Trnava, siedme najväčšie mesto Slovenska, je známa svojou bohatou históriou a kultúrou. Vďaka množstvu kostolov si vyslúžila prezývku "Malý Rím". Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky patrí aj Kostol svätých košických mučeníkov. Tento kostol je významným duchovným centrom, ktorého história je úzko spätá s životmi troch svätcov, ktorí zomreli mučeníckou smrťou v Košiciach v roku 1619.
Historické pozadie
Kostol sv. Košických mučeníkov je významným duchovným centrom, ktorého história je úzko spätá s životmi troch svätcov, ktorí zomreli mučeníckou smrťou v Košiciach v roku 1619. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia. Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie.
Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko. K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia.
Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena. Koncom 16. storočia význam Košíc stále rástol. Stali sa strediskom obchodného a spoločenského života východného Uhorska.
Životy a smrť troch mučeníkov
Košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sa uctievajú na Slovensku, i keď žiaden z nich nebol rodom Slovák. Všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou.
Traja kňazi, ktorí sa stali obeťami náboženského fanatizmu, boli:
- Marek Križin: Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
- Štefan Pongrácz: Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí.
- Melichar Grodziecki: Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.
Ich utrpenie sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Traja kňazi, ktorí sa dali do služby všetkým ľuďom, sú teraz väzňami Rákocziho vojakov. V noci zo 6. na 7. septembra 1619 prišli do bytu vojaci. Postupným mučením chceli kňazov donútiť zriecť sa katolíckej viery. S mučením mali prestať až vtedy, ak kňazi zradia. Lenže kňazi nezradili.
Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký nezapreli svoju vieru. Ich vôľa a duch boli nezlomené. Prijali utrpenie, ktoré im zapríčinilo smrť. Ich telá hodili do odpadového kanála - stoky, ktorá z kráľovského domu vytekajúc ústila v tej dobe v Čermeľskom potoku (dnešná Hlavná ulica). Tam zostali ľuďom na výstrahu po celý nasledujúci deň, 7. septembra 1619. Chýr o udalosti sa rozniesol po celom meste.
Ľudia verili, že za takú strašnú smrť sú v nebi, a tak sa k nim modlili a prosili za seba. Začal sa v nich od prvých chvíľ rodiť nový duch. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá mŕtvych kňazov a pochovať ich dôstojne. Za to vďačíme odvážnej žene, Kataríne Pálfyovej, manželke zástupcu kráľa, s ktorým musel Bethlen rokovať, aby zahladil svoju neúspešnú akciu proti kráľovi.
Na mieste, kde boli mladí kňazi umučení, nachádza sa dnes sakristia univerzitného kostola Premonštrátov. Kostol postavili jezuiti z úcty ku trom mučeníkom. Nachádza sa na Hlavnej ulici č. 7.
Relikvie a uctievanie
Cesty pozostatkov sú niekedy tiež rovnako zaujímavé, ako sú zaujímavé cesty živých ľudí. Relikvia znamená po latinsky pozostatok, ako niečo zanechané. Ich uctievanie sa spája s vierou. Konkrétne ide o relikvie troch Košických mučeníkov, ktoré sa hrou osudu dostali po umučení až do Trnavy.
Sprievodca Slavomír Dzvoník dodal: „Všetky tri lebky sa zachovali. Jezuiti sú tu Štefan Pongrácz a Melichar Grodiecki. O relikvie Košických mučeníkov je zo strany turistov v Trnave veľký záujem. Prichádza pri ich uctievaní od ich smrti v roku 1619 u ľudí k mnohým zázračným uzdraveniam a rozličným znameniam.
Slavomír Dzvoník spomenul na kameru: „Hneď pri mučení sa ich mučitelia nemohli zbaviť krvi, aj keď sa prezliekli. Stále na nich bola krv. To boli prvé zázraky.
Proces svätorečenia
Svätci Marek Križin z Chorvátska, Štefan Pongrácz zo Sedmohradska a pôvodom Poliak z poľského Tešína Melichar Grodziecki zomreli mučeníckou smrťou 7. septembra 1619 v Košiciach, lebo odmietli zmeniť svoju vieru z katolíckej na protestantskú. V tejto dobe náboženských vojen často zomierali duchovní, ako ich Slavomír Dzvoník nazval „obetní baránkovia“.
Uctievanie ich relikvii za stáročia priniesol viacero zázračných momentov už za ich života a neskôr „posmrtne popri ich pozostatkoch.“ Ostrihomský arcibiskup (a od roku 1629 kardinál) Peter Pázmány zaviedol kánonický proces, ktorý mal viesť k blahorečeniu košických mučeníkov, a požiadal pápeža Urbana VIII., aby dovolil ich verejné uctievanie.
Konečne po viacnásobnom prešetrení života a smrti umučených kňazov ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. dňa 15. januára 1905 a o 90 rokov neskôr, 2. júla 1995 pápež Ján Pavol II.
Liturgická pamiatka košických mučeníkov sa na Slovensku slávi vo výročný deň ich smrti - 7. septembra. Úcta košických mučeníkov nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v období zvýšeného ekumenizmu. Naopak, ešte zreteľnejšie zdôrazňuje jeho potrebu a význam.
Relikvie Košických mučeníkov v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave.
Architektúra a história Kostola svätých košických mučeníkov v Trnave
Dňa 28. 8. 1994 bol dokončený nový farský kostol a zasvätený sv. Košickým mučeníkom. Kostol sv. Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč.
Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex. Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2.
Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.
Na prelome augusta a septembra 2024 sme oslávili 30. výročie posviacky farského kostola sv. košických mučeníkov. Kostol bol vysvätený 28.8.1994 košickým biskupom Alojzom Tkáčom. V deň výročia 28.8.2024 slúžil sv. omšu v našom kostole farár z farnosti sv. Bartolomeja v Košiciach-Myslave, Mgr. Ján Hudák. Oslavu výročia sme zakončili v nedeľu 1.9.2024 slávnostnou sv. omšou za účasti viacerých kňazov. Hlavným celebrantom bol Mons. prof. ThDr. Gabriel Ragan, PhD., toho času pôsobiaci na Teologickej fakulte KU v Ružomberku. Vdp. Ragan bol farárom v našej farnosti počas výstavby chrámu.
Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. Farský kostol sv. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov.
Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave. S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom.
Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr.
Hrubá stavba kostola sv. Bartolomeja s pozoruhodnou výzdobou vstupných a okenných otvorov pochádza najskôr z prelomu 13. a 14. storočia. Prvá zmienka o kostole je z roku 1410. V 18. storočí prešiel gotický kostol rozsiahlou prestavbou. Prebudovaný chrám bol konsekrovaný v roku 1740. Dochovali sa aj záznamy o období prestavby z rokov 1737 - 1738.
Kostol bol konsekrovaný 23.10.2005 a odvtedy slúži obyvateľom obce i občanom z okolitých obcí, ktorí sem radi prídu na pravidelné sv. omše. Každoročne sa tu v spolupráci s obecným úradom pripravuje slávnosť sv. Mikuláša i Jasličkové pobožnosti.
Pozrite si prehľadnú tabuľku kostolov zasvätených svätým spojeným s Košickými mučeníkmi:
| Svätý | Kostol | Rok postavenia | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Sv. Bartolomej | Farský kostol vo Fričovciach | prelom 13. a 14. storočia | Gotický kostol, prestavaný v 18. storočí |
| Sv. Štefan | Kostol vo Hendrichovciach | 1514 | Pôvodne gotický, prestavaný v barokovom štýle |
| Sv. | Kostol v Bertotovciach | 1865 | Obsahuje drevený oltár z roku 1395 |
| Sv. Alžbeta | Kostol v Barci | 13. storočie | Pôvodne gotický, viackrát prestavaný |
Ďalšie sakrálne pamiatky v Trnave
Trnava ponúka aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky:
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa: Najstarší barokový kostol na Slovensku.
- Bazilika sv. Mikuláša: Gotická bazilika s barokovými kaplnkami.
- Kostol sv. Jozefa: Charakteristický barokovou architektúrou s prvkami nemeckej renesancie.
- Kostol sv. Heleny: Gotická pamiatka z polovice 14. storočia.