálnou hudbou oslovujúcou každého vnímavého človeka bez rozdielu vyznania," informoval agentúru SITA Ján Juráš z usporiadateľskej agentúry AP projekt.
Na uvedenie Matúšových pašií prijali pozvanie špičkoví interpreti barokovej, špeciálne Bachovej hudby zo siedmich štátov. Prídu tenorista Hans Jörg Mammel z Nemecka, sopranistka Anna Mikolajczyk z Poľska, slovenská altistka Petra Noskaiová, basisti Stephen Varcoe z Veľkej Británie a Lukas Kargl z Rakúska a dirigent Marek Štryncl z Českej republiky.
Na koncerte vystúpi orchester Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom, ktorý tvoria hráči na historických nástrojoch z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka a Slovenska. Obsah recitatívov, árií, zborov a chorálov návštevníkom podujatia v chrámových laviciach priblíži preklad textu Pašií od Jely Krčméry-Vrteľovej publikovaných v bulletine.
Znalec a ctiteľ Biblie Johann Sebastian Bach sa o ňu opieral aj pri skladaní Matúšových pašií. Sú naozaj monumentálnym dielom obsahovo i dĺžkou - trvajú viac ako tri hodiny, ale predovšetkým spôsobom, akým do nich Bach vložil všetky hudobné princípy ...
Celoročný festival Johann Sebastian Bach - Slovensko 2005 mal v stredu významný deň. Vo Veľkom evanjelickom kostole zazneli Matúšove pašie v podaní špičkových interpretov barokovej hudby zo siedmich štátov. Znalec a ctiteľ Biblie Johann Sebastian Bach sa o ňu opieral aj pri skladaní Matúšových pašií. Sú naozaj monumentálnym dielom obsahovo i dĺžkou - trvajú viac ako tri hodiny, ale predovšetkým spôsobom, akým do nich Bach vložil všetky hudobné princípy a "objavy" baroka.
Napriek tomu, alebo skôr práve preto boli Matúšove pašie jedno storočie zabudnuté. V období svojho vzniku (pravdepodobne 1727) sa interpretovali skôr ako operný recitatív s áriami a chorálmi, do kostola sa až na premiéru akosi "nevmestili". O znovuobjavenie pašií sa postaral Felix Mendelssohn Bartholdy (1829) a dnes sú pre hudobníkov, spevákov a dirigentov príťažlivé najmä pre svoju interpretačnú obtiažnosť.
Zároveň prestávajú byť čisto koncertnou záležitosťou a presúvajú sa tam, kam primárne patria - do kostolov, a to i napriek tomu, že k predvedeniu potrebujú dva zbory a dva orchestre. Vo Veľkom evanjelickom kostole boli Matúšove pašie interpretované s väčším dôrazom na ich duchovnú ideu, s vynechaním koncertného potlesku. Biblické texty, recitatívy a árie sólistov i výkony hudobníkov pútali k obsahu a vzbudzovali silný emotívny zážitok. Bach totiž vložil do pašií nielen hudobného génia, ale aj svoju vnútornú silu a do libreta teologickú "fundovanosť" či, lepšie povedané, hlbokú vieru. Vytvoril tak najslávnejšie zhudobnenie pašiového textu a zároveň ostrov pokoja a meditácie.
Ďalšie diela s veľkonočnou tematikou
Veľká noc je obdobím, v ktorom či už ste veriaci alebo nie, spomalíte. Vypnutie z každodenného zhonu a denných rituálov a zahľadenie do svojho vnútra. Vlastne ide o taký blackout, o ktorom sa teraz v médiách vedú vášnivé debaty. V ťažkých časoch, aké teraz prežívame, naberajú tieto sviatky ďalší význam. Preto sa usaďte, vypnite všetky obavy z ďalších dní a vypočujte si niekoľko diel z vážnej hudby s tematikou umučenia a ukrižovania Ježiša Krista na Veľký Piatok.
- George Frideric Händel - Mesiáš
- Gustav Mahler - Symfónia č. 2 c mol Vzkriesenie
- Nikolaj Rimsky-Korsakov - Ruská veľkonočná slávnostná predohra
- Joseph Haydn - Sedem posledných slov Ježiša Krista
- Richard Wagner - Parsifal
- Gregorio Allegri - Miserere
- Francis Poulenc - Quatre motets pour un temps de pénitence
Tipy na počúvanie:
- Lamentations de la Renaissance, Huelgas-Ensemble, P. van Nevelharmonia mundi 1999/Divyd
- Gesualdo, Tenebrae, The Hilliard Ensemble4CD ECM 1991/Divyd
- J. S. Bach, Matúšove pašie, La Petite Bande, S. Kuijken3 SACD Challenge Classics 2010/Music forum
- J. S. Bach, Matúšove pašie, Balet Johna Neumeiera2 DVD Arthaus Musik 2010/Divyd
- J. Haydn, Sedem posledných slov Spasiteľa na kríži, Le Concert des Nations, J. SavallDVD Alia Vox 2009/Hevhetia
Bach - St Matthew Passion BWV 244 - Van Veldhoven | Netherlands Bach Society