Trenčín: Historický Prehľad a Pamiatky

Trenčín sa radí už stáročia medzi najvýznamnejšie mestá na Slovensku. Mesto pri rieke Váh bolo osídlené už počas doby kamennej, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy. Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré listiny spomínajú už v 11. storočí.

Strategický význam mesta a jeho polohy potvrdili neskôr aj Rimania, ktorí v osade Laugaricio v roku 179 nášho letopočtu nechali na skale víťazný nápis vojska cisára Marka Aurélia, ktoré viedol legát Maximián. Mesto sa rozvíjalo aj počas Veľkej Moravy a neskôr Rakúsko-Uhorska.

V 13. storočí Trenčín vyplienili Tatári, potom prišiel čas najväčšieho rozkvetu mesta počas vlády Matúša Čáka, ktorý mal pod kontrolou takmer celé územie dnešného Slovenska. Ďalšie rany mestu zasadili v 17. storočí Turci, neskôr kurucké vojny. Priemyselný rozvoj mesta priniesla druhá polovica 19. storočia.

V Trenčíne sa podarilo v ostatných rokoch zrekonštruovať historické centrum a mnohé pamiatky. K viacerým galériám, divadlám a múzeám pribudlo aj moderné výstavisko, konajú sa tu mnohé podujatia a festivaly.

Poďme sa spoločne pozrieť na hlavné míľniky v histórii tohto významného mesta.

Chronologický prehľad histórie Trenčína

Nižšie nájdete chronologicky usporiadaný prehľad hlavných udalostí v histórii mesta Trenčín:

• 38 000 - 32 000 pred n. l.: Mladopaleolitické osídlenie (gravetien) v Zamarovciach.
• 26 000 - 18 000 pred n. l.: Mladopaleolitické osídlenie (gravetien) v Zamarovciach.
• 5000 - 3000 pred n. l.: Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína. Nález najstaršej keramiky na území mesta.
• 3000 - 1900 pred n. l.: Eneolit - nálezy Bádenskej kultúry a bošáckej skupiny na území Trenčína.
• 1800 - 1500 pred n. l.: Počiatok doby bronzovej na území Trenčína.
• 1200 - 700 pred n. l.: Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína.
• 500 - 0 pred n. l.: Doba laténska - Príchod Keltov. Na hradnej skale boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry.
• Prelom letopočtu: Príchod germánskych kmeňov.
• 1. - 10. storočie: Príchod germánskych kmeňov.
• 179: M.V. Maximianus, legát II. légie pomocnej nechal vytesať na dnešnú hradnú skalu votívny nápis po víťazstve nad Germánmi.

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne

• 2. pol. 3. storočia: Nálezy rímskych importov na území Trenčína - kolkovaná keramika, sklenné nádoby a perly a najmä terra sigillata dovážaná pravdepodobne z východogalskej oblasti.
• 7. - 8. storočie: Príchod Slovanov. Početnými nálezmi sa Trenčín radí k významným staroslovanským lokalitám. V hroboch boli objavené napr. jazdecké ostrohy, kovanie vedierka, sekerka, nožíky, neúplný dvojsečný meč, kresadlo, rozličné nádoby.
• 9. storočie: Trenčín je významným veľkomoravským sídlom ako z hľadiska obchodu a remesla, tak z pohľadu vojenského a správneho. Nález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia.
• 11. storočie: Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré listiny spomínajú už v 11. storočí.
• 1074: Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda).
• 1091: Kosmasova kronika uvádza, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 druhmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil „v zemi Baan“ pri hrade Trenčín.
• 12. - 13. storočie: Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré listiny spomínajú už v 11. storočí.
• 1208: Trenčianskym županom bol Martin.
• 1241: Trenčiansky hrad odolal útoku Tatárov, ktorí cez zrejme Hrozenkovský priesmyk asi koncom apríla vpadli cez Moravu na stredné Považie.
• 1271: Listina so súpisom a ohraničením majetkov Nitrianskeho biskupstva uvádza, že od čias jeho založenia (koniec 11. - začiatok 12. storočia) mu prináleží desiatok a tretina trhového, prevozného a mostného mýta v Trenčíne.
• 1275: Trenčianskym županom sa stáva Štefan, syn Matúša I.
• 1296: Pravdepodobne koncom tohto roku sa stáva majiteľom Trenčianskeho hradu a panstva Matúš Čák III., zvaný Trenčiansky.
• 14. storočie:
  • 1318: Prvá zachovaná privilegiálna listina pre mesto Trenčín.
  • 1321: 18. marca zomiera pravdepodobne na Trenčianskom hrade Matúš Čák Trenčiansky.
  • 1342: Dekrét kráľa Karola Róberta spomína Trenčín ako mesto, ktoré platí ročne 10 hrivien dane z výmeny mincí.
  • 1362: Na Trenčianskom hrade prebehli ďalšie mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I.
  • 1370: Kráľ Ľudovít I.
  • 1381: Po prvý doložená pečať trenčianskych mešťanov.
• 15. storočie:
  • 1402: Výsadná listina, vydaná pre Trenčín Žigmundom Luxemburským určuje súbor práv a výsad trenčianskych mešťanov.
• 16. storočie:
  • 1528: Trenčiansky hrad bol obliehaný habsburským vojskom Ferdinanda I., pod velením Johanna Katzianera. Posádka v službách Jána Zápoľského 28. júna po delostreleckom ostreľovaní a výbuchu hradnej prachárne hrad vydala za čestných podmienok. Na páde hradu mala svoj podiel i zrada.
  • 1548: Podľa daňových súpisov žilo v Trenčíne 222 rodín.
  • 1594: Záložné právo na Trenčiansky hrad, panstvo a funkciu župana získal Štefan I.
  • 1599: Okolie mesta bolo spustošené oddielmi krymských Tatárov v službách tureckého (osmanského) sultána.
• 17. storočie:
  • 1600: Štefan Ilešházi zakúpil Trenčiansky hrad a získal naň kráľovskú donáciu.
  • 1620: V Trenčíne sa v súvislosti s Mikulovským mierom ubytoval sám Bethlen, čo stálo mesto ďalších 600 zlatých na pohostenie a vydržiavanie jeho vojenského sprievodu. Uhorskú korunu, ktorú sa Bethlen zaviazal vrátiť cisárovi priviezli do Trenčína, kde bola od apríla uložená pod dohľadom kustóda koruny Petra Révaya.
  • 1644: Oblasť Trenčína zasiahlo stavovské povstanie Juraja I.
  • 1663: Ďalší veľký vpád osmanských vojsk ku Trenčínu 2. októbra znamenal spustošenie širokého okolia, vypálené dediny a stovky ľudí odvlečených do otroctva. Mesto utrpelo iba menšie škody. Pri jeho obrane však padlo okolo 300 obyvateľov a príslušníkov vojenskej posádky.
• 18. storočie:
  • 1704: Posledné stavovské povstanie Františka II. Rákociho postihlo Trenčín najťažšie. Kurucká blokáda mesta trvala viac ako štyri roky.
  • 1708: 14. mája postihol mesto katastrofálny požiar, pri ktorom zhorelo 195 domov (118 „do tla“), okrem iných budov i jezuitský (piaristický) kostol sv. Františka Xaverského, radnica, obe mestské brány a šľachtický konvikt. Zničené bolo aj predmestie.
  • 1720: Počet obyvateľov možno na základe daňového súpisu odhadnúť na 1656 duší.
  • 1790: Mesto postihol ďalší katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto. Okrem radnice a ôsmich domov zhoreli všetky meštianske obydlia aj Farský kostol a fara.
  • 1794: Na základe tolerančného patentu Jozefa II.
• 19. storočie:
  • 1805: V čase protinapoleonských vojen prechádzal cez Trenčín ruský cár Alexander, ktorý sa tadiaľto vracal i po prehratej bitke pri Slavkove. Bol hosťom trenčianskeho župana Štefana II.
  • 1813: Pri katastrofálnej povodni 26. augusta vznikli škody za 86 tisíc zlatých. Žiaľ 44 obyvateľov mesta zaplatilo pohromu životom.
  • 1818: V budove hostinca „Čierny orol“ na hlavnom námestí bola zriadená poštovňa s názvom Trentšin, resp.
  • 1847: Počet obyvateľov mierne stúpol na 3400 duší.
  • 1866: Prusko-rakúska vojna. Rakúske vojská maršála Benedeka sa po prehratej bitke pri Hradci Králové sťahovali cez Vlársky priesmyk a Trenčín k Bratislave. V Trenčíne bolo ubytovaných mnoho najmä ranených vojakov, ktorí do mesta zavliekli epidémiu cholery. Tá si od 20. augusta do 21. októbra vyžiadala 75 životov.
  • 1871: V meste sa 19. 7. uskutočnilo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie. Zahrali hru J. Palárika „Inkognito“ v réžii Ľ.
  • 1873: Od začiatku roku začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne „Trenčiansky oznamovateľ“ („Trenchiner Anzeiger“).
  • 1877: Bol založený Prírodovedný spolok Župy trenčianskej pod vedením Dr. K.
  • 1879: Považská železnica dosiahla predmestie Trenčína v Istebníku.
  • 1880: V Trenčíne bol natrvalo umiestnený 71. peší pluk spoločnej c.a.k. armády neskôr známy ako „drotársky regiment“.
  • 1883: Postavili prvý železničný most v Trenčíne a budovu železničnej stanice, ktorá dodnes stojí v parku.
  • 1887: Začalo zalesňovanie dovtedy holých svahov Breziny, ktoré dalo podnet vzniku rovnomenného lesoparku.
  • 1897: Nórska firma Gregersen a synovia postavila nový oceľový cestný most cez Váh. Bol dlhý 258 m a široký 6 m.
• 20. storočie:
  • 1904: Grófka Ifigénia D´Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad.
  • 1907: V Trenčíne postavili druhý železničný most cez Váh.
  • 1912: Bolo založené Považské múzeum s riaditeľom Dr.
  • 1913: Cez Trenčín prechádzala automobilová rallye „Adria - Tatry“.
  • 1914: 24. mája sa hornej Sihoti uskutočnil prvý vzlet lietadla ťažšieho ako vzduch.
  • 1914: Na frontoch I. svetovej vojny padlo asi 200 Trenčanov a asi 150-180 ich zostalo trvalo invalidnými.
  • 1915: Vznikol pri trenčianskom Piaristickom gymnáziu prvý skautský oddiel.
  • 1918: 6. novembra sa v Trenčíne ustanovila miestna Slovenská národná rada pod predsedníctvom Dr.
  • 1918: 25. decembra vyšlo prvé číslo Trenčanských novín. Ich zakladateľom, majiteľom a zodpovedným redaktorom bol JUDr.
  • 1919: Pri sčítaní ľudu počet obyvateľov Trenčína po prvý raz prekročil 10 000 (10 191) pričom k slovenskej národnosti sa hlásilo 92 %obyvateľov.
  • 1919: Ustanovený miestny odbor Sokola. Prvým starostom sa stal K. Štúr.
  • 1920: Učitelia z Trenčína, Ilavy a Púchova založili Spevokol trenčianskych učiteľov.
  • 1923: Začal vychádzať týždenník Trenčan. Zanikol v roku 1945. Trenčín prestal byť župným sídlom.
  • 1934: Bola postavená nová radnica podľa projektu V.
  • 1934: V strede námestia postavili novú budovu Poštového úradu podľa návrhu J.
  • 1934 - 37: Podľa projektu F.
  • 1936: Stavebná firma O. Nekvasila z Prahy postavila budovy Veliteľstva V. armádneho zboru , ktorý bol do Trenčína umiestnený rok predtým.
  • 1944: V októbri začali na Brezine popravy domácich i zahraničných bojovníkov proti fašizmu.
• 21. storočie:
  • 2001: Galéria M. A.
  • 2002: 24. 5. 8.
  • 2005: Otvorenie Hospicu milosrdných sestier sv.
  • 2006: Zomrel spisovateľ JUDr. 4. 12.
  • 2007: Zmena názvu výstavisko Trenčín mesto módy na Expo Center a.s.
  • November 2009: Trenčín získal na celoslovenskej súťaži ZlatyErb.sk ocenenie za najlepšiu internetovú stránku a elektronické služby medzi samosprávami.
  • 9. 9. 2011: Poklopaný základný kameň nového cestného mosta v Trenčíne.
  • 21. 11. 2012: Odovzdali verejnosti do užívania nové priestory Verejnej knižnice M.
  • 11. 3. 2013: Všetky odbory Základnej umeleckej školy Karola Pádivého boli umiestnené pod spoločnú strechu budovy na Námestí SNP č. 18.

Trenčiansky Hrad

Trenčiansky hrad

Hrad sa hrdo týči nad mestom na vápencovom brale a tak je dominanta Trenčína viditeľná aj z veľkej diaľky. Trenčiansky hrad je po Spišskom a Bratislavskom tretím najväčším hradom na Slovensku. Najstaršou stavbou na hradisku je veľkomoravská rotunda už z 9. storočia. Za najvýznamnejšiu prestavbu veže a prístavbu obytného paláca vďačí vláde Matúša Čáka.

Neskôr ho zveľaďovali aj Ľudovít z Anjou, či Štefan Zápoľský. Okrem slávnej Matúšovej veže tak môžeme dodnes vidieť krásne gotické reprezentačné paláce (Matúšov, Ľudovítov, Barborin) a kaplnku. Rozsiahle južné opevnenie s vysokými baštami chránilo stáročia najzraniteľnejšiu južnú stranu Trenčianskeho hradu.

Aj vďaka tomu hrad nebol nikdy dobitý, dva razy sa však podarilo obliehaním prinútiť obyvateľov kapitulovať. V interiéroch sú expozície dobového nábytku, rodových malieb aj zbraní, ktoré nám umožnia nahliadnuť do života šľachtických rodov. Prehliadka trvá približne hodinu a pol a okrem zaujímavých informácii ponúka nádherný výhľad na mesto a Považie.

Rímsky Nápis

Rímsky nápis

Predstavte si, že takmer pred 2000 rokmi sa pohybovali na území Trenčína rímski vojaci. Dokazuje to nápis vytesaný do masívneho skalného brala. Historický odkaz z roku 179 je jednou z mála rímskych písomných zmienok, ktoré potvrdzujú pobyt Rimanov v strednej Európe.

Rímsky nápis na hradnej skale pod Trenčianskym hradom oslavuje víťazstvo Rimanov nad germánskymi Kvádmi. Nemusíte si lámať hlavu s prekladom, prezradíme vám ho: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II.

Kde máte Rímsky nápis na hradnej skale pri potulkách Trenčínom hľadať? Pátranie vám uľahčíme pomôckou - je potrebné vstúpiť priamo do historického hotela na začiatku Mierového námestia, ktorý bol kedysi známy ako Hotel Tatra. Správne, neprehliadnuteľná skala aj s nápisom je v tesnej blízkosti dnešného Hotela Elizabeth. Stačí prejsť cez vstupnú halu a vyjsť na poschodie, kde si cez sklenú stenu môžete prečítať dávnu správu veliteľa rímskej légie Maximianusa. Okrem tohto vzácneho symbolu histórie vás určite okúzli aj luxusný a elegantný interiér hotelového komplexu.

Ďalšie zaujímavosti

Najcharakteristickejšou črtou Podhradia je Mariánska hora, tzv. Marianberg. Centrom návršia je Farský kostol. Prvotný chrám postavili už v roku 1324. Prestavbami v 15. a 16. storočí sa vzhľad gotického kostola zmenil na renesančný.

Súčasná podoba pochádza z prestavby zo začiatku 20. storočia, ktorej predchádzal mohutný požiar z roku 1886. Najcennejšou súčasťou interiéru je pohrebná kaplnka Illésházyovcou z roku 1648. V 18. storočí ju barokovo vyzdobil Ľudovít Gode, Donnerov žiak. Oproti kostolu stojí pozoruhodná stavba - Karner sv. Michala. Je jedinou neporušenou gotickou stavbou v meste. Postavili ho v 15. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom bol istú dobu v 16. storočí upravený na zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Nájdeme tu expozície Mestského múzea.

Z Marianbergu sa do centra mesta, na Mierové námestie, pohodlne dostaneme po farských schodoch vyúsťujúcich ku kostolu. Ďalšou zaujímavosťou Podhradia je Katov dom. Je najkrajšou renesančnou pamiatkou mesta a jediným typom meštianskeho domu v Trenčíne z tohto obdobia.

Živím centrom mesta je historické Mierové námestie s množstvom pamiatok. Za zmienku stoja určite nasledovné: Dolná, tzv. Turecká, brána, dnes nazývaná i Mestská veža, bola postavená začiatkom 15. storočia ako súčasť opevnenia. Brána bola chránená barbakanom, ktorého pôdorys dnes vyznačuje farebne odlišná dlažba na chodníku. Veža vysoká 32 metrov ponúka návštevníkom nádherný výhľad na mesto. Na druhej strane námestia stojí Župný dom.

Pôvodne mestský palác Illésházyovcou zo 17. storočia prestavali do dnešnej barokovej podoby v rokoch 1760 - 1764. Dnes je sídlom Mestského múzea. Na palác sa napája secesná stavba hotela Tatra z roku 1901. Z medzipodlažia hotela možno vidieť dobre známy Rímsky nápis z roku 179, ktorý hovorí o víťazstve rímskych vojsk. Patrí k najvýznamnejším rímskym pamiatkam severne od Dunaja.

V strede námestia stojí barokový Morový stĺp zasvätený Najsvätejšej Trojici. Pripomína strašný mor, ktorý prešiel mestom v roku 1710. Oproti je vybudovaná pasáž Zlatá Fatima prepájajúca námestie s Palackého ulicou, na ktorej sídli Galéria M. A. Bazovského. Dominantou námestia je barokový Piaristický kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodný chrám jezuitov dostavali v roku 1657. Návštevníka očarí bohatý barokový interiér, ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Strop kostola je pokrytý iluzívnymi freskami umelca Andrea Pozzu. Ku chrámu bol pristavaný rozsiahli barokový kláštor presahujúci až na Palackého ulicu.

V okolí historického jadra stoja ešte ďalšie objekty hodné spomenutia. Patrí k nim synagóga z roku 1913. Postavili ju na mieste staršej synagógy v byzantskom štýle na Štúrovom námestí. V čase 2. svetovej vojny bola znesvätená a interiér rozkradnutý. Dnes je využívaná ako galéria. Miestnym Židom slúži ako modlitebňa priestor v zadnom trakte budovy. Na Štúrovom námestí stojí za povšimnutie fontána - vodník Valentín. V zime býva naokolo inštalovaná ľadová plocha pre korčuliarov. K ďalším objektom, ktoré stoja za návštevu, patrí Evanjelický kostol z roku 1794, novorománsky kostol Notre Dame z roku 1909, baroková kaplnka sv. Anny, Mestský park založený koncom 18.

tags: #trencin #historicke #evnajelicky #kostol