Filiálny Kostol sv. Šimona a Júdu sa nachádza v obci Bacúrov pri Zvolene. Obec Bacúrov patrí do okresu mesta Zvolen. Leží v úvalinke severozápadného kúta Pliešovskej kotliny v Štiavnických vrchoch.
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1255 ako Willa Bochorou. Vtedajší uhorský panovník Belo IV. vyňal Dubové z majetku Zvolenského hradu a daroval ho banskoštiavnickému kamenárovi Pertoldovi za verné služby pri výstavbe Pustého hradu vo Zvolene.
História kostola
Stredoveký Kostol sv. Šimona a Júdu postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v polovici 14. storočia. Mal gotický sloh. V čase výstavby kostola už obec existovala, prvýkrát je písomne doložená už v roku 1255. Kostol sa v listinných prameňoch spomína až po dvesto rokoch od postavenia, v roku 1561. V roku 1793 kostol prestavali do barokového slohu a tým stratil stredoveké prvky. Hrubá stavba kostola a zvon datovaný do roku 1502 sú pamiatkou na jeho medieválny pôvod.
Už len orientácia stavby a jej vyvýšená poloha dnes svedčia o gotickom pôvode kostolíka v obci Bacúrov. Samotná obec je však staršia a prvýkrát sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1255. V roku 1790 prešiel objekt barokovou prestavbou a rozšírením, keď k nemu mali pristavať kvadratické presbytérium s nadväzujúcou sakristiou na východnej strane.
Kostol sv. Šimona a Júdu stojí na vyvýšenom mieste nad obcou. Pri ňom je cintorín bez ohrady na pochovávanie katolíkov. Rozmery kostola : d. 20,5m, š. Svätyňa a sakrestia boli r. 1890 pristavané k lodi a loď bola zaklenutá. R. 1942 - 1944 bol kostol na náklad biskupa Dr. A. Škrábika renovovaný, vydláždený, vymaľovaný, zhotovené boli nové lavice. Organový chór je murovaný.
V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv.Šimona a Júdu, postavený bol v 16.storočí, prestavaný v roku 1790, postavený je v neskorobarokovom slohu, drevená zvonica z konca 19.storočia a ľudový dom s hospodárskou časťou z roku 1850.
Kostol sv. Šimona a Júdu postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v prvej polovici 14. storočia. Samotná obec je však staršia a prvýkrát sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1255. V roku 1790 prešiel objekt barokovou prestavbou a rozšírením, keď k nemu mali pristavať kvadratické presbytérium s nadväzujúcou sakristiou na východnej strane.
Farnosť Bacúrov
Farnosť je starobylá. Spomínajú ju decimačné protokoly pod menom „Masaro“. Bola exemptná a patrila prepozitúre sv. Tomáša na Hore pri Ostrihome. R. 1533 „Gallus plebanus de Bacur“ zaplatil pol florénu dane na obranu. R. 1692 žiada prepošt sv. Tomáša, aby kapitula zistila, ktoré fary sú poplatné prepoštovi. Bolo zistené, že Krupina má platiť 40, Zvolen 13, Dobrá Niva 13, Sása 9, Babiná 5 a Bacúrov 2 florény prepoštovi.
Za reformácie prešla na novú vieru. Po vrátení katolíkom okolo 1673 účinkovali tu za krátky čas jezuiti, potom svetskí kňazi. Za časov náboženských povstaní museli uvoľniť miesto ev. farárom. Po tököliovskom povstaní fara bola obsadená licenciátmi, pre nedostatok kňazov. O jednom je napísané, že tu nemal žiaden úspech a jeho zásluha je jedine v tom, že udržal faru. Situácia sa ani teraz nezmenila, je tu málo katolíkov.
V minulosti bola samostatná fara. Spomínajú ju decimačné protokoly 1332 - 1337 „Petrus de Stroluta, plebanus, est Archidiaconatus de Solio“, hodnotil benefícium na 2 marky. V Königsbergovom testamente z r. 1503 sa menuje „de Strolauken“. R. 1545 plebán Gregorius de Stroluca zaplatil 1 fl dane na obranu. Pazmáňov katalóg ju tiež vedie v zoznam. fár.
Keď zemepanská rodina Osztroluczkovcov odpadla od katolíckej viery, zaviedla novú vieru na územie svojho panstva, fara zanikla. Budova zhorela r. 1742. Kostol ostal v ruinách. Oltár z neho umiestnili do dolného artikulárneho kostola, ktorý povolil ev. si vystavať Leopold I. r. 1681, ale postavili ho iba r. 1742. V súpise kostolov z r. 1733 sa kostol vedie ešte ako jestvujúci. Zasvätený bol Trom kráľom.
Fara. Budova je v dobrom stave. Bola prestavaná a zmodernizovaná po požiari, ktorý r.1940 stihol starú schátralú budovu, ktorá bola v dezolátnom stave. Po Štrbáňovej smrti ostala neobsadená a prenajatá jednej rodine. R. 1974 ju cirk. vrchnosť predala a duchovná služba sa administruje z Budče.
V súčasnosti túto históriu či už bližšiu alebo vzdialenú pripomínajú pôvodné kamenné domy v štýle ľudovej architektúry, ako aj najstaršia stavba v obci - rímsko-katolícky kostol svätého Šimona a sv. Júdu. Tento sa prvý krát spomína už v tridsiatych rokoch 14. storočia a prestavaný bol v roku 1790.
Dom sv. Gorazda
Rodiny a spoločenstvá nielen našej farnosti využívajú na víkendové podujatia starobylú faru a jej záhradu v obci Bacúrov pri Zvolene. Dom sv. V roku 2003 starú faru zrekonštruovali benediktíni. Mnísi tu žili, pracovali a modlili sa do roku 2011. Na priečelí fary sa po nich zachoval nápis Pax - pokoj. Od roku 2011 Dom sv. Gorazda vlastní Konferencia vyšších rehoľných predstavených, a tá mu aj dala toto meno. Od roku 2019 spravuje Dom sv.
Budova fary s okolitou záhradou a príslušným vybavením sú zariadené pre prijímanie viacčlenných skupín. Využívajú ho na duchovné obnovy, rodinné dovolenky a sústredenia. Vo vnútornej záhrade je altánok aj vonkajšie ohnisko na opekanie. V Dome sa nachádza kaplnka, ktorá je určená na slávenie svätej omše, je to posvätné miesto tohto Domu.Kapacita Domu sv. Gorazda je 20 lôžok. Na prízemí sú štyri obytné izby, na poschodí je šesť izieb. Izby sú jeden až trojlôžkové s možnosťou doložiť prístelky.
Na chate je k dispozícii šesť WC, päť sprchových kútov, vaňa, plne vybavená kuchyňa. Wifi pripojenie tu nie je, keďže cieľom pobytu je oddych, rozjímanie či podujatia zamerané na rozvíjanie vzťahov. Parkovať možno priamo vo dvore alebo na parkovisku nad domom.
Príďte si oddýchnuť do Domu sv.
V obci boli aj Benediktíni a v súčasnosti je tu Dom sv. Gorazda.
Zaujímavosti
Veľký zvon pochádza z roku 1502, menší z roku 1689 a používajú sa dodnes. Výnimočný je aj hraničný kameň medzi Bacúrovom a Dubovým s vytesaným krížom na oboch stranách, ktorý pravdepodobne pochádza až zo stredoveku.
Na území obce sa nachádza mnoho prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť a ulahodiť oku a duše.Tunajšia príroda ponúka od stromov starých viac ako sto rokov, stromy zaujímavých a nevšedných tvarov až po vodnú nádrž v strede obce „Pleso“.
Zaujímavá je aj samotná história obce so svojimi úskaliami, poslaním a osobnosťami, ktoré dotvárali, ovplyvňovali široké okolie ale aj Slovákov. Z najznámejších sú to národovci Andrej Truchlý-Sytniansky a Karol Anton Medvecký - prvý tajomník Matice slovenskej. Nielen Bacúrovčania môžu byť na nich právom hrdý, ale aj všetci Slováci.
Aj svojou kultúrou je obec zaujímavá. Krojovanú minulosť tvorili zvyky a tradície, stavanie májov, fašiangy, páranie peria, čistenie studničiek v chotári.