Rímskokatolícky kostol Nad Jazerom: História a význam

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. Pozrime sa na históriu niektorých z najvýznamnejších košických kostolov.

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska. Z geografického hľadiska je tvorený dvoma veľkými útvarmi - Východoslovenskou nížinou s geograficky najnižším bodom Slovenska (Klin nad Bodrogom, 94,3 m n. m.) a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.

Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a zaberá tak 13,77 percenta plochy Slovenskej republiky. Počtom 782 216 obyvateľov (takmer 14,4 percenta populácie Slovenska) k 1. januáru 2021 je druhým najväčším krajom našej vlasti, pričom takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.

Významný je svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a vďaka prevahe úrodnej pôdy i poľnohospodárskou produkciou s výrazným objemom kvalitných vín z prihraničných oblastí s Ukrajinou a Maďarskom.

Na území Košického kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok Košický samosprávny kraj (KSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Rastislav Trnka.

Kraj sa člení na 11 okresov (vrátane okresov Košice I - IV a Košice-okolie) s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Košice (229 040), Michalovce (36 704), Spišská Nová Ves (35 431), Trebišov (23 213), Rožňava (17 569), Gelnica (5 951) a Sobrance (5 875).

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám.

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4,
• 13. storočie: 61,
• 14. storočie: 43,
• 15. storočie: 21,
• 16. storočie: 10,
• 17. storočie: 18,
• 18. storočie: 139,
• 19. storočie: 182,
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96),
• 21. storočie: 67.

Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:

• rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach,
  • Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde,
  • Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach,
• rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej,
  • Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke,
  • Kostol svätej Anny v Rudníku,
• rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
  • Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave,
  • Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch,
• gréckokatolíckej Košickej eparchie:
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove,
  • katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach,
  • Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach,
  • Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach,
  • Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách,
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove,
  • Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch,
• pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
  • Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:

• rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie),
• rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917),
• rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996),
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie),
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie),
• rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508),
• rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663),
• rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie),
• rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957),
• rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783),
• rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792),
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795),
• rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813),
• Evanjelický kostol (1816),
• rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820),
• rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850),
• gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886),
• rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935),
• rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940),
• rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940).

Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.

Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov. Také stoja napríklad v Turni nad Bodvou (bývalý obchod s obuvou), Bieli (prestavaný z krčmy, ktorú postavil reprezentant Československa a Austrálie v boxe Elemér Köröskényi: neskôr to bolo kino), Ortášoch (prestavaný z hasičskej zbrojnice), Joviciach (rodný dom Andreja Chazára, zakladateľa prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku), Trebejove (modlitebňa miestneho spolku za zrieknutie sa konzumácie alkoholických nápojov) či Zemplínskom Hradišti (pôvodne budova základnej školy).

V roku 1995 bol v Košiciach postavený dočasný kostol farnosti Ťahanovce-sídlisko, ktorý je aktuálne zbúraný, pretože od roku 2022 majú veriaci tejto farnosti k dispozícii kapacitne väčší Kostol svätého Dominika Savia. Podobný osud po dostavaní pastoračného centra čaká aj gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na Sídlisku Nad jazerom.

Súčasťou pravoslávneho katedrálneho Chrámu svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach bude o niekoľko rokov aj zvonica,v ktorej bude slúžiť aktuálne najľahší zvon na území Slovenskej republiky s váhou 6 kg.

Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove - prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.

V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov. Na oslavách tohto výročia sa 1. júna mal zúčastniť aj ich niekdajší generálny predstavený Robert Francis Prevost, ktorý Košice navštívil počas výstavby kláštora, lenže 8. mája mu kardináli Katolíckej cirkvi zmenili program, keď ho zvolili za jej 267. hlavu. Vzhľadom na dobré vzťahy Leva XIV.

Kostol Košických mučeníkov je zasvätený trom kňazom, ktorí zomreli mučeníckou smrťou na začiatku 17. storočia. Sú nimi Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz. Hrdinské svedectvo viery vydali na území Slovenska v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok.

Svätí Košickí Mučeníci:

• Marek Krížin
• Melichar Grodziecki
• Štefan Pongrácz

Sv. Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin, bol najmladší z mučeníkov. Narodil sa v mestečku Križevci v Chorvátsku v roku 1588 alebo 1589. Študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. V roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami a vymenoval ho za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.

Sv. Melichar Grodziecki pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. Študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.

Sv. Štefan Pongrácz sa narodil v Alvinci v Sedmohradsku v roku 1582 alebo 1583. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Od roku 1618 účinkoval v Košiciach a na okolí.

Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Dňa 6. septembra večer žiadali od kňazov výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou.

Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov. Pongrácza zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi. Keď títo odmietli, nastalo mučenie. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu.

Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov.

Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave. S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom.

Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr.

Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex. Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. júla 1995.

Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.

Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom bola zriadená 1. júla 2004. Títo veľkí svätci sú patrónmi miestnej farnosti i chrámu. „Máme v kostole vystavené relikvie svätých košických mučeníkov, ktoré boli predtým uložené v oltári.

Z histórie vieme, že svätí košickí mučeníci si krátko pred smrťou vykonávali práve tu duchovné cvičenia. Takže tu máme svätých, ktorí sa pohybovali po tých istých uliciach, v tom istom priestore ako my a dnes ich voláme o orodovanie. Táto spomienka je úžasne živá.

Na margo spolupráce farností Jozef Kozák zdôrazňuje: „Ak by sme nespolupracovali, asi by sme vydali najhoršie svedectvo. Keď sa vrátim ku košickým mučeníkom, aj oni boli traja, a aj my sme traja farári.

O svojej priam hmatateľnej skúsenosti so silou orodovania košických mučeníkov Jozef Kozák prezrádza: „Bol som bohoslovcom v košickom seminári, keď sa pripravovala slávnosť ich kanonizácie. Dotklo sa ma to až tak, že som akoby vyzval košických mučeníkov na orodovanie u Pána Boha; že pápež môže vyhlásiť za svätého koho chce, ale pre mňa nebudú košickí mučeníci svätí, ak táto dvojica nebude mať do roka deti. A naozaj - do roka mali dieťa.

U nás sa ujala prax, že každá skupina má možnosť obdarovať niekoho či niečo. Takže sme už niekoľkokrát odniesli dar na detské oddelenie humenskej nemocnice, ale pomohli sme i sociálne slabým rodinám. Už niekoľko rokov máme vzadu v kostole pri vchode nádobu, do nej ľudia nosia vrchnáky, ktoré potom odnášame jednej rodine. A pritom žijeme dva v jednom - uvádzame do praxe encykliku Laudato si' a chránime prírodu, a zároveň pomáhame rodine v ťažkej situácii.

V Kostole svätých košických mučeníkov privítali v uplynulých rokoch počas Vianoc skutočne vzácnych hostí. Aj Kandráčovcov.

Ďalšie kostoly zasvätené Košickým mučeníkom:

• Kostol sv. Košickým mučeníkom vo Fričovciach
• Kostol sv. Mikuláša v Barci

Pôvodne gotický kostol postavený koncom 13. storočia. Na príbuznosť s košickým Dómom sv. Alžbety poukazuje do dnešného dňa zachovaná svätyňa z dávneho kostola (bočná loď súčasného kostola) s krásnou gotickou klenbou. V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný. 11. 1994 bol kostol slávnostne konsekrovaný Mons. 06. 1996 sa v kostole konala slávnosť pri príležitosti 1. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. 06. 2005 sa pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. 07. 2006 bola vo farnosti Košice-Barca veľká slávnosť pri príležitosti odhalenia a požehnania pamätníka Svätého Otca pápeža Jána Pavla II.

Historické pamiatky Mestská časť Krásna nad Hornádom je bohatá na historické pamiatky. Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.

Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.

Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie. Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum. V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.

Kostol Košických mučeníkov na sídlisku Nad jazerom

V Tabuľke nižšie je uvedený prehľad najvýznamnejších faktov o kostole na sídlisku Nad Jazerom:

tags: #rimskokatolicky #kostol #nad #jazerom