Slovenské sviatočné dni: Veľká noc, Fašiangy a Vianoce

Slovensko je krajina bohatá na tradície a zvyky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi najvýznamnejšie sviatky patria Veľká noc, Fašiangy a Vianoce. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Veľká noc

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia. Po skončení 40-dňového pôstu, ktorý kresťania dodržiavajú už niekoľko storočí, začína Veľkonočný týždeň, počas ktorého si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Veľká noc začína Zeleným štvrtkom. „Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu s vínom ho podával svojim učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, oltárnu sviatosť. Pri tejto príležitosti im aj povedal, že jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal.

Na Zelený štvrtok sa v kostoloch „zaväzujú zvony“ a hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. „V chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá. S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery. „Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami. Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. „Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany. Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, tak aj pre vás majú predkovia odkaz. „Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. Využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu - a teda, že bude dobrá úroda. Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik.

Čo sa týka súčasnosti, tak v tento deň by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok. Nasleduje Veľký piatok, kedy kresťania dodržiavajú prísny pôst a mäsu sa vyhýbajú. Čo sa týka zvykov, naši predkovia opäť tomuto dňu pripisovali magickú silu. „Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. „Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.

Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb. Čo sa týka zvykov z minulosti, tak tiež sa viažu na konzumáciu jedla. „Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. V domácnostiach sa kedysi vykonávali ďalšie rituály. „Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari. Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky.

Veľkonočná nedeľa patrí medzi honosné dni a vo väčšine slovenských domácností je po výdatných raňajkách aj obed vždy slávnostný. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom. Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren . „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.

Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke a oblievačke. „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Šibanie je preto starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku až dodnes. „Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. „Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili.

Veľká noc na Slovensku.

Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. „Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie,“ povedala odborníčka na dejiny. No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty. „Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.

Zaujímavá je tiež široká škála rôznych druhov hudobných nástrojov. Využívali sa nástroje dychové, strunové ako i samoznejúce. Existujú záznamy o 192 nástrojových druhoch v slovenskej kultúre. Samoznejúce nástroje sú tie, ktoré celé vydávajú nejaký tón. Medzi ne patria napríklad rapkáče, klopáče, chrastidlá, ostrohy tanečníkov, pastierske palice, bič, drumble alebo tiež zvon, ktorý sa vyrábal hlavne zo železa alebo z medi. Spomedzi strunových nástrojov sa najčastejšie používali husle, cimbal, basa a violončelo. Asi najrozšírenejšie sú nástroje píšťalové. Tvorili polovicu všetkých druhov hudobných nástrojov. Od tých najmenších, ako boli pastierske píšťaly a fujarky, vyrábané z konárikov, cez rôzne rohy a trúby vyrábané z kozích a volských rohov (20-30cm) ako i zo smrekového kmeňa (6-metrové trúby), až po 2-metrové fujary vyrezávané z bazového dreva.

Jar - piesne, tance i obradné divadlá boli živé, plné nadšenia a oslavy nového života a energie ako i nového cyklu v Prírode i človeku.

Fašiangy

Po Vianociach a Troch kráľoch vždy nasledujú fašiangy, ktoré sú typické uvoľnenou zábavou, karnevalmi, plesmi, svadbami či rôznymi sprievodmi. Fašiangy - pôvodom staroslovanský sviatok doložený už z čias Veľkej Moravy pod názvom mjasopust. Názov fašiangy, fašiang je prevzatý z nemčiny. Začiatok tohto sviatku bol pohyblivý a závisel od termínu Veľkej noci. Fašiangy sa končili Škaredou stredou, keď sa začínal 40 - dňový pôst, s ktorým bolo spojené odriekanie zábav, radovánok, ukončené Veľkou nocou.

Fašiangová muzika trvala v Lúčkach tri dni - v nedeľu, pondelok a v utorok. V novších časoch bolo najskôr divadelné predstavenie a po ňom nasledovala trojdňová muzika. Na záver bolo pochovávanie basy. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov v Lúčkach bolo „chodenie s cundrou“. Na uskutočňovaní tohto zvyku sa podieľala skupina mládencov - regrútov. Cundru tvorili tieto postavy: cigánka, cigán, mäsiar, medveď, mládenec a čert. Mäsiar mal na pleci palicu ako ražeň, na ktorý nastrkoval slaninu z jednotlivých domov, kadiaľ prešla cundra. Cigán hral na husličkách, mládenec chodil s krpkou pálenky a núkal ňou ľudí, častoval ich. Cundra prešla celou dedinou. Zastavovala sa pri domoch, pričom bola sprevádzaná rozličnými žartami a prekáračkami. Bola to tiež príležitosť na povykrúcanie dievok, ale aj žien v tanci. Komický účinok dosahovali tým, že mali naopak oblečený kožuch, široké nohavice, začiernené tváre, za cigánku bol oblečený mládenec. Ľudia im dávali slaninu, vajcia, peniaze. Z utŕžených naturálií si navarili halušiek a z peňazí vystrojili zábavu. Pochovaná basa odpočívala až do Veľkonočného pondelka. V domácnostiach sa pri tejto príležitosti piekli tradičné krapne (šišky) alebo fánky.

Fašiangy na Slovensku.

V rámci veselých zábav a hier sa porušuje spoločenský poriadok, parodujú sa oficiálne oslavy a ceremónie, nedbalo sa na spoločenské rozdelenia, čo sa prejavovalo tak, že si ľudia vymieňali svoje role medzi sebou alebo si prepožičiavali masky z iných prírodných ríši. Muži sa prezliekali za ženy a naopak, mladí za starých, bohatí za chudobných a podobne. V posledných troch fašiangových dňoch pred veľkým pôstom sa poriadajú fašiangové sprievody. Ich súčasťou bol i zvyk s názvom pochovávanie basy - vykonáva sa v posledný fašiangový deň. Základný motív vychádza z nastávajúceho pôstu a očisty, kedy sú zábavy pri muzike zakázané. Predvádza sa žartovné pochovávanie basy, pri ktorom vystupujú kostýmové postavy kňaza, kostolníka a smútiacich „pozostalých“. Po bujarej zábave nastáva čas očisty a pôstu. Prvým pôstnym dňom je Popolcová streda. Predstavuje prechod z fyzického sveta fašiangových radostí do duchovného sveta, z ľudského do božského. Znovu sa človek navracia k tomu posvätnému a pripravuje sa na nový zrod kozmu.

Vianoce

Štedrý deň je posledným dňom príprav na vianočné sviatky (končí sa advent) - oslavu narodenia Ježiša Krista u kresťanov a sviatky pokoja, mieru, štedrosti v kruhu rodiny aj u nekresťanov. Slávia ich miliardy rodín po celom svete. Vianočné sviatky ako kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu: 25.december bol totiž oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka (začínajú sa predlžovať dni a skracovať noci, končí sa temnota, vracia hojnosť).

Vianoce sa postupne menili viac na rodinnú (sústredenú najmä na deti) a spoločenskú záležitosť v priebehu 19.storočia. Tradícia dávania darčekov, bdenia a pôstu, pohostenia a dávania almužny, pečenia vianočiek, krájania ovocia, koledovania či ustielania slamy na podlahe pochádza z obdobia ešte dávno predtým: zo stredoveku. Tieto zvyky sme pretvorili v nádherné stretnutia celých rodín pri jednom stole a neopakovateľnú sviatočnú atmosféru plnú srdečnosti a lásky. Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25.decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26.december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6.januára.

Tradícia Štedrého dňa hovorí, že sa počas dňa pokračuje v pôste, je sa málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Pôst trval buď do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe, čo bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernej hostine, v iných rodinách či kultúrach sa najskôr navštívila polnočná omša, ktorou končil pôst. Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity. Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo, stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27.decembra, aby hojnosť "neutiekla". Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.

Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“. Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť.

Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka). Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt.

S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier: napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov (pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť), alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. preto sa prestieralo tak, aby mal každý, minimálne gazdiná, prístup ku všetkému bez vstávania. Naopak sadať si za stôl nesmeli členovia rodiny pohnevaní - museli sa pomeriť, odpustiť si.

V období Vianoc slobodné, vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička obrátila smerom ku dverám, išlo o znamenie: dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niektoré dievčatá si vydaj „zabezpečovali“ zvykmi na Luciu - pripravili si 13 papierikov s 12 menami a jedným papierikom prázdnym a postupne ich spaľovali deň za dňom, aby na Štedrý deň večer otvorili posledný papierik a našli si tam meno ženícha.

Súčasťou tradičnej večere bývali okrem kapustnice alebo polievok aj kapor alebo iná ryba, pretože vodné živočíchy (studenokrvné) boli cirkvou považované za pôstne jedlá (už od stredoveku). Ak ľudia nepatrili medzi veriacich, alebo išlo o protestantov, jedli sa rôzne druhy mäsa - no nekonzumovali sa tie, ktoré mali krídla, aby z domu neuletelo šťastie. Ďalej nesmeli chýbať zemiakový, po novom aj majonézový šalát, opekance (natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom), pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.

Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Mnohí dodržiavajú aj tradíciu počas sviatočného obdobia nezametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie, hádzať vlašské orechy do kúta, aby sa zabezpečil blahobyt, alebo nevešať bielizeň, aby sa niekto z rodiny neobesil. Všetky tieto zvyky sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom.Napokon po slávnostnej večeri sa rodina mohla presunúť k stromčeku, aby si deti mohli rozbaliť darčeky, na čo sa milióny detí naprieč kontinentami tešia každý jeden rok. U nás sa to udeje až po zazvonení zvončeka.

Vianočné "zaujímavosti":

• Vianočné dekorácie, divadelné predstavenia a hry s tematikou narodenia Krista, či stavanie Betlehéma boli spopularizované Františkom z Assissi od roku 1223.
• O ďalšie spopularizovanie Vianoc ako rodinnú záležitosť plnú štedrosti, dobročinnosti, veľkorysosti ducha, priateľstva, lásky sa postarali mnohí autori, napríklad Charles Dickens s novelou Vianočná koleda. Odtiaľto pochádza ja fráza „Merry Christmas“, Šťastné Vianoce!
• Hoci obdarovávanie bolo spopularizované až neskôr, prvé zmienky o darčekoch pochádzajú už zo starovekého Ríma - trvalou súčasťou Vianoc sa stali až v 19.storočí. Obdarovávali sa členovia rodiny a služobníctvo, ale aj žobráci a tuláci.
• Populárne na Vianoce je posielanie vianočných pozdravov - voľakedy sme posielali pohľadnice. Prvá komercializovaná vianočná „karta“ bola vyprodukovaná v roku 1843 Sirom Henrym Cole-om.
• Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, ktorá symbolizuje večný život, červená ako krv Krista a zlatá ako farba jedného z darov troch mudrcov, čo okrem zlata boli aj myrha a kadidlo. Symbolizovala vznešenosť.
• U nás a v množstve ďalších krajín prináša na Vianoce darčeky Ježiško.

Veštilo sa počas prvých alebo posledných 12 dní v roku, pretože to bolo obdobie, kedy sme mohli nahliadnuť do budúcnosti nasledujúcich mesiacov, aj ako budú vyzerať. Viaže sa k tomu aj množstvo pranostík a povier: napríklad Zelené Vianoce, biela Veľká noc. Lahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať. Jasné Vianoce, tmavé stodole. Ak sú dažde, teplo v hody, nedobrý rok za tým chodí.

Tieto sviatky sú dôležitou súčasťou slovenskej kultúry a identity. Ich tradície a zvyky nám pripomínajú našu históriu a spájajú nás s našimi predkami. Udržiavajme ich živé a odovzdávajme ich ďalším generáciám.

Tabuľka: Prehľad tradičných jedál počas sviatkov

tags: #nase #sviatocne #dni #velka #noc #fasiangy