Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Historický Prehľad

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou v rôznych obciach a mestách Slovenska. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj týchto kostolov, najmä v Dolných Orešanoch a Nitre, pričom sa zameriava na ich architektonické zmeny, rekonštrukcie a významné udalosti, ktoré formovali ich súčasnú podobu.

Dolné Orešany: História a Vývoj Farského Kostola

Najstarší zachovaný písomný doklad o Dolných Orešanoch je z roku 1235 v listine, ktorá uvádza súpis majetku patriaceho k panstvu Červený Kameň, ktorý vydala Ostrihomská kapitula. V 14. storočí bol v Dolných Orešanoch postavený gotický kostol. V roku 1390 sa zachoval doklad o spore viacerých farárov proti vrchnosti, v ktorom bol spomínaný “Plebanus de Villa Nucus Slavonicali”, teda farár zo slovenskej osady Nucus (orech).

Od konca 14. storočia sa uvádzajú Dolné Orešany ako Windisch Nussdorf, villa Nucum Slavonicum, teda Slovenské Orešany na rozdiel od Horných Orešian, ktoré sa uvádzajú ako Nemecké Orešany. Po tatarskom plene boli tieto obce kolonizované nemeckým obyvateľstvom, ktoré ovplyvnilo spoločenský aj hospodársky život v týchto obciach. Na začiatku 16. storočia sa Dolné Orešany stávajú zemepánskym mestečkom s právom používať svoj vlastný erb, samostatné mestské práva, ako aj trhové právo s privilégiom štyroch výročných jarmokov.

Okrem práva voľby richtára a predstavenstva obce, mala obec aj právo slobodnej voľby farára. Osobitným dobovým svedectvom súdnej autonómie mestečka je v strede dediny zachovaný stĺp hanby, ku ktorému boli na verejný pranier pripútavaní previnilci, najčastejšie zlodeji. Obec bola známa už v tomto období dorábaním červeného vína, za ktoré často obdržala cenu bratislavskej župy, ako sa to spomína aj v listine z roku 1579 zachovaná v smolenickom hradnom archíve. O vinohradníckom charaktere obce svedčí i strapec hrozna a vinohradnícky nôž na erbe z roku 1525 vytesanom v klenbe podvežia farského kostola.

V prvej polovici 16. storočia mala obec vlastnú školu, založenú v roku 1543 a život bol organizovaný podľa nemeckého práva. O rozvoji a blahobyte obce v tom čase svedčí i skutočnosť, že v rokoch 1518 až 1521 bola ku kostolu pristavená veža a v roku 1525 sa vytvorila nová klenba v lodi kostola, pastofórium vo svätyni a bol vymaľovaný celý interiér kostola. Za čias tureckých nájazdov obyvatelia Dolných Orešian preukázali svoju remeselnícku vyspelosť, keď opevnili kostol obranným múrom a zo svojich pivníc prekopali tajné chodby, vzájomne prepojené tak, aby sa bolo možné ukryť v priestoroch kostola.

Po tureckých nájazdoch strácajú Dolné Orešany svoju hospodársku silu, čo sa prejavilo aj poklesom produkcie vína na pätinu. Tak isto stratili aj ráz mesta, ktorý znova nadobudli v neskoršom období. V roku 1690 zhorela fara a v nej i farská kronika, ktorá bola zdrojom údajov o počte a zložení dovtedajšieho obyvateľstva Dolných Orešian. V 17. storočí, pri jednej z vĺn kolonizácií, sa v dedine usadili tiež habáni-hrnčiari a džbánkari. Do kostola boli v roku 1615 zakúpené dva strieborné kalichy a v roku 1640 bol v kostole inštalovaný nový drevený organ.

Začiatkom 18. storočia, počas Rákociho povstania, obec dvakrát vypálili cisárske vojská (labanci). V prvej polovici 18. storočia doľahli na obec morové epidémie, ktoré značne zdecimovali miestne obyvateľstvo. Následkom nepokojov južnej Európe prichádza v tomto období do Dolných Orešian kolonizačná vlna obyvateľov z Chorvátska. Okrem národno-uvedomovacích procesov, ktoré neobišli Dolné Orešany začiatkom 19. storočia a zapojili sa do nich niektorí významní rodáci (Anton Anián Dobšovič, Štefan Belica, Štefan Dobšovič a Michal Sokol), bola obec postihnutá ďalšími morovými ranami, pri ktorých vymrela značná časť obyvateľstva. Za dedinou bol vymeraný osobitný cintorín s názvom Kolerický cintorín.

V roku 1876 boli vo farskom kostole postavené nové oltáre a prerobený stred gotickej monštrancie. Na prahu 20. storočia ani obyvateľov Dolných Orešian neobišla hospodárska kríza. mnohí vtedy odišli za prácou do Ameriky. Tí, čo zostali doma, pomáhali si prácou na hospodárstve a v horách pri spracovaní dreva. Svoje produkty chodili predávať do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne hospodársky vzmáhať. V roku 1932 založi v dedine vinársku firmu dolnoorešanský rodák Jožo Belica.

Po prechode frontu v Druhej svetovej vojne obcou začalo nové obdobie socializmu so svojimi budovateľskými aktivitamia a novým politickým zriadením. Bolo spojené s vybudovaním JRD, postavením novej školy a založením niektorých spoločensko - kultúrnych organizácií. Bolo to tiež obdobie popierania náboženstva a boja proti viere v Boha. Toto obdobie sa skončilo v roku 1989, kedy prišlo k obnoveniu súkromného hospodárenia a slobody vyznania viery.

Neogotická osemdesiatsedemmetrová veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta. Rekonštruovaná bola v rokoch 1893 - 1894 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem - štyri v hornej časti a ďalšie tri o niečo nižšie. Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná. Všetkých sedem ciferníkov poháňa jeden hodinový stroj. Práve kvôli množstvu hodín na kostolnej veži Spišiaci dostali prívlastok „šlepi“.

Paradoxne, najvyššia kostolná veža poskytuje domácim a turistom nádherný výhľad na mesto a široké okolie. V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.

Architektúra Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia. Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Na severnej strane svätyne je pristavaná sakristia. Pôvodne to bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Zo severnej strany kostola bola pristavená kaplnka zasvätená sv. Jednou z najkrajších umelecko-výtvarných častí chrámu je portál na južnej strane.

Pozoruhodným je tympanón, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf nad umelecky krásnou bránou je jednou z najstarších plastík na Slovensku. Predná časť kostola - presbytérium čiže svätyňa - má bohatú hviezdicovú klenbu, ktorá pochádza z čias prestavby celej svätyne v roku 1771 vo viac-menej barokovom slohu. Bohato pomaľovaná je klenba svätyne: motív Ducha svätého a anjelov. Je to dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887. Pôvodný gotický hlavný oltár už v roku 1621 nahradili iným, renesančným.

Ústrednou postavou však vždy zostávala patrónka farského kostola - Nanebovzatá Panna Mária. Terajší hlavný oltár zhotovili v dielni majstra Dominika Demetza z Groden- St. Ulrichu v Tirolsku v roku 1886. Objednal ho vtedajší farár Štefan Koštialik. Stalo sa tak v rokoch 1886 - 1887, keď sa realizovala rozsiahla reštaurácia kostola. Vo farskom kostole je niekoľko klenotov. Relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny pochádza z prvej polovice 14. storočia a je vysoký 42 cm. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi pochádza zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče, vysoký 25 cm, bol vyrobený z pozlateného striebra v roku 1795.

Nachádza sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť (tzv. nohu v tvare kónickej nádoby) historici pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom. Najcennejšie súsošie Ukrižovania - Kríž, Sedembolestná Panna Mária a sv. Ján, pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku. Po odstránení trámu je umiestnené v bočnej lodi pri južnom portáli. Patrí medzi najlepšie diela, aké kedy vyšli z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z roku 1520. Vo svätyni nad sakristiou visí vzácny tabuľový obraz znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu. Obraz bol súčasťou starého oltára Bolestnej Panny Márie. Keď porovnáme jednotlivé architektonické prvky tohto kostola a tých kostolov, ktoré boli postavené v okolitých mestách, zisťujeme, že ho stavali tí istí majstri, ktorí stavali chrám sv.

Nitra: Kalvária a Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Nitrianska kalvária sa nachádza na rovnomennom skalnatom vrchu v juhovýchodnej časti Nitry a patrí medzi najkrajšie výhľadové miesta v Nitre. Hoci vrch je vysoký iba 213 m n. m., sú z neho panoramatické výhľady na celú Nitru, Dražovský kostolík, Zobor a celý hrebeň Zoborských vrchov. Nitrianska kalvária bola vybudovaná na prelome 18. - 19. storočia, avšak v lokalite sa v čase výstavby už nachádzali sakrálne stavby. Na úpätí vrchu Kalvária, na začiatku Krížovej cesty stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia a Misijný dom Matky Božej z 18. storočia.

Kalváriu v súčasnosti tvorí dvanásť neorománskych kaplniek zastavení Krížovej cesty. Začína pri Kostole Nanebovzatia Panny Márie a vedie po chodníku na vrchol kopca ku Kaplnke Božieho Hrobu. Na vrchole sa nachádza aj trojfigurálne súsošie Ukrižovania. Prvé zmienky o Kostole Nanebovzatia Panny Márie pochádzajú z roku 1248. Najprv bol postavený ako farský kostol, neskôr sa spomína ako Kaplnka Božej Matky na vrchu zelenej planiny. Pravdepodobne kostol bol postavený niekedy v 15. storočí.

So vzrastajúcim šírením mariánskeho kultu zmenil nový farský kostol svoje patrocínium v 17. st. a bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kroniky mesta, kroniky farnosti a kanonická vizitácia z roku 1695/6 uvádzajú toto zasvätenie ako dávno zaužívané. Nitriansky biskup Štefan Bajoni oznámil vo svojej listine zo dňa 22. skutočnosť potvrdzuje v roku 1696 Pavol Esterházy. V 16. a 17. storočí bol terčom viacerých útokov protestantských vojsk a tureckej okupácie (napr. 1685). Vďaka obetavosti veriacich bol kostol vždy opravený.

Po zrušení rehole ich vystriedali penzionovaní kňazi. Koncom 19. storočia bol kostol s kláštorom prestavaný do novorománskeho slohu. Ďalšie roky boli ku kostolu pristavané kaplnka sv. Terézie, oratórium, sakristia a vonkajší poľný oltár. Kláštor bol zväčšený o ďalšie krídla a poschodie. V roku 1723, po porážke kuruckých vojsk, vznikla kostolná veža s rozmernou kryptou. Dňa 2. slávnostná inštalácia piatich nazarénskych mníchov. Nitriansku kalváriu sa uskutočnila 8. septembra 1925. V noci z 3. mája na 4. 1950 duchovnú správu Kostola Matky Božej prebral ThDr. Štefan Dúbravec. začiatkom roka 1959 bezpečnosť zatkla ThDr. dolnomestský kaplán Ladislav Kýška.

V rokoch 1968 až 1979 nitriansku Kalváriu spravoval P. Mihálik, ktorý v časoch normalizácie si vydobyl reštaurovanie Kalvárie a generálna oprava interiéru kostola v roku 1971. Od 1. duchovná správa kostola zverená Františkovi Rábekovi. Nitra - Kalvária. prebrali duchovnú starostlivosť Nitrianskej fakultnej nemocnice. stretávajú sa tu a formačné kurzy pre manželov, deti a mládež. pastorácii. Organizujú púte na počesť Matky Božej.

Kláštor Nazarénov a Misijný Dom Matky Božej

Neskôr bol ku kostolu dobudovaný kláštor, ktorý bol určený pre španielsky rád Nazarénov, ktorí sa starali o kostol a pútnikov. Juan Alfonso Varela y Losada kláštor založil. osobnú askézu a kontempláciu vykonávali žobraním. hlavy, ukázal sa tento spôsob života ako nevhodný pre naše končiny. pôsobenie ukončila Mária Terézia rehoľu zrušila svojím nariadením 4. Batthyány. Od roku 1859 bol na Kalvárii zriadený post tzv. Kňazský domov pre kňazov na odpočinku. spovedanie pútnikov. kňazi už nezvládali pokryť pastoračné potreby pútnikov. diecézny kňaz. zapojila do pastoračných prác v Nitre.

Objekty obývali misionári Spoločnosti Božieho Slova, ktorí nad starým kláštorom vybudovali misijný dom. Misijný dom Matky Božej postavili misionári Spoločnosti Božieho Slova, keďže kapacita starého kláštora verbistom nepostačovala. Bol postavený v roku 1928, ktorého základný kameň bol požehnaný 10. októbra 1926. Gustáva Schüleho. V prvom misijnom dome Matky Božej bol predstaveným P. Ján Fajkus a jeho zástupcom P. Ján Rosner. misií a duchovných cvičení. Pedagogickým gymnáziom, neskôr Vysokou školou poľnohospodárstva v Nitre. bola jeddna súkromnou miestnosťou, druhá zasadačkou a tretia skladom. dokumentom duchovnej správy na Kalvárii. Šafár.

Štvorpodlažný objekt s podkrovím má pôdorys v tvare L a využíva niektoré prvky románskej architektúry, ale aj iných historických slohov. V budove sa nachádza Misijné múzeum a Domov sociálnych služieb. Priestory sú využívané aj na ubytovanie rehoľníkov, administratívne a pastoračné účely.

Púte na Kalvárii

Pri príležitosti slávnosti Nanebovzatia Panny Márie sa na nitrianskej kalvárii konala tradičná mariánska púť. Priaznivé počasie prilákalo na nitriansku kalváriu množstvo pútnikov a mariánskych ctiteľov, ktorí v duchu starobylej tradície z roku 1766 prišli 12. a 13. na nitriansku kalváriu prišlo množstvo pútnikov. Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše v nedeľu bol nitriansky biskup Viliam Judák. Každoročne sa počas sviatkov ako Nanebovzatie Panny Márie konajú v tejto lokalite slávnostné nedeľné púte. Slávenie tejto mariánskej spomienky znásobila skutočnosť, že ide o deň založenia Spoločnosti Božieho Slova, ktorej členovia na Nitrianskej Kalvárii pôsobia.

Tradícia putovania na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Kostola Matky Božej na Kalvárii siaha do roku 1766. Medzi veriacimi sú obľúbené prvé soboty v mesiaci, kedy sa veriaci zúčastňujú na tzv. fatimskej pobožnosti (o 9:00 hod.). Po nej sa slávi sv. omša, počas ktorej slávnostný kazateľ prednesie homíliu týkajúcu sa určitého aspektu mariánskej spirituality. Rovnako obľúbenou príležitosťou je deň spomienky na Narodenie Panny Márie (8. september).

Príbeh tohto mariánskeho miesta pokračuje ďalej, keď v roku 2017 dekrétom Apoštolskej Penitenciárie získal kostol Nanebovzatia Panny Márie v Nitre duchovné spojenie s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme a s ním súvisiace privilégia možnosti získania úplných odpustkov (odpustkov pre seba) vždy, keď prídu do kostola v Nitre na Kalvárii z dôvodu nábožnosti ako pútnici v skupine.

Možnosti získania plnomocných odpustkov

Apoštolská Penitenciária povoľuje všetkým v Kristu veriacim získať plnomocné odpustky, ktoré sa prostredníctvom orodovania môžu tiež pridružiť dušiam veriacich v očistci. A to len vtedy, keď s ľútosťou vyspovedaní veriaci a posilnení sv. Veriaci, ktorí sú obťažení starobou, chorobou alebo inou závažnou príčinou, počas vyššie uvedených dní, budú schopní obsiahnuť úplné odpustky tak, že odmietnu akúkoľvek pripútanosť k hriechu a preukážu úmysel, len čo sa to bude dať, že naplnia tri obvyklé podmienky: pred niektorým svätým obrazom sa duchovným putovaním pripoja k liturgickým sláveniach, prednesú a obetujú svoje prosby a bolesti alebo svoje ťažkosti vlastného života milosrdnému Bohu.

Plnomocné odpustky je možné získať: vo sviatočný deň Katedry sv. Petra (22. februára), počas slávnosti svätých Petra a Pavla, dňa 29. júna, v dňoch 4. a 5. augusta, v deň titulárneho sviatku Pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme (5. augusta), v deň titulárneho sviatku samotného kostola Nanebovzatej Panny Márie (15. augusta), v deň 15. augusta.

Nitrianska kalvária pochádza z prelomu 18. - 19. storočia, zatiaľ čo samotný vrch by sme tu našli už omnoho skôr.

Tabuľka: Prehľad významných udalostí a rekonštrukcií

tags: #farnost #nanebovzatia #panny #marie