Frauenberský kostol, známy aj ako Kostol Panny Márie Snežnej, patrí k významným sakrálnym pamiatkam mesta Banská Štiavnica.
Kostol sa stal 650. objektom vo vlastníctve mesta. Objekt je vo vlastníctve mesta Banská Štiavnica a slúži ako dom smútku a obradná miestnosť pri pohreboch. Kostol vzhľadom na svoj svetský účel nie je prístupný, otvára sa len počas smútočných obradov.
Vznik a Vývoj Kostola
Kostol si prešiel až siedmimi vývojovými etapami. V rokoch 1450 - 1480 sa zistilo, že tu predtým stála iná, menšia stavba. Išlo pravdepodobne o pohrebnú kaplnku, postavenú na novom cintoríne, kde sa začalo pochovávať po tom, čo sa zaplnil starý cintorín pri farskom kostole Panny Márie (dnešný Starý zámok). V kaplnke sa slúžili zádušné omše.
Niekedy v rokoch 1450 - 1480 postavili na v tej dobe novom mestskom cintoríne menšiu pohrebnú kaplnku bližšie neznámej dispozície (zrejme s nižším kvadratickým presbytériom). Jej existencia sa predpokladá na základe reštaurátorského výskumu v 80. rokoch.
Prestavba Erasmusom Rösselom
Od 1512 do 1514 bola staršia stavba prestavaná na pohrebnú kaplnku. Zachované kamenárske značky na klenbe a portáli do sakristie naznačujú, že na stavbe pracovali rovnakí kamenári ako na vtedajšej prestavbe kostola Panny Márie. Starší objekt dal v rokoch 1512 - 1514 prestavať banský ťažiar a komorský gróf Erasmus Rössel. Múry svätyne boli zvýšené, pričom dostala aj krúženú klenbu. Kaplnka získala podobu menšieho pozdĺžneho jednolodia s polygonálnym presbytériom a sakristiou na severnej strane.
Banská Štiavnica// Cestujem doma
Ďalšie Úpravy v Priebehu Storočí
Okolo roku 1580 došlo k prestavbe kostola predĺžením jeho lode západným smerom. V predĺženej lodi bol umiestnený na severnej stene aj bočný vstup. V roku 1580 dalo mesto predĺžiť loď na cca dvojnásobok. Nové priečelie na západnej strane malo vysoký trojuholníkový štít a nový vstup. Loď bola novo zaklenutá a v jej západnej časti vybudovali tribúnu. V tejto stavebnej etape bol k juhozápadnému nárožiu pristavaný nový múr cintorína, neskôr bol zapojený do systému protitureckého opevnenia mesta.
V roku 1654 položili základný kameň na výstavbu vežičky, ktorá sa však nezrealizovala. Pôvodne bezvežová stavba mala získať svoju vežu v roku 1654, kedy bol položený jej základný kameň. Napokon však k jej výstavbe nedošlo.
Na začiatku 18. storočia, keď kostol v roku 1717 prevzali jezuiti, urobili niekoľko menších stavebných úprav. To už kostol slúžil evanjelikom, ktorí v tej dobe v Banskej Štiavnici prevažovali. Viaceré úpravy objektu sa realizovali v priebehu 18. storočia po tom, čo chrám v roku 1717 získali jezuiti a rekatolizovali ho. Z interiéru aj exteriéru odstránili evanjelické náhrobné nápisy. Vnútri kostola pribudol nový barokový drevený oltár a na strechu pribudla drevená baroková vežička. V uvedenom roku dostal barokový oltár.
19. storočie neprinieslo žiadne výrazné stavebné úpravy, pribudol nový neogotický drevený oltár.
Poškodenie a Obnova v 20. Storočí
V 20. storočí prešiel kostol viacerými opravami. Ťažké časy prišli na kostol koncom druhej svetovej vojny, keď začiatkom marca 1945 dostal zásah delostreleckým granátom, ktorý spôsobil požiar a zničil zastrešenie stavby, vrátane vežičky, ako aj západný trojuholníkový štít lode. V roku 1945 bol poškodený delostreleckým granátom - zhorela strecha s vežičkou a zrútila sa klenba hlavnej lode.
Počas opráv, ktoré sa skončili v roku 1950, obnovili strechu, klenbu a zamurovali niektoré otvory. Na liturgické účely sa kostol prestal používať od roku 1945. Po oprave dlhé roky stál bez dôstojnejšieho využitia, keď slúžil aj ako sklad. V 80. rokoch prebehla obnova fasády, ošetrili sa kamenné časti a v interiéri položili novú keramickú tehlovú dlažbu. V 80. rokoch sa realizoval spomínaný reštaurátorský výskum fasád, ktorý posunul vznik stavby už do 15. storočia.
Pred rokom 2009 sa Frauenberský kostol používal ako príležitostný priestor na rozlúčky so zosnulými - teda v obmedzenom režime ako dom smútku. Táto funkcia však nebola oficiálne inštitucionalizovaná a chýbalo aj adekvátne technické zázemie, ktoré by tomu zodpovedalo.
V roku 2009 objekt získalo mesto Banská Štiavnica a z kostola sa stal Dom smútku Frauenberg. V nasledujúcich rokoch vlastník investoval do nového vnútorného vybavenia, aby bývalý kostol mohol dôstojne slúžiť svojmu účelu. Taktiež sa riešilo vlhnutie stien.
Architektonické a Umelecké Zaujímavosti
Kostol, napriek zmene využitia, predstavuje dodnes významnú neskorogotickú pamiatku mesta a spolu s priľahlým cintorínom, Piargskou bránou a Novým zámkom vytvárajú historicky veľmi hodnotný architektonický celok zo 16. storočia.
- Najhodnotnejším prvkom objektu je unikátna krúžená rebrová klenba, pri ktorej sa predpokladá, že ju navrhol hlavný staviteľ viedenskej huty Anton Pilgram.
- Fasádu zdobí iluzívne kvádrovanie, pôvodne ešte zo 16. storočia.
- Z kostola a príkostolného cintorína, ktorý je najstarším dodnes využívaným v meste, pochádza aj viacero náhrobných kameňov datovaných do 15. - 16. storočia. Uložené/vystavené sú na Starom zámku, kam boli prenesené v 20. storočí.
Kostol Panny Márie snežnej sa nachádza pod Novým zámkom, neďaleko Piarskej brány a dnes slúži ako dom smútku.
| Etapa | Roky | Zmeny |
|---|---|---|
| Pôvodná kaplnka | 1450-1480 | Postavenie menšej pohrebnej kaplnky |
| Prestavba Rösselom | 1512-1514 | Prestavba na pohrebnú kaplnku, krúžená klenba |
| Predĺženie lode | 1580 | Predĺženie lode západným smerom, nový vstup |
| Snaha o vežu | 1654 | Položenie základného kameňa pre vežu, ktorá sa nezrealizovala |
| Úpravy jezuitmi | 1717 | Odstránenie evanjelických nápisov, barokový oltár, vežička |
| Poškodenie vojnou | 1945 | Poškodenie delostreleckým granátom, strata strechy a vežičky |
| Dom smútku | 2009 | Získanie mestom, premena na dom smútku |
Banská Štiavnica a Jej Sakrálne Pamiatky
Viaceré stredoveké sakrálne stavby nájdeme priamo v Banskej Štiavnici - dnešný farský kostol, pôvodne románsku baziliku, Starý zámok - pôvodný farský kostol z románskeho obdobia aj s karnerom, ako aj gotické stavby špitálskeho kostola a Kostola sv. Kataríny. V hmote radnice sú zvyšky gotickej kaplnky, na Glanzenbergu bolo odkryté murivo hradnej kaplnky.
Štiavnica, ako ju dnes poznáme, sa začala formovať od polovice 15. storočia, kedy mesto utrpelo tri silné rany - zemetrasenie, mocenské boje o uhorský trón a rozsiahly požiar.
Mesto obohnali dvoj prstencovým opevnením s mnohými väčšími či menšími bránami, z ktorých sa do dnes zachovala len Piarska brána. Na dnešnej Dolnej ulici sa zachoval malý kostolík sv. Alžbety, ktorý bol pôvodne v čase hrozby prestavaný na Antolskú bránu.
Sakrálna architektúra tvorí nedielnu súčasť Banskej Štiavnice. Či už je to maličký kostolík sv. Alžbety na Dolnej ulici, prebudovaný pôvodný farský kostol (dnešný Starý zámok) alebo dnešný farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako „nemecký“ podľa reči, v ktorej sa v ňom kázalo. „Slovenským“ je prezývaný kostol sv. Kataríny, pre mnohých je to najkrajší štiavnický kostol. Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“.
Evanjelický kostol na Radničnom námestí sa so zákazom mať vežu vyrovnal mohutnou kupolou a je ako jediný súčasťou radovej zástavby. Nad mestom sa na Ostrom vrchu do neba vypína komplex Kalvárie.