Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici: História a vývoj

Banská Štiavnica a jej okolie patria k turisticky vyhľadávaným miestam. Bohatá história aj romantický nádych každoročne prilákajú množstvo domácich a zahraničných turistov.

Mesto Banská Štiavnica leží uprostred chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, v blízkosti kúpeľov v Sklených Tepliciach, Žiaru nad Hronom, Levíc či Zvolena. Mesto sa stalo známym predovšetkým svojou banskou činnosťou a ťažbou striebra, ktorá tu v minulosti prebiehala. Rozrastajúce sa bohatstvo prispelo k vybudovaniu mnohých stavieb, ktoré reprezentovali sakrálne či svetské prostredie. Väčšina stavieb sa zachovala do dnešných dní v podobe historicky chránených objektov. Spolu s technickými pamiatkami, ktoré sa nachádzajú v okolí, bolo mesto v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, v ktorom sa nachádza napríklad aj mestská pamiatková rezervácia v Bardejove.

Historické centrum mesta v súčasnosti tvoria Radničné námestie a Námestie sv. Trojice s kostolom sv. Kataríny, Radnicou a morovým stĺpom. Historické centrum Banskej Štiavnice bolo zahrnuté do mestskej pamiatkovej rezervácie v roku 1950.

Pamiatky v Banskej Štiavnici

V historickom centre mesta sa nachádza jedna z najstarších pamiatok Banskej Štiavnice, a to mestský hrad, známy ako Starý zámok. Hradný komplex budov vznikol pôvodne v 13. storočí ako románsko-gotický farský kostol. Postupom času bol prestavaný. Najvýraznejšia prestavba prebehla v období protitureckých bojov. Hrad nadobudol podobu renesančnej pevnosti. Pribudli obvodové múry, bašty, priekopa či obranný val. V 18. storočí prebehla prestavba vstupnej brány na barokovú zvonicu.

Kostol svätej Kataríny sa nachádza priamo v centre mesta. Vybudovaný bol v gotickom slohu s presbytériom netypicky orientovaným na juh. V kostole sa nachádza zachovaná gotická freska s výjavom Posledného súdu. Kostol sv. Kataríny prešiel menšími úpravami v období baroka. Interiéru dominuje hviezdicová klenba, neskorogotické plastiky Madony a Ukrižovaného Krista či barokový oltár.

Budova radnice v minulosti prešla rôznymi prestavbami. Pôvodne bola postavená v 14. storočí ako dom pre potreby mestskej rady. Dnešnú podobu získala v 18. storočí.

Námestie sv. Trojice tvorí historické centrum Banskej Štiavnice. Po oboch stranách ho lemujú meštianske domy a domy bohatých banských ťažiarov. Výstavba domov prebiehala v priebehu 16. storočia. Niekoľko z nich slúžilo pre potreby Banskej a lesníckej akadémie, iné boli v súkromnom vlastníctve.

Súsošie morového stĺpu sa nachádza na Námestí sv. Trojice. Postavené bolo na pamiatku morovej nákazy, ktorá mesto spustošila na začiatku 18. storočia.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne vystavaný začiatkom 13. storočia rehoľou dominikánov ako trojloďová románska bazilika. Severne od neho sa nachádzala budova stredovekého kláštora. Kostol prešiel prestavbou v 19. storočí.

Medzi technické diela môžeme zaradiť štôlne a šachty, pozostatky po povrchovej ťažbe, veže, klopačky či vodné diela v podobe kanálov a tajchov. Dôležitou súčasťou banskej minulosti bolo založenie Banskej a lesníckej akadémie. Pre potreby banskej vzdelanosti bola v Banskej Štiavnici zriadená banícka akadémia, ktorá je považovaná za prvú technickú školu na svete. Začiatkom 19. storočia bola akadémia spojená s lesníckym inštitútom. V súčasnosti sa jedna z budov akadémie (Budova SPŠ S. Mikovíniho) využíva ako stredná škola. V jej areáli sa nachádza botanická záhrada, ktorá bola zriadená pre potreby výuky lesníckej školy v 19. storočí.

Klopačka bola postavená ako dvojposchodová renesančno-baroková stavba, ktorá slúžila najmä na signalizáciu. Tradične boli prostredníctvom dreveného klopacieho zariadenia vo veži zvolávaní baníci do práce.

Banské tajchy boli unikátnym vodohospodárskym systémom v podobe umelých vodných nádrží.

Nový Zámok, nazývaný aj Dievčenský, podľa vrchu na ktorom stojí, sa vypína na hradnej vyvýšenine nad Banskou Štiavnicou. Postavený bol v 16. storočí ako súčasť fortifikačného systému. Nový zámok mal v minulosti aj druhú funkciu, slúžil ako hodinová veža. Každú štvrťhodinu a každú hodinu sa bilo na zvon.

Banskoštiavnická kalvária je neprehliadnuteľnou a najznámejšou stavbou, ktorá sa vypína na siluete Banskej Štiavnice. Postavená bola na západnej strane vrchu Scharffenberg v 18. storočí v barokovom slohu. Iniciátorom stavby bol jezuita František Perger.

Piargská brána sa nachádza na južnom okraji mesta. Postavená bola v 16. storočí ako súčasť opevnenia. Bola jednou z piatich vstupných brán do mesta. V súčasnosti sa zachovala ako jediná. Piargská brána bola postavená v renesančnom slohu, v 18.

Osídlenie Banskej Štiavnice a jej okolia môžeme datovať do najstarších dejín. Bohatstvo nerastných surovín tu poznal ľud staršej doby kamennej, doby bronzovej, ale i doby železnej. Kelti, ktorí sa usadili v štiavnickej oblasti v priebehu 3. až 2. storočia pred n. l., prevádzkovali banícku a hutnícku činnosť.

Banská Štiavnica v priebehu 12. až 13. storočia prešla významným rozmachom. V tomto období nastal prerod malej banskej osady na slobodné kráľovské mesto Banská Štiavnica. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1217, z čias vlády kráľa Bela IV. Od roku 1255 bol po prvýkrát spomenutý pojem Schebnyzbana.

Obdobie 15. storočia bolo pre Banskú Štiavnicu pomerne búrlivým obdobím. Banská Štiavnica stála v sporoch o uhorský trón. Odporcovia Jána Jisku zavraždili v roku 1442 mnohých obyvateľov a mesto vypálili. V priebehu 16. storočia musela Banská Štiavnica vynaložiť nemalé náklady spojené s protitureckou ofenzívou. Prebehla výstavba Nového zámku, či prestavba kostola na mestský hrad. V roku 1541 obsadili Turci Budín. Následne svoju pozornosť upriamili na banské mestá. Na základe toho sa začalo mesto pripravovať proti možným útokom. Vystavané boli signalizačné hrádky, prebehla výstavba mestského opevnenia a vstupných brán a obyvatelia mesta sa začali vojensky mobilizovať.

Ani v 17. storočí útoky Turkov nepoľavili. K nepokojnej situácii prilievali olej do vody aj spory medzi katolíkmi a evanjelikmi. V roku 1679 vyrabovali kuruci Banskú Štiavnicu, v roku 1682 sa im ju podarilo dobyť.

V priebehu 18. storočia nastal v Banskej Štiavnici rozvoj. Baníctvo produkovalo veľké zisky, nastal rozvoj mesta a s ním spojená výstavba či prestavba poškodených budov a ďalší prílev obyvateľstva. V rámci Uhorska, na základe panovníckych reforiem, získala Banská Štiavnica prvenstvo v oblasti baníctva, hutníctva, školstva a vedy. Tolerančný patent umožnil slobodu vo vierovyznaní.

Udalosti 1. svetovej vojny sa dotkli aj Banskej Štiavnice. Obyvatelia boli odvlečení na front, mesto muselo odovzdávať kov pre potreby vojska, zvýšené boli dane.

Dnes patrí Banská Štiavnica k vyhľadávaným a turisticky atraktívnym slovenským mestám.

Za objavenie žíl sa podľa povesti vďačí všímavému pastierovi a dvom jaštericiam. Jašteričky, ktoré pastier uvidel pri potulkách vyhrievať sa na slnku, leskli sa jedna striebrom, druhá zlatom.

Banská Štiavnica leží uprostred Štiavnických vrchov, neďaleko okresného mesta Žiar nad Hronom či Levice. Od Sklených Teplíc je Banská Štiavnica vzdialená približne 15 km.

Väčšina pamiatok sa koncentruje v historickej časti mesta okolo Námestia sv. Trojice či Radničného námestia. Nový zámok sa nachádza od centra cesta vo väčšej vzdialenosti, odporúčame presunúť sa autom. Kalvária je vzdialená od centra mesta približne dva kilometre.

Mesto Banská Štiavnica každoročne usporadúva mnohé výstavy, kultúrno-spoločenské, hudobné či športové podujatia. Banskoštiavnický Salamander patrí k najobľúbenejším podujatiam v Banskej Štiavnici. Viaže sa k nemu dlhoročná tradícia. Je spojený prevažne s oslavami na počesť baníkov.

Niektoré pamiatky sú v Banskej Štiavnici dostupné bezplatne. Prírodná rezervácia Kamenné more sa nachádza nad obcou Vyhne. Zaujímavý prírodný výtvor, ktorý je pozostatkom po sopečnej činnosti, každoročne priláka mnoho turistov.

Evanjelický kostol na Radničnom námestí je ako jediný súčasťou radovej zástavby, podľa vtedajšieho nariadenia evanjelické kostoly nemohli stáť osamote. Interiér kostola má elipsovitý pôdorys, ktorý je rozšírený do strán troma poschodiami galérií. Tieto pripomínajú divadlo.

Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici

Evanjelický kostol sa nachádza oproti Kostolu sv. Kataríny. Bol postavený v klasicistickom slohu, po vydaní tolerančného patentu Jozefom II.

Klasicistický kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu.

Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorys, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo.

V nedeľu 30. októbra 2011, teda presne v deň, keď sa pred 215 rokmi konala slávnosť posvätenia nového chrámu Božieho v Banskej Štiavnici, si Banskoštiavničania tieto vzácne chvíle pripomenuli v prítomnosti generálneho biskupa Miloša Klátika. Zároveň v zrekonštruovaných priestoroch otvorili výstavu.

Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili aj bratia: konsenior HOS Rastislav Hvožďara, dozorca HOS Dušan Balko a Milan Šimko z Devičia a sestry: Katarína Kmecová z Pliešoviec a predsedníčka VM HOS Miroslava Balková, ako aj starostovia a starostky okolitých obcí a početní veriaci.

Na úvod zaznela báseň Andreja Hajduka Posviacka chrámu Božieho. Potom domáca sestra farárka Lenka Kusendová privítala chrámové zhromaždenie a brata generálneho biskupa a ostatných hostí.

Spomenul aj dlhoročné tradície evanjelikov augsburského vyznania v Banskej Štiavnici: „Už v roku 1522 tu pôsobil ako kazateľ Konrád Cordatus. Ďalej sa o rozšírenie myšlienok reformácie značnou mierou zaslúžil nemecký evanjelický farár Žigmund Staudacher, ktorý tu pôsobil v rokoch 1526 - 1533. Dnešný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžil ako nemecký evanjelický kostol v rokoch 1575 - 1669. Slovenským evanjelickým kostolom bol v rokoch 1580 - 1672 Kostol sv. Kataríny.

V období protireformácie boli tunajším evanjelikom viackrát odobraté kostoly aj škola. Mnohí kňazi odišli do vyhnanstva. V roku 1688 si evanjelici v Banskej Štiavnici postavili drevený artikulárny kostol oproti radnici a začali tu opäť pôsobiť evanjelickí farári. Bola otvorená aj evanjelická škola. V roku 1705 bol síce evanjelikom vrátený Kostol sv. Kataríny, frauenberský kostol a fara, ale celková situácia evanjelikov sa nezlepšovala. Až po vydaní Tolerančného patentu počas pôsobenia farárov Martina Hamaliara a Samuela Košániho bol v Banskej Štiavnici na mieste bývalého artikulárneho kostola na parcele bývalého mestského skladu v rokoch 1794 - 1796 postavený tolerančný kostol. Bol to chrám Boží, v ktorom sa aj dnes nachádzame. Vysvätený bol 30. októbra 1796 a slávnostnú kázeň predniesol krupinský ev.

Generálny biskup ďalej zdôraznil potrebu aj v súčasnosti ochraňovať si svoju vieru a zachovávať vernosť Božiemu slovu. Na záver sa obrátil k veriacim slovami: „Nech aj tento váš chrám Boží stojí na vyvýšenom mieste vo vašom živote. S radosťou, vďačne, pri každej príležitosti, každú nedeľu a sviatok prichádzajte sem aj so svojimi blízkymi, aby vás učil sám Hospodin. Všetci spolu v pokore prijímajme evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. S pomocou Boha Ducha Svätého usilujme sa podľa neho žiť: v odpúšťaní, v porozumení, v láske a v pokoji so všetkými ľuďmi. Choďme vždy vo svetle Hospodinovom. Takýmto spôsobom prejavme Pánu Bohu vďaku aj za dielo reformácie, ktoré prinieslo mnoho nielen pre protestantizmus, ale pre kresťanstvo vôbec. A my, evanjelici, nehanbime sa za svoju cirkev. Svieťme vierou, ktorá je založená na živom Kristovi. Svieťme láskou, ktorá dokáže aj účinne pomôcť, a nádejou, ktorá dáva silu k výbornému boju života a tak nás prevedie aj cez jeho ťažkosti a pokušenia do nebeskej zasľúbenej vlasti.

Po kázni brat generálny biskup poďakoval za prácu na Pánovej vinici bratovi seniorovi v. v. Pavlovi Radvánimu a odovzdal mu pozdravný list k 65. výročiu jeho ordinácie. Brat senior si v príhovore zaspomínal na svoju životnú púť a pôsobiská (Pliešovce, Rimavská Sobota, Lešť, 15 rokov v Lišove a vyše 35 rokov v Banskej Štiavnici), ako aj na svoju manželku, ktorá ho všade verne sprevádzala a ako kantorka s ním chodila po všetkých jedenástich kostoloch podsitnianskeho kraja.

Sestra farárka Lenka Kusendová potom vyslovila vďaku za dlhoročnú obetavú prácu pre cirkevný zbor sestre kostolníčke Zuzane Chovancovej a následne prezentovala nový erb CZ ECAV Banská Štiavnica, ktorý bol aj vystavený v chrámovom priestore.

Po precítenom vystúpení spevokolu detí a mládeže sestra zborová dozorkyňa Ľudmila Blašková podrobne porozprávala o histórii cirkevného zboru a chrámu Božieho aj o tom, že vďaka grantom z Ministerstva kultúry SR a obetavej pomoci cirkevníkov sa im podarilo rekonštruovať zadný trakt kostola, v ktorom inštalovali výstavu z histórie evanjelikov v Banskej Štiavnici aj výstavu súčasného umenia.

Po Áronovskom požehnaní bratom generálnym biskupom a mohutnom Hrade prepevnom si prítomní prezreli výstavu z histórie cirkevného zboru a cirkevného školstva v Banskej Štiavnici v obnovenom zadnom trakte kostola, ktorú pripravila Mgr. Adriana Matejková, PhD., ako aj výstavu fotografií banskoštiavnického kostola od Ing. Ľubomíra Lužinu.

Pre verejnosť bude výstava oficiálne otvorená v najbližších dňoch, o čom vás budeme informovať.

Významné udalosti v histórii Banskej Štiavnice

Prehľad významných udalostí v histórii Banskej Štiavnice:

tags: #banska #stiavnica #evanjelicky #kostol