Azda najdynamickejšie sa rozvíjajúcou náboženskou spoločnosťou na svete je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Cirkev, ktorá vznikla v 19. storočí v USA má dnes viac ako 11 miliónov členov, 60 000 mladých misionárov, vynikajúcu organizáciu, skvelú prestíž a veľký vplyv. Štát Utah, ktorý je jej domovským štátom, vyniká v oblasti verejného zdravotníctva, vzdelávania, služieb, sociálnej starostlivosti a zamestnanosti. Mormóni sú známi ako čestní, pracovití a lojálni ľudia s veľkým zmyslom pre rodinu. Nové evanjelium hlásané Josephom Smithom padlo, ako sa zdá, na úrodnú pôdu. Kým však vybudovali svoju prekvitajúcu organizáciu, prešli mormóni veľkým súžením a prenasledovaním. Možno práve preto sa dnes toľko angažujú v boji za náboženskú slobodu.
Mormóni sú ľudia s náboženským a kultúrnym presvedčením o mormónstve, čo je vlastne kresťanské odvetvie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Táto cirkev vznikla v roku 1820 a založil ju Joseph Smith v New Yorku. Americké mesto Salt Lake City vybudovali mormóni. Mormónske kostoly sa nazývajú LDS. Táto cirkev hovorí, že deti sú nevinné, neškodné a neschopné hriechu do svojich 8. rokov. Mormóni majú prísne pravidlá a majú tendenciu byť veľmi silne rodinne založení. Vzhľadom k ich vysokej pôrodnosti sa populácia mormónov výrazne rozšírila.
V súčasnosti je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní jednou z osemnástich oficiálne pôsobiacich cirkví na Slovensku. No tradičné kresťanské cirkvi s ňou nespolupracujú.
História
Náboženským zápalom zmietaná Amerika sa stala začiatkom 19. storočia dejiskom nového náboženského prebudenia. Na jar roku 1820 sa 14-ročný Joseph Smith zmätený rozporuplnosťou učení rôznych potulných kazateľov rozhodol hľadať odpoveď na otázku, ktorá cirkev je tá pravá v Písme svätom. Zasiahnutý slovami sv. Jakuba: “Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju” (Jak 1,5) utiahol sa mladý Smith do samoty, aby po prvý raz vo svojom živote prosil v modlitbe o pomoc a vedenie. A Boh vyslyšal jeho prosbu vskutku veľkorysým spôsobom. V zjavení sa mu dostalo poučenia, aby nevstupoval do žiadnej cirkvi, pretože “všetky sú skazené”. Týmto “najdramatickejším a najdôležitejším zjavením od čias pozemského života Ježiša Krista” mala započať obnova pravej cirkvi Kristovej.
V noci z 21. na 22. septembra 1823 mal Smith ďalšiu dôležitú víziu: zjavil sa mu anjel Moroni a hovoril mu o knihe vyrytej na zlatých doskách, o knihe zachytávajúcej štyritisícročné dejiny dovtedy neznámych hebrejských kmeňov Nefitov a Lamanitov (potomci Nefiho a Lamana), ktoré sa mali bez akejkoľvek navigácie preplaviť dávno pred Kristom so všetkým svojím imaním v akýchsi dutých, sudom podobných drevených plavidlách k brehom amerického kontinentu, aby ho osídlili, o knihe opisujúcej Ježišovo pôsobenie medzi týmito kmeňmi a založenie jeho cirkvi v Amerike. Tento unikátny spis mal Smith nájsť, vykopať (1827) a z egyptského znakového písma preložiť (1830). Pomocou kameňov urim a tummim, ktoré objavil spolu s knihou, Smith podľa mormónskeho podania aj jednu tretinu obsahu zlatých dosiek preložil. Pod názvom Kniha Mormon sa potom tento preklad stal posvätou knihou mormónov, najväčšej a najúspešnejšej denominácie, aká sa kedy zrodila na americkej pôde.
Šiesteho apríla roku 1830 Joseph Smith založil Cirkev Kristovu. O osem rokov neskôr zmenil jej názov na Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Keď bol Smith spolu so svojím bratom Hyrumom 27. júna 1844 zavraždený, vedenie obce prevzal novozvolený prorok Brigham Young. Pod jeho vedením sa asi 15 000 perzekuovaných mormónov vydalo v roku 1847 hľadať zasľúbenú zem na neobývaný americký západ. Pri Veľkom soľnom jazere založili mesto (Salt Lake City), ktoré sa stalo centrom cirkvi a oporným bodom ďalšieho osídľovania západu.
História cirkvi sa začala v roku 1820, keď sa štrnásťročný americký chlapec Joseph Smith modlil v lese blízko svojho domu, aby vedel, ku ktorej cirkvi sa má pridať. Josephovi sa vtedy mal zjaviť Boh Otec a Jeho syn Ježiš Kristus. Dostal za úlohu znovuzaložiť Cirkev Ježiša Krista, lebo tá pôvodná upadla.
V roku 1823 sa Smithovi zjavil anjel Moroni a rozprával mu o knihe, napísanej na zlatých doštičkách. O štyri roky neskôr mu Moroni ukázal miesto, kde pred stáročiami zlaté doštičky ukryl. Smitha poveril, aby knihu, napísanú egyptskými hieroglyfmi, preložil, čo sa mu podarilo vďaka Božiemu vnuknutiu. Tak vznikla Kniha Mormonova, ktorá má byť ďalším svedectvom o Ježišovi Kristovi. Keď bol preklad hotový, anjel si zlaté doštičky vzal späť so sebou.
Práve táto časť histórie mormónskej cirkvi patrí medzi najspochybňovanejšie aj najvysmievanejšie. Na čele cirkvi svojí prezident, ktorý je považovaný za proroka. Jeho zjavenia sú platné pre všetkých členov cirkvi. Tieto zjavenia môžu revidovať aj princípy, ktoré už nie sú v súlade s dobou - tak bolo zrušené mnohoženstvo či rasistický postoj k černochom. No dodnes nebolo revidované Slovo múdrosti, ktoré mal Joseph Smith obdržať od Boha v roku 1833. Okrem iného zakázalo používanie tabaku, alkoholu, drog, ako aj kávy a čaju.
V roku 1838 Sidney Rigdon, vysokopostavený mormónsky líder, predniesol reč, v ktorej varoval, že ak obyvatelia Missouri nezastavia spory s mormónmi, vypukne vojna na ich zničenie. Tento prejav schválil zakladateľ cirkvi Joseph Smith.
Typické pre mormónov sú misionárske cesty, aj na Slovensko. Misionármi sú zvyčajne mladí muži okolo dvadsiatky, chodia po dvojiciach - v tmavých oblekoch, bielych košeliach a s menovkami. Na dvojročné misie do sveta sa vydávajú dobrovoľne a za svoje.
„Chodia po dvojiciach, vkusne oblečení, oslovujú nás na uliciach, námestiach, zvonia pri našich dverách, a predsa to nie sú Svedkovia Jehovovi. Napokon, od Svedkov Jehovových sa odlišujú podľa toho, že nosia na prsiach čiernu kartičku z umelej hmoty, na ktorej majú napísané svoje meno. Pred ním je vždy uvedený titul „starší“ (Elder). Keď sa pozorne pozrieme...
Portrét Josepha Smitha, pochádza asi z roku 1842
Učenie
Mormóni veria, že pôvodná cirkev Kristova odpadla od pravej viery krátko po smrti prvých apoštolov, ale že “Pán prostredníctvom Josepha Smitha obnovil svoju Cirkev a kňazstvo na zemi.” Jedinou a pravou cirkvou Kristovou je od tých čias Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní.
Rozhodujúcu úlohu pri obnove pravej cirkvi mala zohrať Kniha Mormon. Ako “zväzok Svätých Písiem, ktoré nám podávajú správu o tom, ako Boh jednal so starobylými obyvateľmi Ameriky” obsahuje tento spis, pripisovaný nefitskému prorokovi Mormonovi a jeho synovi Moronimu, “plnosť evanjelia.” Pretože kniha obsahuje plnosť evanjelia tak, ako ho Ježiš údajne hlásal dávnym obyvateľom Ameriky a správu o tom, ako u nich po svojom umučení a zmŕtvychvstaní pôsobil, Smithova cirkev ju pokladá za ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi.
Viera a princípy
Toto sú články viery, zostavené Josephom Smithom:
- Veríme v Boha, Večného Otca, v jeho Syna Ježiša Krista a v Ducha Svätého.
- Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za Adamov pád.
- Veríme, že prostredníctvom Kristovho zmierenia môžu byť všetci ľudia spasení poslušnosťou zákonom a ustanoveniam evanjelia.
- Veríme, že tieto ustanovenia sú:
- viera v Pána Ježiša Krista;
- pokánie;
- krst ponorením na odpustenie hriechov;
- vkladanie rúk na udelenie daru Ducha Svätého.
- Veríme, že človek musí byť povolaný Bohom skrze proroctvo a vkladanie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby mohol kázať evanjelium a vysluhovať jeho ustanovenia.
- Veríme v rovnakú organizáciu, aká existovala v pôvodnej cirkvi: apoštoli, proroci, pastieri, učitelia, evanjelisti atď.
- Veríme v dary jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, výkladu jazykov atď.
- Veríme, že Biblia je Božie slovo, pokiaľ je správne preložená; veríme tiež, že Kniha Mormón je Božie slovo.
- Veríme všetkému, čo Boh zjavil, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnoho veľkých a dôležitých vecí o Božom kráľovstve.
- Veríme v zhromaždenie Izraela a v obnovenie desiatich kmeňov; že Sion bude vybudovaný na tomto kontinente; že Kristus bude osobne kraľovať na zemi a že zem bude obnovená a dostane rajskú slávu.
- Uplatňujeme si právo uctievať Všemohúceho Boha podľa hlasu nášho svedomia a doprajeme to isté právo všetkým ľuďom: nech uctievajú ako, kde a čo chcú.
- Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a sudcom, poslúchať, ctiť a zachovávať zákony.
- Veríme v čestnosť, pravdivosť, cudnosť, dobročinnosť, mravnosť a v konanie dobra voči všetkým ľuďom; môžeme povedať, že nasledujeme napomenutie apoštola Pavla: „Veríme všetkému, dúfame vo všetko“, veľa sme vytrpeli a dúfame, že dokážeme zniesť všetko. Ak je niečo čnostné, krásne, dobré alebo chvályhodné, usilujeme sa o tieto veci.
Oliver Cowdery (dagerotyp) sa nachádza v Library of Congress, vytvorená bola okolo roku 1840 Jamesom Presley Ballom
Parley P. Pratt, okolo roku 1845
J. Smith bol zasiahnutý viacerými guľkami zo strelnej zbrane, pred aj po páde z okna
Brigham Young, okolo roku 1865
Polygámia
Mormonská cirkev povoľovala polygamiu, čiže mormón si mohol vziať za manželky viaceré ženy, do roku 1890. V minulosti Smith zaviedol pravidlo, ktoré v mormónskej cirkvi umožňovalo polygamiu. Práve tá sa stala tŕňom v oku mnohých ľudí. Ako takmer všetko iné, aj toto si Mormóni vysvetľovali ako božiu vôľu, ktorá bola zjavená Josephovi. Čoskoro sa stalo bežnou súčasťou mormónskeho života, ak mal jediný muž v strednom veku toľko mladých manželiek, že sa jeho rodina rátala v desiatkach členov. Okrem toho, manželky, ktoré mali starší muži, boli neraz ešte skutočne mladé. Napríklad 26. manželka Josepha Smitha mala v čase sobáša len 14 rokov. Jeho nástupca Brigham Young mal 55 manželiek, z toho najmladšia mala 15 rokov.
Keď sa proti ich praktikám zdvihla vlna nenávisti, presunuli sa na miesto zvané Deseret. V tom čase stál na čele cirkvi Woodruff a v roku 1880 prišiel s tvrdením, že sa mu zjavil Boh a chce, aby upustili od polygamie. Nie všetci tak však urobili. A existujú aj dnes. Na čele pozmenenej cirkvi v súčasnosti stojí Warren Jeffs, aj keď bol v roku 2011 odsúdený na doživotie a uväznený za sexuálne zneužívanie dvoch maloletých. Jedna z nich mala v čase zväzku s Warrenom len 11 rokov. Odhaduje sa, že táto sekta má dnes približne 4500 členov, roztrúsených je však po Amerike mnoho komunít a môžu mať až 100-tisíc členov. Tie menšie pozostávajú len z niekoľkých rodín, medzi ktorými nie je ničím výnimočným incest, najmä medzi bratrancami a sesternicami.
Mormóni na Slovensku
Mormóni chceli u nás pôsobiť ako oficiálne uznaná cirkev, hoci mali len okolo 150 členov. Na žiadosť o registráciu potrebovali 20-tisíc podpisov, ktoré v roku 2006 získali aj napriek tomu, že biskupi upozornili katolíkov, že „prípadným podpisom schvaľujú a podporujú činnosť tejto náboženskej skupiny, ktorej učenie nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi“.
Dnes je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní jednou z osemnástich oficiálne pôsobiacich cirkví na Slovensku. No tradičné kresťanské cirkvi s ňou nespolupracujú.
„Z pohľadu vierouky tu existujú viaceré neprekonateľné odlišnosti,“ vysvetľuje Boris Rakovský. „Oni veria, že každý mormón, ktorý dodržiaval všetky stanovené pravidlá, sa po smrti stane bohom a získa svoju planétu, a takisto že všetci zosnulí majú po smrti možnosť stať sa dodatočne mormónmi. Preto mormóni praktizujú spomenutý zástupný krst. Viaceré mormónske chrámové rituály sú podobné slobodomurárskym, veď napokon i sám zakladateľ Smith bol členom slobodomurárskej lóže v Nauvoo. Posledný súd sa podľa mormónskej viery bude konať v ich ústrednom chráme v Salt Lake City a obnovenie desiatich kmeňov Izraela a znovuzriadenie Sionu - Nového Jeruzalema - sa uskutoční v Independence, v štáte Missouri. A to ani zďaleka nie sú všetky rozdiely, pre ktoré tradičné kresťanské cirkvi pokladajú z teologického hľadiska túto cirkev za náboženskú sektu.“
Na Slovensku dnes žije niekoľko sto mormónov, mnohí z nich sú cudzinci dočasne pôsobiaci na Slovensku. Okrem Bratislavy sú štyri pobočky v iných mestách. Čo môže k mormónom prilákať Slováka? „O duchovné veci som sa príliš nezaujímal, až kým som sa nešiel ženiť,“ priznáva Viliam Baťka z Bratislavy. „Vtedy som si uvedomil, že zväzok, ktorý chcem uzavrieť so svojou manželkou, je čosi nadštandardné.“ Absolvoval síce pred sobášom duchovnú prípravu, ale napriek tomu cítil sklamanie, najmä z ľudí v cirkvi. V roku 1999 stretol v Bratislave mormónskych misionárov a opatrne im načúval. „Bál som sa, aby ma nezatiahli do vecí, do ktorých som nechcel byť zatiahnutý. Keď som však mal možnosť poznať ľudí z tejto cirkvi, tak som nemohol zaprieť, že to, čo vidím a počujem, je naozaj pravdivé a že tomu verím.“ Priznáva, že ho na ich učení upútal najmä princíp večnej rodiny. S manželkou už aj uzavreli manželstvo na večnosť. Tento obrad sa musí konať v chráme a pre našich mormónov je najbližší chrám v nemeckom Freiburgu. „Veľmi si cením, že budeme spolu s manželkou aj v posmrtnom živote.
Apoštoli sv. Peter a Pavol sú svedkovia Ježiša, svedkovia života a svedkovia odpustenia. To boli hlavné myšlienky z homílie Svätého Otca Františka pri slávnosti patrónov rímskej cirkvi, ktorej predsedal vo vatikánskej bazilike v sobotu 29. júna. Ježiš podľa pápeža Františka nechce kresťanov z titulných stránok časopisov, ale svedkov. Pri svätej omši na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla v Bazilike sv. V homílii Svätý Otec poukázal na sv. Petra a Pavla ako na svedkov Ježiša Krista. Sv. Peter a Pavol, ktorí sa osobne stretli s Ježišom, neboli bez chýb, no po svojich zlyhaniach na vlastnej koži zažili jeho odpustenie. Možno sme zvedaví na Ježiša, zaujíma nás Cirkev či náboženské správy. Otvárame internetové stránky a noviny a rozprávame o svätých veciach. S Ježišom to má málo spoločného. On nechce spirituálnych reportérov; a ešte menej kresťanov z titulných stránok či zo štatistík. Prinesú si ich do svojich biskupských sídel, kde si každý z nich po prvý raz vloží pálium na plecia až pri liturgii slávenej s celým spoločenstvom arcidiecézy. Páliá boli počas slávenia uložené pri hrobe sv. Šiesti noví metropoliti sú z európskych sídel: z Anglicka (Southwark), Francúzska (Reims), zo Španielska (Tarragona) a traja z Talianska (Oristano, Salerno, Siena). Na slávnosti sv.