Mesto Sečovce sa nachádza v Košickom kraji, v okrese Trebišov. Leží na úpätí Dargovských hôr, v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na ceste medzi Košicami a Michalovcami. Už pri vstupe do mesta, zo západnej alebo východnej strany, nás upúta pohľad na vysokú vežu gotického kostola Nanebovzatia Panny Márie a na gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda. Svojou polohou tvoria Sečovce bránu Zemplína.
Prvá písomná zmienka o Sečovciach pochádza z listiny z roku 1256, kedy sa spomína ako sídlisko. V roku 1356 Sečovce patrili zvolenskému županovi Gálovi Szécsimu, podľa ktorého dostali aj názov Gálszécs. V rámci Zemplínskej župy sa už v roku 1777 Sečovce spomínajú ako okres.
História farnosti
Časť veriacich Sečoviec sú gréckokatolíci. Do roku 1753 patrili do farnosti Trnávka, dnešnej filiálky farnosti. O založenie farnosti sa najviac pričinil mukačevský biskup Michal Olšavský. Pôvodný chrám Nanebovstúpenia Pána bol postavený v roku 1756, ďalší, na ktorý sa pamätajú aj súčasníci, v roku 1885. Tento chrám bol v 2. svetovej vojne zbúraný. Sečovskí veriaci zostali po prechode frontových udalostí bez chrámu. Bohoslužby odbavovali vo farskej budove.
Základný kameň dnešného chrámu posvätil 3. augusta 1969 o. ordinár Ján Hirka. Predsavzatie vybudovať si moderný chrám sa uskutočnilo v priebehu piatich rokov. Základný kameň farského chrámu bol položený v jubilejnom Cyrilskom roku, a preto chrám je zasvätený úcte obidvoch solúnskych bratov - sv. Cyrilovi a Metodovi.
Keď už bol chrám takmer hotový, sečovskí veriaci museli časť veže zbúrať, lebo nebola po vôli vtedajšiemu totalitnému systému. Dodnes chýba na veži chrámu kovová konštrukcia s krížom, ktorú veriaci museli v roku 1976 odstrániť. K farnosti Sečovce patrí filiálka - Trnávka a Albinov. Veriaci z Trnavky sa schádzali na bohoslužby len do dreveného baráku. V roku 1969 ukončili výstavbu svojho chrámu, ktorý je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. V Albinove je kaplnka, ktorá je zasvätená Presvätej Bohorodičke Spolutrpiteľke.
So sečovskou farnosťou a s Chrámom sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach je azda najviac spojené meno o. Pavla Tirpáka. Jeho výstavbe venoval značné svoje sily. On prečítal zakladajúcu listinu nového moderného chrámu a po mnohých nepredvídaných ťažkostiach a prekážkach ho on v tichosti po dokončení výstavby aj posvätil 16. mája 1975. Pán ho obdaril milosťou vykonávať službu pri oltári tohto chrámu už v dôchodkovom veku a to práve toľko rokov, koľko mu ju odopierala ľudská zloba po akcii "P"- (pravoslavizácie 28. apríla 1950). Z tohto chrámu si svojho verného služobníka Pán povolal k sebe v pondelok, na Nový rok 1993.
V evanjelizácii tejto farnosti pokračoval o. Peter Sabol, ktorý tu pôsobil tri roky. V jeho práci následne pokračoval o. Andrej Slodička, ktorého v roku 1998 vystriedal o. Štefan Keruľ-Kmec, ktorý pôsobil vo farnosti desať rokov. V roku 2008 vladyka Milan zriadil Sečovciach nový protopresbyteriát a za jeho protopresbytera menoval o. Miroslava Pohára, ktorý pôsobí v Sečovciach doposiaľ.
V rámci doterajších možnosti naša farnosť organizovala rôzne stretnutia či aktivity:
- Organizovanie celoeparchiálnej odpustovej slávnosti ku cti sv. Cyrila a Metoda
- Organizovanie celoeparchiálneho volejbalového turnaja dievčat
- Plánovanie, organizovanie a vedenie mládežníckych stretnutí a stretnutí s deťmi, ktoré zahŕňajú rôzne aktivity
- Stretnutie rodičov, novomanželov, manželských párov
- Stretnutie snúbencov v rámci prípravy na manželstvo
- Vyučovanie biblických hodín podľa vekovej kategórie
- Organizovanie biblických súťaži v rámci protopresbyterátu
- Organizovanie športových voľnočasových aktivít pre deti, mládež i dospelých
- Organizovanie duchovných obnov pre veriacich našej farnosti, ale aj celého protopresbyterátu
- Návšteva opustených, nemocných a starých ľudí
- Prijímanie pocestných a poskytovanie služieb, predovšetkým v duchovných potrebách blížnych a mnoho iných drobných služieb, ku ktorým sme povolávaný potrebami súčasnej doby.
Vonkajšia charakteristika Chrámu sv. Cyrila a Metoda
Chrám je postavený v modernom štýle a charakteristickým znakom je jeho stupňovitá stavba. Stavba je rozdelená na tri stupne, postupne sa znižujúcich od východu na západ. Na východe je polkruhovitá svätyňa prepojená s najvyššou časťou chrámu sklenenou vitrážou s mozaikou. Projekt stavby tohto chrámu bol prevzatý zo zahraničia a preto neobsahoval „klasický ikonostas" typický pre gréckokatolícke chrámy. Projektantom tejto stavby je arch. Hájek z českej republiky. Ikonostas je znázornený vo forme mozaiky na sklenenej vitráži chrámu. Jednotlivé stupne tejto stavby sú presklené preto je chrám dostatočne presvetlený.
Ďalšou charakteristickou črtou chrámu je jeho veža s kruhovým pôdorysom a tromi radmi obdĺžnikových okien. Tieto okná nie sú zasklené a tak lepšie vyznieva hlas zvonov. V chrámovej veži sú umiestnené tri elektrický ovládané zvony- sv. Ján Krstiteľ, sv. Mikuláš a sv. Peter a Pavol. Vstupné priečelie je charakterizované širokými vchodový dvermi, nad ktorými je okenná časť presvetľujúca chór. Rámy bočných okien a vchodových dverí boli pôvodne z hliníkového materiálu. V 90-tých rokoch minulého storočia boli nahradené drevom. Na priečelí chrámu pribudla maľba sv. Cyrila a Metoda, Panny Márie s anjelmi a nápis: „Presvätá Bohorodička zachráň nás."
Chrám sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach
Interiér chrámu
Chrám je priestorový 35 m dlhý a 20 m široký. Chrámové lavice sú obtiahnuté koženkou a počet miest na sedenie je 420. Chrám je centrálne vykurovaný. Po zriadení Košického apoštolského exarchátu, v rámci liturgických úprav, postavili gréckokatolícki veriaci ikonostas, v roku 1998. Dali vymaľovať svätyňu a časti stien pred ikonostasom. Ďalšia maľba je v pláne. Autorom jedinečných nástenných malieb v byzantskom štýle je Rastislav Bujna.
V strede ikonostasu sa nachádzajú cárske alebo kráľovské dvere, sväté alebo hlavné, ktoré vedú do stredu svätyne. Cárskymi sa nazývajú aj preto, lebo nimi vchádza „Kráľ slávy," Svätými sa nazývajú preto, lebo cez ne sa vynáša sv. prijíma. Veľkými alebo hlavnými sa nazývajú preto, lebo sú väčšie ako dvoje bočných dverí. Na pravej a ľavej strane cárskych dverí sú diakonské dvere. Diakonské sa nazývajú preto, lebo cez ne vchádzajú diakoni do svätyne. Po pravej strane svätých dverí je ikona Krista - Učiteľa s knihou evanjelia, a ikona sv. Cyrila, po ľavej strane je ikona Bohorodičky s Ježišom na rukách a ikona sv. Metoda. Ďalší rad je vytvorený z ikon sviatkov Pána a Bohorodičky - je ich 12.
GRÉCKOKATOLÍCKY MAGAZÍN (167)
Životné osudy kňazov
Anton Mihalovič (1894 - 1981)
Gréckokatolícky kňaz Anton Mihalovič sa narodil 24. septembra 1894 v rodine právnika vo Viedni. Už ako päťročný sa stal úplnou sirotou a skončil v sirotinci. Gymnaziálne a teologické štúdiá absolvoval v Užhorode. Po získaní absolutória z teológie prijal roku 1917 sviatosť manželstva s Annou Hadžegovou. Kňazskú vysviacku prijal 9. decembra 1917 v Katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža v Užhorode z rúk vladyku Antona Pappa. Od roku 1925 sa stal správcom novozriadeného farského úradu v Kuzmiciach, kde úspešne pôsobil až do násilne akcie „P“ roku 1950. Po akcii „P“ obstál, vzoprel sa hrozbám a znášal príkoria v sústreďovacom kláštore v Hlohovci, tábore v Podolínci i vyhnanstvo v českom Tuhánci a neďalekom Tuhaňe. Do Gréckokatolíckeho farského úradu v Kuzmiciach sa opäť vrátil roku 1968 a pôsobil tam dva roky. Zomrel 23. októbra 1981 v Košiciach, kde prežil posledné roky života.
Imrich Vasilčák
Narodil sa 20. februára 1920 v rodine kašovského roľníka Juraja Vasilčáka. Gymnázium ukončil v Prešove. Teologické štúdiá začal v Prešove a ukončil v Užhorode. Sviatosť manželstva prijal 29. júna 1944 v Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Užhorode s učiteľkou Magdalénou Bertókovou. Sviatosť kňazstva prijal 12. júla 1944 v Katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža v Užhorode z rúk hajdudorožského vladyku Mikuláša Dudáša. V rokoch 1945 - 1950 bol správcom fary vo Výrave. Pred násilnou akciou „P“ ho v marci 1950 spolu s ďalším kňazom Jozefom Žadanským z fary vo Svetliciach zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti. Hrozilo mu zatknutie, a preto sa vrátil k rodičom do Kašova, kde sa niekoľko mesiacov skrýval. Bol na neho vydaný zatykač a roku 1952 ho po návrate z Čiech zatkli v Košiciach. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi roku 1968 nastúpil s podlomeným zdravím na faru v Dvoriankach. V roku 1970 bol preložený na Gréckokatolícky farský úrad v Kuzmiciach, kde pôsobil už zmienených 26 rokov. V roku 1996 odišiel do dôchodku. Pri príležitosti 180. výročia vzniku Prešov-skej eparchie bol kňaz Imrich Vasilčák 25. marca 1998 menovaný sídelným biskupom mons. Jánom Hirkom za titulárneho kanonika.
Miroslav Pohár
Po odchode do dôchodku vystriedal Imricha Vasilčáka v kňazskej službe ThLic. Miroslav Pohár, ktorý spočiatku pôsobil vo farnosti Kuzmice ako administrátor /1996/ a od roku 1997 ako gréckokatolícky farár. Vyššie kňazské vzdelanie ThLic. nadobudol roku 2003 v Papieskej Akademii Theologicznej v Krakowie. Farár ThLic Miroslav Pohár bol preložený 7. júna 2008 do Sečoviec, kde pôsobí ako protopresbyter.
Štefan Keruľ - Kmec
Súčasne prišiel do Slivníka práve zo Sečoviec gréckokatolícky kňaz Mgr. Štefan Keruľ - Kmec, ktorý predtým pôsobil ako administrátor farností Porostov a Vyšné Nemecké /1994 - 1998/. V rokoch 1998 - 2008 pôsobil ako gréckokatolícky kňaz v Sečovciach. V roku 2008 sa stal gréckokatolíckym kňazom v Kuzmiciach, ktorých farnosťou je aj Slivník.
tags: #chram #v #secovciach #posvateny