Každá mytológia či viera so sebou prináša základný mýtus o stvorení sveta. Slovanský mýtus o stvorení čerpá z kozmológie. Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod.
Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu). To on bol chaosom a chaos bol ním. Jeho vlny sa vírili priestorom a obmývali zlaté vajce, ktoré bolo uprostred. V tom zlatom vajci prebýval Rod - pôvodca všetkého. Boh Rod spiaci v zlatom vajci si tichúčko spal a o vlny chaosu nedbal. More chaosu však chladilo vajce svojím pohybom, Rodovi však začalo byť zima, až sa nakoniec prebudil.
Prebudil ho nepokoj a disharmónia všade navôkol. Uzavretý v zlatom vajci najprv zrodil Lásku - bohyňu Ladu. Skôr než praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu. Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa z vĺn studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír. Silou lásky rozbil zvnútra zlaté vajce, a tak stvoril Všehomír, ktorému dal zákon a poriadok.
Následne, ako sa vykľul z vajca, symbolu nového života, stvoril svet tak, ako ho poznáme. Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Nasledoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá. Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva.
Keď praboh Rod vyriekol prvé slovo, zrodil sa jeho syn Svarog. Svarog spolu s bohyňou Ladou pomáhali Rodovi pri tvorení nášho sveta. Rod vytvoril aj kozu Sedun a kravu Zemun, z ktorých sa narodili jeho ďalší dvaja synovia, bratia Perún a Veles. Z vemien kozy Sedun, ako aj z kravy Zemun sa rozlialo mlieko a z jeho kvapiek sa zrodili hviezdy. S Ladou a Svarogom stvoril Matičku Zem - Mokoš.
Rod rozdelil svet na tri kráľovstvá - nebo, zem a podsvetie. Stvoril bohov, ktorých úlohou bolo udržiavať poriadok na svete, potom ľudí a nakoniec aj útočisko pre mŕtvych. Rod stvoril nový Všehomír a vládu nad ním zveril svojim trom synom. Najstarší z nich, Svarog, otcovi najviac hádam pomáhal, keďže ako kováč bol z troch bratov najzručnejší.
Po dlhej oslave pokračovali Svarog a Lada v spoločnom tvorení. Lada vôbec nezaostávala za svojím mužom. Svarog koval veci pevné, Lada tvorila veci jemné. Raz prišla Lada za bohyňou zeme Mokošou a požiadala ju, aby jej dala trochu hliny na stvorenie bytostí, ktoré by osídlili zem. Mokoša jej s radosťou hlinu dala. Z nej potom Lada vymodelovala všetko živé, čo môžeme nájsť na zemi.
Keď uvidel Svarog tieto duté bytosti z kameňov a hliny, veľmi sa potešil, ale pochopil, že v dutine sa môže usídliť tak dobro, ako aj zlo. Preto sa Svarog nadýchol a dúchol do dutín. Keď Svarog dúchol do ľudí, bolo ho počuť. Tento zvuk nazval slovom. Podľa toho - od slova čelo - dostali tieto tvory meno človek (čelovek). Svojím bozkom dal Rod ľuďom prvý veľký dar - dar mysle a vedomia.
Mnohí akademici považujú Roda a Svaroga za dvoch rozdielnych bohov, avšak existujú aj interpretácie hovoriace, že ide o to isté božstvo figurujúce pod dvoma menami. Tieto interpretácie vychádzajú zo skúmania etymológie (pôvodu slova) Svarogovho mena. Skoré štúdie verili, že koreň mena svar bol prepožičaný zo sanskritu, kde znamená nebo či slnko. Až neskôr, koncom 19. storočia, sa lingvisti zhodli, že dané slovo pochádza pravdepodobne z protoslovanského svar (teplo, oheň) či starovýchodoslovanského svariti (ukuť niečo pri vysokej teplote), alebo staropoľského zwarzyć (zvariť, pevne spojiť ohňom/zvarením).
Rod vytvoril kameň bytia Alatyr. Nikto ho nemôže nájsť, nikto ho nemôže zdvihnúť. Môže byť malý a ľahký, ale aj veľký a ťažký ako hora. Podľa veľmi rozšírenej ruskej ľudovej predstavy sú pozostatky bleskov, týchto „hromových striel, perunových striel, perunov“, často nachádzané pravěké kamenné nástroje: střelky šípů, kamenné sekery, pěstní klíny a různé hroty (jednak pro svůj štípaný tvar a jednak proto, že pazourky a ostatní sopečná skla, z kterých bývají zhotovené, křešou jiskry). Kamenné sekery s dírkou jsou známé i na Slovensku jako „hromové kameny“.
Alatyr ako otec všetkých kameňov súvisí, predovšetkým s jantárom. Etymologickú podobnosť slov alatyr a jantar, ale i řeckého elektron (jantar), podporuje i německé Bernstein (jantar), bern- od brennen (hořet), což souvisí s „ohnivým Alatyrem“.
Slovania verili, že svet vznikol z ohňa. Oheň bol posvätný a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, a tie zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk veľkonočného maľovania kraslíc ako symbolu znovuzrodenia (v slovanských hroboch sa našli kuracie kosti a hlinené vajcia).
O usporiadaní sveta jestvujú rôzne mýty. Jeden z nich hovorí o strome stojacom na ostrove na mori. Korene stromu siahajú do ríše mŕtvych, kmeň je ríšou živých a koruna kráľovstvom nebeských bohov. Pravdepodobne kresťanstvom je ovplyvnená predstava, ktorá hovorí o svete nesenom veľrybou či rybami. Známe je aj uctievanie zeme živiteľky. Skaly sú jej kosťami, tráva vlasmi, rieky predstavujú žily. Do zeme sa preto nemalo bezdôvodne udierať, ani z nej niečo trhať. Ľuďom predsa dávala nielen úrodu, liečivé kamene a byliny. V panteóne slovanských bohov ju predstavuje pravdepodobne bohyňa Mokoš.
Nebeská klenba siahala až po zem a na morské dno. Slnko bolo ohnivou okrídlenou bytosťou (často ženskou), mesiac bol mladším bratom slnka. Mesiac bol dôležitý pri mágii a veštení a odchádzali k nemu duše mŕtvych. Prinášal hojnosť a zdravie. V splne boli časté rituály tanca na jeho oslavu, v nove ľudia plakali nad jeho stratou.
Podľa slovanskej mytológie človek vznikol z kvapky potu boha, ktorá spadla na zem. Jeho telo je dielom satana, dušu má od boha. Po smrti sa teda telo vracia do zeme, kým duša putuje k bohu. Podľa ďalšej legendy človeka síce stvoril boh, no satan ho opľul, čím naňho preniesol zlé vlastnosti a predurčil ho k utrpeniu. Východní Slovania zasa verili, že človeka stvoril Rod, ktorý na zem hádže hrudy hliny a z nich sa rodia ľudia. Prví ľudia boli podľa Slovanov obrovskí, no potom vymreli a zostali po nich len obrovské kosti (azda kosti prehistorických zvierat).
Slovania boli presvedčení, že svet vznikol z ohňa. Oheň bol posvätný a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, a tie zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk veľkonočného maľovania kraslíc ako symbolu znovuzrodenia (v slovanských hroboch sa našli kuracie kosti a hlinené vajcia).
Najviac uctievaným stromom Slovanov bol dub. Napríklad Bulhari sa pod ním modlili za dážď, dokonca sa mu prinášali zvieracie obete. Slovania verili v magickú silu lipy. Boli presvedčení, že do nej nikdy neudrie blesk a že jej drevo má liečivé účinky. Tiež si ctili brezu či jarabinu, v ktorej podľa Bulharov prebývali víly.
V Mojzisovej knihe Genesis (13.-14. stor. pred n.l.) sa píše: Na pociatku stvoril Boh nebo a Zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.
Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre".
Porovnanie s inými mytológiami
Grécky historik Hérodotos v diele Dejiny spomína ľudí ďaleko na severe, ktorí sa na niekoľko dní v roku menili na vlkov. O Slovanoch píše aj Prokopios vo svojom diele Bellum Gothicum zo 6. storočia: „Vyznávajú jedného boha, tvorcu blesku a pána všetkého a obetujú mu dobytok a rôzne zvieratá. O osude nič nevedia a neuznávajú, že by mal nejakú moc nad človekom.
Ale keď im hrozí smrť, chorým alebo do boja idúcim sľubujú, že ak vyviaznu, ihneď prinesú bohu obetu za svoje zachránenie. Keď sa tak stane, obetujú, čo prisľúbili a domnievajú sa, že si touto obetou zabezpečili záchranu. Uctievajú i rieky a nymfy a niektorých iných démonov. Všetkým obetujú a pri obetách konajú veštby.
Grécky básnik Hesiodos (700 BC) napisal basen Theogonia (O povode bohov, 8.-7. stor. BC). Na začiatku bol chaos, z ktoreho sa zrodila zem (Gaia) a spolu s nou Eros. Ten spajal rozptylene prvky chaosu a umoznil tak vznik sveta, bohov, ... vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Chaos bol povodne neutralny, az Erosom sa stal zlym, vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Povodom z chaosu vznikol Erebos (boh podsvetneho temna) ako pociatok tmy. Nyx (bohyna noci) ako tma urcita. Aither (vzduch) ako cisty vzduch nebeskych vysin vnasa svetlo.
Podla stoikov vznikol pojem chaos od slovesa "cheesthai" (liat). Z chaotickej neusporiadanosti vznikol poriadok, Kozmos. Podla indickych nabozenstiev (hinduizmus, budhizmus) sa svet rozplynie v chaos a potom znova vynori v nekonecnym retazcom vznikania a zanikania svetov.
Mytologia sumerska a stareho Egypta - 3. tis. pred n.l. Boli aj ine verzie vzniku sveta - napr. starsim kulturnym oblastiam Blizkeho vychodu a Egypta. Enuma Elis, babylonsky epos, zachovany v akkadskom jazyku. sa este neobjavil, vsetko pevniny boli morom. popisovany ako jeden velky zmatok. premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovany kozmos. zivlov co boli porazene. nahradeny linearnym, muzskym ponatim. velky bohovia, o.i. Marduk (tiez Ea). oceanu) a Tiamat (=zivotodarny; more) bohyna slaneho oceanu. dalsi bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. zenskost, podsvetie, nestrukturovanost, bezpravie, divocinu.
Babylonu Marduka suvisi s rozmachom mestskeho statu. patriarchatu a najvyssim bohom sa stava muzsky boh prava a poriadku. strany, je bozsky vynalezca vtedajsich zbrani. dal zhromazdenim bohov odsuhlasit absolutnu moc. bohom. Podmienkou noveho poriadku je rovnakost a anulacia rozdielov. na spravodliveho muza, ze nebude moct zit".
Aresta (1. tis. pred n.l.). u Zoroastrizmu (dualisiticke nabozenstvo) boj Ahura Mazdu nad chaosom a poriadkom, tmou a svetlom, zlom a dobrom. (boj svetla a tmy, dobra a zla, chaosu a poriadku). V Mojzisovej knihe Genesis (13.-14. stor. Pociatok, Stvoritel a stvorenie: na pociatku stvoril Boh nebo a Zem. tonou bola tma. Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre".
Slovanský panteón bohov
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.
Okrem Roda, ktorý je považovaný za stvoriteľa, existujú aj ďalšie dôležité božstvá v slovanskej mytológii:
- Svarog: Nebeský kováč a otec bohov, tvorca ohňa a spoločenských zákonov.
- Perún: Boh hromu a blesku, ochranca vojakov a pravdy.
- Veles: Boh podsvetia, dobytka a mágie.
- Dažbog: Boh slnka a plodnosti.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
- Morena: Bohyňa zimy, smrti a znovuzrodenia.
- Lada: Bohyňa lásky, plodnosti a jari.
Slovania podobne ako Indovia alebo Germáni prožívali v slunci vševidoucí oko nebo zlatý vůz tažený spřežením bílých koní (viz. řecký Hélios), ale nejčastěji je chápali jako okřídlenou světelnou bytost, ať už v mužské nebo ženské podobě, se zlatými vlasy nebo s ohnivými šípy paprsků. Sídlí na východě, kde se ráno koupe v moři. Na své denní pouti bojuje s démony mraků, při zatmění je ohrožuje drak nebo vlkodlaci, podobně jako u Germánů nebeský vlk Fenriz.
Svarog je nebeský tvůrce, bůh bohů, otec všech věcí i společenských zákonů. Je bohem ohně a nebeským kovářem, ukul Slunce a umístil je na obloze. Dal lidem znalost železa. Po stvoření světa (vesmíru) ustoupil do pozadí a setrvává v nečinnosti.
Východní Slovania ho uctievali ako Dažboga, južní ako Daboga. Svarožič / Radegast bol bohom slnka, ohňa a tiež bohom vojny. Jeho idol bol vyzbrojený kópiou a štítom s obrazom býčej hlavy.
Bol uctievaný hlavne pobaltskými a polabskými Slovanmi. Polabský Svarožič neskôr zmenil meno na Radegasta, podľa názvu miesta pôvodnej svätyne Riedigost (neskôr Retra). Východní Slovania ho uctievali ako Dažboga, južní ako Daboga. Svarožič / Radegast bol bohom slnka, ohňa a tiež bohom vojny. Jeho idol bol vyzbrojený kópiou a štítom s obrazom býčej hlavy.
Pod menom Dažbog bol tento boh uctievaný v Kyjeve, kde ho knieža Vladimír zaradil do svojho panteónu a nechal mu postaviť modlu. Bohato zdobená drevená stavba stála na zvieracích rohoch, vnútorne steny zdobili vyrezávané obrazy bohov a bohýň, vnútri stáli drevené sochy vo vojenskej zbrojí, s vyznačenými menami bohov, obklopené vojenskými odznakmi a vlajkami. Najprednejší z nich bol práve Svarožič.
Obsluhovali ho kňazi, ktorí mu prinášali obete, vrátane ľudských, a veštili pomocou posvätného koňa Svarožičova, ktorého vodili cez špice skrížených kópií. Potom čo prijal o osem alebo deväť rokov neskôr kresťanstvo, nechal Dažbogovú modlu spolu s ostatnými zničiť. Neskoršie pramene sa zmieňujú o bohu Radegastovi s výraznými vojnovými atribútmi. Je možné, že sa jednalo o dvoch rôznych bohov, lebo v spomínanej svätyni stálo sôch viacej. Meno Radegast označuje toho, ktorý je "rád vítaný ako hosť".
Svarožič / Radegast pôsobil ako vojnový boh politického významu, ako ochranný génius vymedzeného spoločenského útvaru. Začiatok druhej polovice 11. storočia znamenal pre kult katastrofu, Retra bola dobytá, chrám zničený a halberský biskup Burchard odišiel na posvätnom koni.
Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého.
Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga. Volá sa aj Leda, Rada či Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov.
Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, sexu a náruživosti. Každoročne počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Podobne ako sú Svarog, Perún a Veles bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, dá sa povedať, že Lada a jej dcéry Mokoša, Živa a Morena tvoria štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Lada je matkou našej Matičky Zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu.
Vajíčko či jablko je zasa symbolom počiatku všetkého existujúceho. Lada lieta ponad náš svet v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi, ako aj symbolmi lásky a mieru. Lada vyháňa silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta. Spolu so svojím mužom Svarogom kraľujú v Irii v prekrásnom zámku, pri ktorom rastie prekrásny svätoháj.
Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25. mája do 25. júna. V tomto období, počas splnu, vrcholí jej moc. Počas obradov sa tancujú tance svargy, ktoré riadia Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode aj v ľudských dušiach. Ďalším obdobím oslavy bohyne Lady je obdobie jarnej rovnodennosti (21. marec). Vtedy sa oslavuje aj príchod bohyne Vesny a čas nového prebudenia prírody. Veľkou oslavou je aj obdobie zimného slnovratu (21.
Kult predkov
Silný vzťah k rodu sa spája so silným vzťahom k predkom. Tento vzťah bol rozšírené i na babky, dedkov a prababky, ako aj na ujov a tety. Dija, Nija a Kaščeja. Aj obdobie zimného slnovratu (21. sviatok zrodu nového slnka v podobe božiča Koliadu, je zasvätené Rodovi. Príchod nového slnka predznamenáva porážku bohyne smrti a zimy Moreny. Rod sa oslavuje aj počas jarnej rovnodennosti (21. marec). Praboh Rod, kedže je bohom obnovy a počiatku.
Vzhľadom k analogiím se staršími indoevropskými mýty můžeme proto důvodně předpokládat, že se v nesčetných lidových písních, pořekadlech, báchorkách a zvycích, popř. stvorenie sveta podľa slovanských mýtov začalo Láskou. Boh Rod spal zatvorený v zlatom vajci, ktoré plávalo vo vlnách chaosu. Keď sa prebudil stvoril samotnú Lásku v podobe bohyne Lady. Prichádzame na svet pôrodom, narodením do rodiny.